Podľa rozhodnutia krízového štábu po pohrome 19. novembra 2004 pripadla Štátnym lesom TANAP-u a Mestu Vysoké Tatry povinnosť sfunkčniť život v tatranskej oblasti a urobiť opatrenia, ktoré by mohli následky pohromy znásobiť, povedzme formou následných škôd povodniami. Lesníci Štátnych lesov TANAP-u poučení historickými skúsenosťami sa dali do odpratávania poľahnutých stromov v bystrinách, najmä v tých, ktoré v jarných mesiacoch „zvyknú divočiť“. Okrem Belej prameniacej v Tichej doline, sa takto obvykle správa Kežmarská Biela voda, Biela, Studený potok a ďalšie, navonok neškodné potoky.