Predmet ochrany v Tichej a Kôprovej doline je ohrozený

Vetrová kalamita v novembri 2004 zničila v Tichej a Kôprovej doline v území v správe Štátnych lesov TANAPu na ploche takmer 300 hektárov približne 185 000 stromov. Prírodné a prirodzené lesy v dolinách zasiahol prepadavý vietor len minimálne. Poškodil lesné porasty, ktoré boli založené sčasti na bývalých pasienkoch a sčasti na bývalých kalamitných plochách (vetrové a snehové kalamity v roku 1921, 1925, 1941, 1989, 2000 a 2002).Víchrica z novembra 2004 teda zasiahla a poškodila v minulosti umelo založené lesné porasty, ktoré boli po vzniku TANAPu lesnícky manažované tak, aby mali v budúcnosti charakter prírode blízkych lesov.

Do začiatku jarného rojenia podkôrneho hmyzu v roku 2005 spracovali Štátne lesy TANAPu v Tichej a Kôprovej doline kalamitné drevo v objeme presahujúcom 40 790 m3 (približne 54 400 stromov) na ploche 165 hektárov. Zvyšná kalamitná plocha musela z dôvodu (ne)rozhodnutí štátnej správy ochrany prírody a obštrukcií zelených aktivistov zostať bez zásahu. Na nej sa viac ako 86 600 stromov (65 000 m3) v podobe potravnej bázy stalo základom pre kalamitné premnoženie podkôrneho hmyzu v týchto dolinách.

Prvé lykožrútové ohniská (viac ako tri lykožrútom napadnuté stromy na jednom mieste) sa v Tichej a  Kôprovej doline začali objavovať v roku 2005. V tom čase bol najviac poškodený les na Hlinskom hrebeni v Tichej doline. Nebol to však ešte dôsledok nespracovanej vetrovej kalamity spred roka, ale nevykonaná hygiena lesných porastov v tejto oblasti z dôvodu obmedzení ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny.

V roku 2006 zaznamenali Štátne lesy TANAPu postup lykožrútovej kalamity nielen na Hlinskom hrebeni, ale aj na Grúniku v Kôprovej doline. Zaujímavosťou v oboch prípadoch je, že podkôrnemu hmyzu tu podľahli časti prírodných a prirodzených lesov nachádzajúce sa nad lesmi z väčšej časti nepôvodnými, ovplyvnenými stáročnou ľudskou činnosťou v tejto oblasti. Podkôrny hmyz poškodil v oboch dolinách v rokoch 2004 – 2006 približne 5 300 stromov.

Koncom roku 2007 zaznamenali Štátne lesy TANAPu v Tichej a Kôprovej doline obrovský nárast lykožrútovej kalamity. Stalo sa tak to, čo už v roku 2004 Štátne lesy TANAPu predpokladali a na čo širokú laickú i odbornú verejnosť upozorňovali. Za dva roky vzrástla kalamitná plocha lykožrútom poškodeného lesa z 0,52 hektára na takmer 100 hektárov. Dôvodom bola skutočnosť, že podkôrny hmyz namnožený v rokoch 2005 a 2006 vo vetrom poškodenom kalamitnom dreve sa po jarnom rojení pustil do zelených, stojacich stromov. V tomto roku boli po prvý krát atakované porasty v prírodných lesoch nielen na Grúniku, ale aj v Nefcerskej doline a v Temných Smrečinách.

O rok neskôr, v roku 2008, pribudlo v Tichej a Kôprovej doline ďalších viac ako 90 hektárov lykožrútových ohnísk. Poškodzovanie prírodných a prirodzených lesov naďalej pokračuje. Za štyri roky od vetrovej kalamity tak lykožrút v týchto dolinách zničil približne 110 000 stromov na ploche takmer 200 hektárov.

V roku 2009 pribudlo v Tichej a Kôprovej doline približne 34 000 lykožrútom poškodených stromov na ploche presahujúcej 80 hektárov. Lykožrútová kalamita poškodzuje prírodné a prirodzené lesy už aj v záveroch týchto dolín, kde vetrová kalamita v roku 2004 nespôsobila žiadne škody. Nepotvrdzujú sa tak slová zelených aktivistov, ktorí tvrdia, že „lykožrútová kalamita v tomto území prakticky skončila“.

Kalamitne premnožený podkôrny hmyz ničí v Tichej a Kôprovej doline vo veľkej miere prírodné a prirodzené lesy, ktoré tak postupne strácajú svoje jedinečné prírodné hodnoty. V súčasnosti je tu podkôrnym hmyzom zničených viac ako 144 000 stromov (108 000 m3) na ploche presahujúcej 272 hektárov. Dnes už je tak dokázané, že ponechanie nespracovanej vetrovej kalamity v nepôvodných lesných porastoch bolo veľmi riskantné. Pokračovanie tohto procesu môže spôsobiť nezvratné poškodenie najcennejších častí tatranskej prírody.