Príroda TANAPu

Založenie

• 1.1.1949, najstarší slovenský národný park

Poslanie

• zachovať prírodu Tatier so všetkou rozmanitosťou živej a neživej prírody

Využitie územia

• veda a výskum, liečenie, rehabilitácia, rekreácia, šport, turistika

Poloha a rozloha

• Tatranský národný park zaberá horstvo Tatry, časť TANAPu sa rozprestiera v priľahlých kotlinách
• rozloha TANAPu - 1 045km², z toho vlastné územie - 738km², ochranné pásmo - 307km²

Prírodoochranné hodnoty Tatranského národného parku

• ľadovcami utvorený tvar pohoria (glaciálny reliéf) ako výrazný krajinnotvorný prvok - ostré štíty, hlboké ľadovcové kotly a doliny, plesá, vodopády
• tatranský les - tvorí takmer 60% územia parku
• pestrosť pôvodných rastlinných a živočíšnych druhov, z nich niektoré sú endemity. Tatranským endemitom je napr. kamzík vrchovský tatranský a prvosienka dlhokvetá plocholistá
• niektoré rastlinné a živočíšne druhy tu prežívajú už od doby ľadovej - nazývame ich glaciálne relikty (napr.kamzík vrchovský tatranský)

Rozdelenie Tatier

na dva podcelky - Západné a Východné Tatry:

• Západné Tatry sa delia na tieto časti - Osobitá, Roháče, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Liptovské Kopy, Červené vrchy
• Východné Tatry sa skladajú z dvoch častí - Vysoké Tatry a Belianske Tatry

Najvyššie vrcholy

• Gerlachovský štít 2 655 m n.m. - najvyšší vrch Tatier, Slovenska i celého Karpatského oblúka
• Bystrá 2 248 m n.m. - najvyšší vrch Západných Tatier
• Havran 2 152 m n.m. - najvyšší vrch Belianskych Tatier

Vznik Tatier a ich geologická stavba

• počiatky vzniku v starších prvohorách (asi pred 570 miliónmi rokov), na konci druhohôr (pred vyše 80 miliónmi rokov) presun príkrovov, v mladších treťohorách (pred 12 miliónmi rokov) vyzdvihnutie
• tvarovanie v starších štvrtohorách vplyvom trojnásobného zaľadnenia horskými ľadovcami
• ústup ľadovcov asi pred 10 000 rokmi
• väčšia časť Vysokých a Západných Tatier je budovaná magmatickými horninami (granodiorit - žula) a metamorfovanými horninami (ruly, svory, migmatity, ...)
• Belianske Tatry a časti Západných Tatier (Osobitá, Sivý vrch, Červené vrchy) sú tvorené vápencami a dolomitmi

Živočíšstvo

Najvzácnejšie živočíchy územia TANAPu:

• tatranské endemity - kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris), hraboš snežný tatranský (Microtus nivalis mirhanreini); ... (sú zároveň glaciálnymi reliktmi)
• veľké šelmy - medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus), rys ostrovid (Lynx lynx), mačka divá (Felis sylvestris)
• dravé vtáky - orol skalný (Aquila chrysaetos), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), sokol myšiar (Falco tinnunculus), ...
• sovy - kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), výr skalný (Bubo bubo), sova lesná (Strix aluco), ..

Rastlinstvo

Najvzácnejšími sú endemické a reliktné rastliny:

• tatranské endemity - iskerník vysokotatranský (Ranunculus altitatrensis), očianka bezosťová (Euphrasia exaristata), prvosienka dlhokvetá plocholistá (Primula halleri subsp.platyphyla), ...
• západokarpatské endemity - lomikameň trváci (Saxifraga wahlenbergii), stračonôžka tatranská (Delphinium oxysepallum), klinček lesklý (Dianthus nitidus), mak tatranský (Papaver tatricum), ...
• glaciálne relikty (pozostatky doby ľadovej) - dryádka osemlupienková (Dryas octopetala), medvedík alpínsky (Arctous alpina), iskerník zakoreňujúci (Ranunculus reptans)

Vodstvo

• Na území TANAPu je vyše 100 vysokohorských jazier - plies. Najväčšie je Veľké Hincovo pleso (20,08 ha). Je zároveň najhlbším plesom (hĺbka okolo 53 m).
• V oblasti Štrbského plesa je hranica medzi dvoma úmoriami. Na východ od tejto hranice napájajú a tvoria tatranské potoky rieku Poprad (úmorie Baltického mora), na západ napájajú rieku Váh (úmorie Čierneho mora).
• K najznámejším tatranským vodopádom patria Studenovodské vodopády, Kmeťov vodopád, Vajanského vodopád, Roháčsky vodopád, Vodopád Skok.

Jaskyne

• V Tatrách je okolo 300 jaskýň. Jediná pre verejnosť sprístupnená je Belianska jaskyňa pri Tatranskej Kotline (objavená r. 1881, sprístupnená v r. 1882). Je vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku. Najdlhším doteraz preskúmaným jaskynným systémom je systém jaskyne Javorinka.

Prví ľudia v Tatrách

• Prvé doložené osídlenie Tatier a podtatranskej oblasti človekom pochádza z obdobia 8 000 rokov pred naším letopočtom. Ide o nálezy kamenných nástrojov na Burichu pri Veľkom Slavkove.

hore