Časopis TATRY č. 5/2018

Martina Petránová
Po ohni potrápila Tatry veľká voda
Po požiari prišli povodne. Len v máji museli Tatry čeliť plameňom a teraz ich potrápila veľká voda. Najhoršie dopadla Javorová dolina, kde prívalové dažde zničili cesty, mosty i značkované chodníky. Do Zadných Meďodolov sa turisti dostanú najskôr na budúci rok, keďže obľúbenú trasu, ktorá viedla dolinou, zmietol vodný živel. Škody Štátne lesy TANAP-u vyčíslili na viac ako milión eur. A hoci sa potoky po pár dňoch vrátili do svojich korýt, slovná prestrelka, ktorú prírodná katastrofa spustila medzi lesníkmi a ochranármi, neutíchla. Práve naopak.

Pavel Homola
V lese prší dvakrát
Vzťah lesa a vody je ovplyvňovaný veľkým množstvom rôzne pôsobiacich lokálnych, regionálnych, ale aj globálnych faktorov. Je taký zložitý, že presahuje viacero vedných odborov a desaťročia zamestnáva celé tímy vedcov a vedecké inštitúcie po celom svete. Aby sme mohli robiť zodpovedné rozhodnutia na úseku manažmentu vody v prírode, s cieľom minimalizovať negatívne dopady jej aktivity v človekom obývanej krajine, musíme dôkladne poznať súvislosti a zákonitosti, ktoré jej pohyb v prírodnom prostredí ovplyvňujú.

Martina Petránová
Ožijú Jamy?
Po skokanských mostíkoch ostali len betónové pätky, zjazdovka zarastá náletovými drevinami, ktoré sa miestami prepletajú aj pomedzi laná lyžiarskeho vleku. Na okienku kasy svieti nápis Objekt je chránený kamerovým systémom, oproti nej sa spokojne pasie jelenia mama so svojím mláďaťom. Nemým svedkom toho, že sa na Jamách v Tatranskej Lomnici nie tak dávno lyžovalo, je akurát cenník zo zimnej sezóny 2009/2010 na priečelí jednej z budov. Len tak, pre zaujímavosť, jednodňový lístok vtedy vyšiel lyžiara na 15 eur, počas vianočných a novoročných sviatkov zaplatil o dve eurá viac… Chátrajúcemu areálu však svitá nádej. Druhú šancu mu chce dať najväčší hráč v lyžiarskom biznise na Slovensku.

Maroš Semančík
Dušan Jurkovič a Tatry
Na architektonickom dianí na južnej strane Vysokých Tatier sa podieľal aj Dušan Jurkovič, ktorý je považovaný za zakladateľskú osobnosť modernej slovenskej architektúry. Hoci jeho tatranská aktivita je čo do rozsahu veľmi skromná, nie je bezvýznamná. Stopäťdesiate výročie jeho narodenia, ktoré si toto leto pripomíname, je príležitosťou ku krátkemu priblíženiu jeho života a jeho jedinečnej tvorby.

Martina Petránová
Prestrelili?!
Strašné... Kde sa podel zdravý rozum? Je to hanba! Ak by to urobil každý, tak sa nechodí do Tatier, ale do tabúľ. Ľudská hlúposť je nekonečná... Každý si robí, čo chce. V prvom momente som si pomyslela, čo sa stalo, že toľko ľudí zahynulo... Jména ... na všech sloupích! Aj takéto reakcie zaplavili sociálne siete, keď sa začiatkom júla prevalilo, že na vrchole Rysov niekto namontoval tabuľku so sedemnástimi menami. Vinník bol hneď jasný. Priamo pri nich bol totiž vyrytý aj názov firmy. Hoci si jej šéf po prevalení aféry sypal popol na hlavu a priznal, že to bola z ich strany poriadna hlúposť, prípadom sa už zaoberá inšpekcia životného prostredia. Nepomohlo ani to, že pamätnú ceduľu aj spolu s časťou železničnej brzdy takmer okamžite odstránili.

Ján Halčin
Za kamzíkmi do hôr
… odrazu zvoní budík. Sú štyri hodiny ráno a predo mnou je veľký deň plný očakávaní. Na programe je jarné spočítanie tatranskej kamzičej populácie.

Martina Petránová
Rátali aj turistov
Počas leta rátali v Tatrách nielen kamzíky, ale aj turistov. Podľa výsledkov tohtoročného sčítania prešlo vysokohorským prostredím Tatranského národného parku za jediný deň 24 061 turistov. Najnavštevovanejším miestom bolo Popradské pleso, spomedzi dvojice sledovaných vrcholov si prvenstvo udržali Rysy. Vďaka získaným údajom má správca územia dokonalý prehľad o tom, aká je zaťaženosť jednotlivých lokalít, využiť ich tak môže napríklad pri plánovaní údržby turistickej a informačnej siete.

Gabriela Chovancová, Alena Lenková
Naši spolupútnici z doby ľadovej
Tatry sú unikátne svojou jedinečnosťou a vysokou prírodovednou hodnotou. V neveľkej horskej oblasti sa zachovali vekovo odlišné refúgia a izolované populácie živočíchov, ktorých poznanie tvorí základ pre formovanie názorov na ich históriu a pôvod. Čo je výnimočné a najviac zaujímavé v Tatrách? To je veru veľmi ťažká otázka, na ktorú môžu odznieť viaceré odpovede, podľa toho kto čo objaví. Životné osudy živočíchov nám môžu veľa vyzradiť o histórii prírody Tatier, o spôsoboch a cestách, ako k nám putovali v rôznych obdobiach vývoja. Živočíšne osídlenie bolo najviac formované od poslednej doby ľadovej a nasledujúcich 10 000 rokov. Rarity ako kamzík či svišť sme spomenuli už v predošlom čísle časopisu TATRY. Teraz sa zameriame na ďalšie veľmi vzácne glaciálne relikty zo skupiny vtákov, ktoré sú súčasťou tatranskej prírody.

Zuzana Kyselová a Zuzana Homolová
Prírodná rezervácia Čikovská a jej budúcnosť
Vrchoviská a slatiny s nízkym obsahom báz, ktoré pripomínajú fragmenty severskej tundry, sú v Tatranskom národnom parku rozšírené najviac v horskom vegetačnom stupni. V oblasti Tatranskej Javoriny sú najznámejšie rašeliniská Bor, Pavlová a Čikovská.

Marián Jurík
V semennom sade
S príchodom leta sa každoročne pripomenie svojím škriekaním orešnica perlavá. Okrem voľne rastúcich límb na Podbanskom orešnice v hojnom počte „navštívia“ aj Semenný sad Brahlie. A to zvlášť v poslednom desaťročí, kedy je vidieť výsledok práce zakladateľov a ošetrovateľov semenného sadu. Projekt Semenného sadu Brahlie vznikol presne pred štyridsiatimi rokmi, v roku 1978. Založený bol o rok neskôr.

Pavol Kráľ
Zápas o prežitie
Minulý rok sme vám na stránkach časopisu TATRY priniesli informáciu o nájdení uhynutého bobra na dne Zeleného plesa, ktorý bol odovzdaný na preparáciu do Výskumnej stanice TANAP‑u v Tatranskej Lomnici. Dnes už vieme, čo úhynu bobra predchádzalo.

Pavol Kráľ
Čisté vody oslavujú štvrťstoročnicu
Vo Vysokých Tatrách každoročne prebieha v októbri Medzinárodný festival potápačských filmov a v rámci neho tiež čistenie tatranských plies potápačmi, čiže akcia Čisté vody. V tomto roku sa bude konať už po dvadsiaty piaty raz.

Marián Soják
Kovy víťazia nad kameňom
Po dobe kamennej nasledujú praveké obdobia, v ktorých sa presadili kovy. Prvú takúto etapu vo vývoji ľudstva reprezentuje doba bronzová, pomenovaná podľa medi legovanej cínom, teda bronzu. Po nej sa zasa uplatnilo železo, ktoré dalo pomenovanie dobe železnej. Akú rolu hrali Vysoké Tatry v oboch zmienených vývojových etapách ľudstva, sa vynasnažíme zodpovedať práve v tomto čísle nášho časopisu.

Ivan Bohuš st.
Priekopníci vedeckého poznávania Tatier
Začiatky vedeckých záujmov o Vysoké Tatry siahajú do polovice 16. storočia. Od sedemdesiatych rokov 19. storočia až do konca habsburskej monarchie bol organizáciou a koordináciou prírodovedných výskumov vo Vysokých Tatrách oficiálne poverený Uhorský karpatský spolok. Až do roku 1873 išlo v poznávaní Tatier iba o spontánne snahy iniciatívnych jednotlivcov, domácich i zahraničných záujemcov, cestovateľov a výskumníkov.

Gustáv Luczy
Sydowov omyl
Od tzv. štandardizácie názvov tatranských geografických objektov s prídavným menom ťažký Úradom geodézie, kartografie a katastra, ktoré nahradili pôvodné s prídavným menom český, uplynulo dvanásť rokov. Leitmotívom týchto zmien bol údajný „historický omyl“ pruského geografa Albrechta von Sydowa, ktorý navštívil Tatry v roku 1827 a pomýlil si pojmy český a ťažký vyslovovaných po poľsky. Mal som vtedy výhrady, bohužiaľ oneskorene, voči paušálnej zmene názvov siedmich objektov (štít, veža, štrbina, dolina, pleso, potok a vodopád), ktorú som považoval za neopodstatnenú – s výnimkou doliny pre jej ťažkú prístupnosť...

Jozef Gurník
Hrebeňom Tatier
V tomto čísle časopisu TATRY pokračujeme výpočtom zimných prechodov hlavného hrebeňa Tatier, ktorý sa tiahne od Ždiarskeho sedla (niekdajší názov pre Sedlo pod príslopom, pozn. red.) na východe, prechádza časťou Belianskych Tatier, cez celé Vysoké i Západné Tatry, až po Hutianske sedlo na západe. Má dĺžku približne 75 kilometrov a za jeho najvyšší bod bol považovaný Zadný Gerlachovský štít (2 616 m). Novší výškový údaj ho však radí až za Ľadový štít (2 627 m).