Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Časopis TATRY

TATRY č. 2/2018

TATRY č. 2/2018

Martina Petránová
Na zľadovatený terén doplatili aj kamzíky
Počas vianočných sviatkov sa Tatry zachovali kruto nielen voči turistom. Okrem štyroch ľudských si vyžiadali aj jedenásť kamzičích obetí. Ďalšie pribudli v nasledujúcich dňoch a týždňoch. Medzi nimi je i kamzica Jessica, ktorú ochranári vyše roka sledovali pomocou telemetrického obojka.

Martina Petránová
Prišli s Pravdou o lese
Búrlivá diskusia o údajnom drancovaní slovenských lesov, ktorú svojím emotívnym videom rozpútala občianska iniciatíva My sme les, neutícha. Najnovšie s vlastnou kampaňou vyrukovali lesníci. Pravda o lese má byť nielen odozvou na tvrdenia v samotnom šote, ale aj na zámer envirorezortu prijať memorandum o lese.

Jozef Juraško
Ja nie som les!
Ja nie som les a ani ním nemôže byť nikto, čo by ako populisticky chcel manipulovať verejnú mienku. Už samotné vyhlásenie, „My sme les“ je pomýlené, lebo les a jeho význam v životnom prostredí nemožno nikým a ničím nahradiť. My les a jeho funkcie môžeme len ovplyvňovať – a to v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle.

Peter Spitzkopf st.
Ako Baláž (ne)zachránil Tichú a Kôprovú dolinu
Tichá a Kôprová dolina v roku 1918 prešla od uhorského eráru do vlastníctva ČSR o celkovej výmere 8 806 hektárov. Tento celok prevzala bývalá Správa TANAP‑u od 1. januára 1953 (zákon SNR č. 11/1949 Zb. SNR z 18. 12. 1948 o Tatranskom národnom parku). Stav prírodného prostredia v prevažnej časti územia bol v neutešenom stave, spôsobený predovšetkým dlhodobou pastvou, ktorú umožňovalo predlžovanie platnosti tzv. Šrobárovho zákona, ktorým bola povolená pastva aj na štátnom lesnom pôdnom fonde.

Peter Svätojánsky
Vianoce, ľad a smrť
Ráno, v prvý sviatok vianočný, sa Tatry prebudili do krásneho, slnečného dňa. Máloktorí návštevníci hôr tušili, aké nebezpečenstvo si príroda pre nich pripravila. Pravidlom je, že prvé dva vianočné sviatky býva v Tatrách ešte návštevníkov poskromnejšie. Tieto Vianoce boli opakom.

Martina Petránová
Dostala druhú šancu
Po rokoch jej konečne svitlo na lepšie časy. Rozhľadňa Monte Móry, ktorú v polovici tridsiatych rokov minulého storočia nechal na kopci nad Novým Štrbským plesom postaviť známy hudobný skladateľ Ján Móry, opäť láka turistov.

Rudolf Šoltés
Glaciálne relikty machorastov v Tatrách a na Slovensku
Asi pred 100-tisíc rokmi klimatické zmeny vystrašili vtedajšieho človeka. Teplota klesala, začala sa nesmelo hlásiť ľadová doba. Severský kontinentálny ľadovcový štít nezadržateľne rástol, svojím južným okrajom zasahoval až na severné výbežky dnešnej Českej republiky, pokiaľ ide o Slovensko, čelo ľadovca sa zastavilo asi 50 kilometrov od severnej hranice Slovenska, v oblasti Babej hory ešte bližšie. Postupujúci kontinentálny ľadovec pred sebou tlačil biotu, a tak sa v našich zemepisných šírkach ocitlo rastlinstvo pôvodom zo severu.

Pavol Kráľ
Tajomstvo debny z povaly
Pred tridsiatimi rokmi sme sa s rodinou presťahovali do starej horárne na Štrbskom Plese. Bol to jej zaužívaný názov, pretože bola naozaj stará. No a to, čo je na starých budovách najzaujímavejšie, sú ich pivnice a povaly. Prešiel som vtedy každý kút. Nenašiel som však veľa, predchodcovia vzorne upratali. Len medzi trámami boli ukryté dve kilá kockového cukru ešte z čias druhej svetovej vojny, pod strechou sa váľalo niekoľko nepotrebných lesníckych harabúrd a pri stene zavadzala jedna veľká drevená debna s časopismi a úradnými knihami. Asi tridsať kilogramov starého papiera, zhodnotil som vtedy v rýchlosti. Ale nevyhodil som ich. Nechal som ich tak a zaumienil si, že sa do debny raz určite detailnejšie zahrabem.

Marián Soják
Pravekí lovci a zberači v našich veľhorách
Vysoké Tatry dnes prednostne obdivujeme z hľadiska prekrásnych prírodných scenérií a využívame na turisticko-športové a rekreačné aktivity. Odkedy sa pod nimi objavil prvý človek, odvtedy bol k nim primknutý a rozvíjal sa medzi nimi vzťah. Aký mal však charakter? Díval sa na ne s rešpektom a úctou, predstavovalo toto horstvo pre pravekého človeka obávanú prekážku či „veľmoc“ a možno i uctievanú „modlu“, alebo ich zapojil do svojho bežného sídliskového priestoru, z ktorého pravidelne koristil? Na tieto i ďalšie otázky sa pokúsime stručne zodpovedať v seriáli o archeológii týchto veľhôr, a to v chronologickom slede od staršej doby kamennej až po stredovek. Dnes je na rade najstarší úsek ľudských dejín – staršia doba kamenná, nazývaná odborne paleolit.

Peter Martinák
Severská kombinácia po 30 rokoch: vozíky a koľajnice nahradili aerodynamické tunely
Ako juniorský reprezentant v behu na lyžiach mal na konte tituly republikového šampióna a pódiové umiestnenia z majstrovstiev Československa. Osudový skok medzi dospelých spravil vo Vysokých Tatrách. Zo skokanského mostíka… Bývalý združenár Michal Giacko (48), rodák zo Spišskej Soboty v rozhovore spomína na dobové tréningové „vychytávky“ i rozprávkovú olympiádu v Lillehammeri.

Rastislav Ovšonka
Po takmer 90 rokoch sa našiel prvý Tatranský pohár
Vlani, počas 70. turnaja o Tatranský pohár, zorganizoval HK Poprad konferenciu venovanú histórii tohto turnaja. Tam som sa zoznámil aj s hokejovým nadšencom a zberateľom Thomasom Bartosom. Jeho oblasťou záujmu je hlavne česká reprezentácia a popritom aj tím LTC Praha, ktorý svojho času tvoril jej základ. Tento klub komunistická moc zlikvidovala na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia. Viacerí hokejisti vtedy skončili po vykonštruovaných procesoch na dlhé roky vo väzení. Pred Vianocami sa naša internetová debata zvrtla aj na tému Tatranského pohára. Jej súčasťou bola aj výmena rôznych fotografií. Zvlášť dve znamenali v tej chvíli na mojej strane veľkú radosť. Na jednej z nich bol vôbec prvý „Tatranský pohár“, o ktorý sa v Novom Smokovci hralo na prelome rokov 1929/30. Prekvapením však bola fotografia iného pohára. Na vrchnej časti tohto pohára je uvedené: Tatra‑Pokal.

Katarína Bohušová
Marek Trávniček: Hory ma stále priťahovali
Horskí vodcovia si na sneme zvolili nového predsedu. Stal sa ním Marek Trávniček. Do funkcie nastúpil po Igorovi Trgiňovi, ktorému koncom roka skončil štvorročný mandát predsedu Národnej asociácie horských vodcov Slovenskej republiky.

Ivan Bohuš st.
Kriváň a rok 1968
Ľudia sa z končiara legendami a symbolmi poznačeného Kriváňa dokázateľne rozhliadali už od roku 1773. V skutočnosti aj skôr. Najskôr naň chodili z prozaických hospodárskych príčin, napríklad baníci, ale už od konca 18. storočia aj z „hlbších“ nezištných pohnútok. Osobitný význam nadobudli od prvej polovice 19. storočia národné výstupy (vychádzky či púte) s politicko-historickou motiváciou a náplňou.

Jozef Gurník
Hrebeňom Tatier
Po tom, čo sme vám v predošlej časti nášho seriálu Hrebeňom Tatier priblížili prvých desať úspešných prechodov hlavného hrebeňa Vysokých Tatier v letnom období, pokračujeme výpočtom ďalších.

Jozef Gurník
Tatry z chodníka
Veľká Studená dolina je sedem kilometrov dlhá dolina na južnej strane Vysokých Tatier. Patrí medzi najnavštevovanejšie doliny. Kým v lete sem prichádzajú turisti a horolezci, v zime ju radi navštevujú skialpinisti.