„Kto od mala dvíhal hlavu k strmým končiarom,
komu do usínania šumeli svrčiny a spievala horská riava,
koho zaránky budievali spiežovce jahniatok,
ten dostal do vienka navyše – z prasily prírody.

Všadeprítomnej, vytrvalej, trpezlivej učiteľky,
krok za krokom sprevádzajúcej človeka od kolísky až po hrob,
štedro sa odmeňujúcej tomu, kto porozumel jej zákonom a kráse.“

(Maša HAĽAMOVÁ – Prasila prírody)