Časopis TATRY č. 2/2019
Martina Petránová Návštevný poriadok ráta s viacerými novinkami Stále nie je isté, či Tatry vstúpia do letnej turistickej sezóny s novým návštevným poriadkom. Jeho návrh totiž vyvolal vlnu nesúhlasu nielen medzi bežnými návštevníkmi Tatranského národného parku, ktorí zaplavili internetové diskusie nelichotivými komentármi, ale námietky voči nemu vzniesli aj viaceré organizácie. Na jeho pripomienkovanie ostáva čas takmer do konca marca. Podnety kompetentní posúdia a už teraz naznačili, že niektoré z nich do návštevného poriadku aj zapracujú.
Martina Petránová Igor Koller: Nechceme socialistické pravidlá! Voči návrhu Návštevného poriadku TANAP-u sa zniesla vlna kritiky. Pripomienky k nemu mali vodáci, horskí sprievodcovia, skialpinisti, vysokohorskí turisti, psičkári, cyklisti i bežní návštevníci, najzásadnejší postoj však zaujali horolezci, ktorí odmietajú návrh ako celok a netaja sa, že o návštevnom poriadku majú úplne iné predstavy. V porovnaní s jeho predchodcom mu vyčítajú, že prináša oveľa väčšie reštrikcie – a navyše bez relevantných argumentov. Podľa šéfa predsedu Slovenského horolezeckého spolku JAMES Igora Kollera by mali byť založený predovšetkým na osobnej zodpovednosti.
Juraj Majerčák Lavínové žľaby sa pripomenuli Západné Tatry sú v rámci Tatier najviac lavinóznou časťou. Je to dané nižším sklonom a väčšou dĺžkou ich svahov, ktoré dovoľujú masívnejšie nakumulovanie snehu, a predovšetkým trávnatým povrchom mnohých žľabov. Vplyvom vetra, ktorý spôsobuje hromadenie snehu na záveterných stranách, tak vznikajú lavinózne situácie i počas na zrážky chudobnejších zím. Táto však bola – aspoň čo sa týka zrážok – nadpriemerná...
Martina Petránová Ján Kořínek: Kto nevie čítať hory, podstupuje veľké riziko V poslednom období mimoriadne vzrástol záujem o lavínové kurzy. Hlásia sa na ne nielen skúsení skialpinisti či snowboardisti, ale aj ľudia, ktorí nemajú s pohybom v horách až také skúsenosti. Takí, ktorí pochopili, že ak sa chcú v zimných mesiacoch bezpečne pohybovať v dolinách, nestačí len pozrieť si predpoveď počasia. O tom, prečo nie je na škodu absolvovať lavínový kurz, sme sa porozprávali s horským vodcom Jánom Kořínkom, ktorý spoločne s kolegami takéto školenia nielen organizuje, ale následky lavínových nešťastí dobre pozná aj ako letecký záchranár.
Peter Svätojánsky Nešťastia sa ľuďom v horách ani túto zimu nevyhýbali Zima začala pozvoľna. Vianočné sviatky, čo sa týka pomoci ľuďom v horách, neboli až také hektické. Bolo to možno aj preto, že podmienky na rôzne aktivity neboli dvakrát optimálne. Sneh pribúdal postupne a najväčšiu snehovú nádielku dostali Tatry až po Novom roku. Výrazné striedanie teplôt nenastalo, a tak sa našťastie poľadovica z vlaňajška neopakovala. Verím, že po minuloročných tragédiách ľudia viac sledovali výstrahy a pokyny Horskej záchrannej služby, menej riskovali, či viac času venovali príprave. Dôležitú úlohu zohráva prevencia a tiež edukácia verejnosti, ktorej úlohou je ukázať správne používanie výstroja. No aj napriek tomu sa úrazy a tragédie ľuďom v horách nevyhýbali.
Pavol Kráľ Za odmenu „Vysypal som sušené plody jarabiny na prikrmovacie miesto za Predným Soliskom a nechal som krošňu hneď povyše na hrebienku. Išiel som sa pozrieť kúsok ďalej na Hrb, či niekde neuvidím kamzíky,“ rozprával mi kolega Marek Klein zo Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK) Vysoké Tatry, keď v kancelárii ochranného obvodu Štátnych lesov TANAP-u na Štrbskom Plese, celý premočený, vyťahoval z batohu fotoaparát. „No a vraciam sa po chvíli späť a pozerám, jeden kamzík už stojí na hrebienku. Tesne vedľa mojej odloženej krošne. Neviem, skade sa tam objavil. Ani som sa nepohol, len som siahol po fotoaparáte. Kamzík na mňa pozrel, vôbec nemal strach a pomaly sa presunul k jarabine, ktorú som mu pred chvíľkou vysypal. Ovoňal ju, opäť pozrel na mňa, pomaly začal konzumovať. Okamžite spadla zo mňa všetka únava. Väčšiu radosť mi skutočne nemohol urobiť!“ Marek mi nadšene ukazoval zábery a mne sa v duchu pomaly vynárali spomienky na to, ako sa to s prikrmovacím miestom za Predným Soliskom celé vlastne začalo...
Martina Petránová Sedemdesiatiny TANAP-u si pripomenuli aj konferenciou Sedemdesiat rokov, ktoré uplynuli od založenia Tatranského národného parku, si pod tatranskými končiarmi ešte koncom uplynulého roka pripomenuli aj jubilejnou medzinárodnou konferenciou, nad ktorou prevzala záštitu podpredsedníčka vlády SR, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Súčasťou podujatia bolo tiež oceňovanie ľudí, ktorí zohrali významnú úlohu počas jeho doterajšej existencie.
Mikuláš Michelčík TANAP by neexistoval bez nadšenia ľudí, ktorí stáli pri jeho zrode Sedemdesiat rokov sa rovná štatisticky vypočítanej priemernej dĺžke života človeka v našich končinách. Ak má človek to šťastie, že môže toto svoje jubileum oslavovať medzi svojimi blízkymi a priateľmi, obyčajne sa najradšej v spomienkach vracia na začiatok svojho života. Na čas, kedy začal vnímať okamžiky a udalosti, ktoré sa mu po rokoch žitia vynárajú pred očami v spomienkach.
Martina Petránová Náučným chodníkom V druhej časti nášho seriálu Náučným chodníkom sa vyberieme do Západných Tatier. Práve tam, pod Salatínom, stojí malý drevený zrub, v ktorom počas Slovenského národného povstania našlo útočište štrnásť partizánov. Spoločne s mladým medikom Bernátom a dvoma ošetrovateľkami v objatí oravských lesov bojovali uprostred zimy o holý život. V drsných podmienkach strávili dva mesiace, kým neprišla pomoc. Strhujúci príbeh o ich odhodlaní, odvahe a prekonaní samého seba sa stal námetom pre viacero poviedok i filmov.
Michal Jurčo Keď je zjazdovka priúzka ...tak si poďme zalyžovať do lesa. Takáto myšlienka mi napadla pár rokov dozadu, keď som nastúpil na Ochranný obvod Štátnych lesov TANAP-u Tatranské Matliare a prvú zimu kráčal okrajom zjazdovky smerom na Skalnaté pleso a sledoval vyjazdené „čiary“ mimo zjazdovky, priamo pomedzi – či už väčšie alebo menšie – stromčeky. Vtedy som to videl ako jediný dôvod, prečo by niekto vstupoval na vlastné riziko mimo upravenú zjazdovku do relatívne nebezpečného terénu...
Ladislav Harvan Ako začal cestovný ruch v Bachledovej doline Z Bachledovej doliny sa stáva významné stredisko cestovného ruchu s mimoriadne veľkou návštevnosťou počas celého roka. Je akousi samozrejmosťou pre turistov, ktorí zavítajú do Vysokých Tatier, navštíviť i Bachledku. Rád by som sa vrátil k okolnostiam, za akých sa Bachledova dolina, ktorá je súčasťou Ždiaru, stala navštevovaným miestom...
Ján Halčin „Tatranský pohár“ po štyridsiatich rokoch?! Skoré veterné a mrazivé ráno v prvú februárovú stredu bolo asi pre väčšinu ľudí veľmi obyčajné. No určite sa to nedá povedať o obyvateľoch rázovitej goralskej dediny Lendak, ktorí sa zobúdzali do výnimočného dňa. Nad ich dedinou hrdo viala olympijská vlajka spolu s vlajkami Európskej únie, Slovenskej, Českej, Poľskej republiky a obce Lendak, ktorá hostila historický prvé medzinárodné preteky žiakov a juniorov o Pohár prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) v jazde na saniach na prírodnej dráhe, ktorá je jedinou svojho druhu na Slovensku.
Matúš Trajteľ Veľkú cenu Nízkych Tatier po prvýkrát usporiadali pred 85 rokmi Na Slovensku nájdeme viaceré významné podujatia týkajúce sa pretekového lyžovania. Najvýznamnejším je Veľká cena Slovenska vo Vysokých Tatrách, ďalej je to Veľká cena Demänovských jaskýň v Jasnej. Zabúda sa však na Veľkú cenu Nízkych Tatier ako významné podujatie na Horehroní. Ide o najstaršie preteky v histórii alpského lyžovania organizovaného na Slovensku.
Mária Galajdová a redakcia Pavúk vo filme Na svojom konte má mnoho tatranských prvovýstupov. Bol zlým dieťaťom horolezectva, sólistom, ktorý pred kolektívom uprednostňoval individualizmus. Ako nepochopiteľne žil, tak aj zomrel. Život Pavla Pochylého mapuje film Pavúk.
Jana Tomalová Súčasťou dedičstva Desiatky kíl na chrbte, stovky výškových metrov v nohách – horský nosič je neodmysliteľnou súčasťou Tatier. A už aj nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Jozef Gurník Tirolské Alpy Tirolsko je tretia najväčšia rakúska spolková krajina. Jej rozloha je 12 648 km2, má cez 680 000 obyvateľov a hlavným mestom je Innsbruck. Charakterizujú ju najmä výrazné horské oblasti – severné vápencové Alpy, centrálne Alpy a predsunuté pásmo, ktoré tvorí kremencová droba, tzv. Grauwackenzone. Touto spolkovou zemou preteká rieka Inn a na svojom 200 kilometrov dlhom toku Tirolskom vytvorila rôzne krajinné typy – úzke a zrázne údolia na svojom hornom toku, širokou otvorenou krajinou pri Kufsteinu zase krajinu opúšťa. Z údolia rieky Inn sa tiahnu postranné údolia smerom do hôr. Z Innsbrucku je ľahké sa dostať do obľúbených destinácií, ako sú napríklad údolie Zillertal, pohorie Kaisergebirge a Kitzbühel. Na tomto veľkom území Tirolska sa nachádza jeden národný a niekoľko prírodných parkov, ktoré si v krátkosti predstavíme.
Jozef Schalek Batoh Stojím pod žľabom, padajúcim od Malého Kriváňa k Zelenému Krivánskemu plesu. Skúmam ho. Z oboch strán strmé skalné steny, medzi nimi desať, pätnásť metrov široký priestor, stúpajúci strmým skalným bruchom dohora. V ďalekohľade vidím čosi červené. A pod ním niečo čierne. Čierne a okrúhle. Napadajú mi zlé predtuchy... Dohora to pôjde, nie je to až taký ťažký lezecký terén. Len dole to bude ťažšie. Zišla by sa aspoň „repka“. Ale tá si visí pekne doma na svojom háčiku. Chvíľu ešte váham, či sa mám do toho pustiť, no napokon vyrážam...
Jozef Gurník Belianske Tatry Náš nový seriál, v ktorom vám postupne predstavíme doliny a dolinky Belianskych Tatier, pokračuje ďalšou časťou. Po návšteve Drabiny nazrieme do Suchej a Čiernej doliny. Prvá z nich ukrýva hneď dve jaskyne. Ani jedna však nie je sprístupnená pre verejnosť. Podobne ako obe spomínané doliny.