Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Časopis TATRY

TATRY č. 6/2017

TATRY č. 6/2017

Martina Petránová
Nový návštevný poriadok síce už finalizujú, pred zimou však určite platiť nezačne
Hoci ešte pred letom sa hovorilo o tom, že by mohol začať platiť na jeseň, dnes je zrejmé, že na nové pravidlá si turisti v Tatrách počkajú ešte minimálne niekoľko týždňov. Podľa ochranárov by bolo ideálne, keby sa novým Návštevným poriadkom TANAP-u mohli riadiť od najbližšej letnej turistickej sezóny. Rozhodnutie o uzávere turistických chodníkov počas nadchádzajúcej zimy má byť výsledkom samostatného správneho konania orgánov ochrany prírody.

Martina Petránová
Nový návštevný poriadok síce už finalizujú, pred zimou však určite platiť nezačne
Hoci ešte pred letom sa hovorilo o tom, že by mohol začať platiť na jeseň, dnes je zrejmé, že na nové pravidlá si turisti v Tatrách počkajú ešte minimálne niekoľko týždňov. Podľa ochranárov by bolo ideálne, keby sa novým Návštevným poriadkom TANAP-u mohli riadiť od najbližšej letnej turistickej sezóny. Rozhodnutie o uzávere turistických chodníkov počas nadchádzajúcej zimy má byť výsledkom samostatného správneho konania orgánov ochrany prírody.

Martina Petránová
Keď ožíva minulosť
Už v okamihu, keď prekročíte jeho bránu, máte pocit, že ste sa vrátili späť v čase hneď o niekoľko storočí. Dreveničky učupené uprostred prírody pod masívom Brestovej dnes pôsobia idylicky, no pri predstave, že by ste v nich mali prežiť celý svoj život, vás romantika razom prejde. Avšak zahĺbiť sa aspoň na chvíľu do obdobia, v ktorom vyrastali naši prapradedovia a ich rodičia, nemusí byť vôbec na škodu. Priblížiť tradície, zvyky a obyčaje predkov, ako aj charakteristické stavby ľudovej architektúry regiónu sa už od roku 1975 snaží Múzeum oravskej dediny v Zuberci, ktorého základný kameň položili presne pred polstoročím.

Martina Petránová
V korunách stromov
Ak vám vyjde počasie, uvidíte aj osemdesiat kilometrov vzdialenú Babiu horu, ako na dlani budete mať Belianske Tatry, Zamagurie, Pieniny i viaceré poľské národné parky. Zážitkom je nielen pohľad z tridsaťdva metrov vysokej vyhliadkovej veže, ale predovšetkým samotná prechádzka chodníkom v korunách stromov, ktorý za neuveriteľné dva mesiace postavili na hrebeni Spišskej Magury.

Táňa Hoholíková
Tatranská stena bez skál
Názov Žltá stena nie je v Tatrách neznámy. Dokonca ho vlastnia až dva geografické objekty. Jedna Žltá stena je v Malej Studenej doline, vidieť ju počas túry k Téryho chate. Svoje pomenovanie dostala podľa žltých plôch lišajníkov. Nachádza sa pri severnej časti masívu Prostredného hrotu, od ktorej je oddelená štrbinou. Je zaujímavá najmä pre horolezcov. Druhá Žltá stena je oveľa nižšie, neďaleko Tatranskej Polianky, vo Velickej doline.

Martina Petránová
Múzeum si pripomína 60 rokov od svojho založenia
V záverečnej časti nášho seriálu venovanému 60. výročiu vzniku Múzea TANAP‑u v Tatranskej Lomnici sa zameriame na jeho geologickú expozíciu, ktorá zaujíma miesto hneď pri vstupe do výstavných priestorov. V súčasnej podobe bola pre návštevníkov sprístupnená presne pred desiatimi rokmi. Jej autori za ňu dokonca získali ocenenie od Slovenskej geologickej spoločnosti za propagáciu geológie na Slovensku. Aj o tom, aké poklady sú jej súčasťou a čo by v nej mohlo pribudnúť v budúcnosti, sme sa porozprávali s bývalým, dlhoročným pracovníkom Výskumnej stanice a Múzea TANAP‑u, geológom Stanom Pavlarčíkom.

Martina Petránová
Grand Prix pre Biely labyrint
Druhý októbrový týždeň patril pod Tatrami v poradí už XXV. Ročníku Medzinárodného festivalu horských filmov. Diváci od stredy až do nedele videli dokopy 52 súťažných snímok z dvadsiatich krajín. Na pódiu sa prestriedali zaujímaví hostia, nechýbali výstavy, prezentácie knižných noviniek a ani preteky v športovom lezení. Mimo neho sa stretli ľudia rovnakej krvnej skupiny.

Martina Petránová
Čínsky maharadža v slovenčine
Čínsky maharadža je vzrušujúca kniha, ktorá sa nedá odložiť, kým ju nedočítate až do konca. Prevedie vás najhlbšími zákutiami duše i mysle jedného z najlepších horolezcov všetkých čias a budete prekvapení, čo všetko vás na tej ceste čaká. Týmito slovami charakterizoval slovenský himalájista Peter Hámor útle dielko Poliaka Wojteka Kurtyku, v ktorom dokázal bravúrne spojiť romantické opisy podtatranskej prírody, horúcich stretnutí s indickou realitou i málokedy odhalených detailov zo života horolezca opantaného myšlienkou na svoj osudový výstup.

Pavol Kráľ
Kamiński na cestách
Momentálne asi najznámejší poľský cestovateľ a polárnik Marek Kamiński z Gdanska je opäť na cestách. Bez pomoci zdolal v jednom roku obidva zemepisné póly, pešo precestoval tisíce kilometrov. Tentokrát sa vybral „len“ okolo Tatier.

Martina Petránová
V medvedej spálni
Je to azda jediný medvedí brloh vo Vysokých Tatrách a okolí, pri návšteve ktorého si môžete byť istý, že z neho vyjdete bez ujmy na zdraví. Nazrieť priamo do spálne našej najväčšej šelmy môžete od konca októbra v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici, kde po dvoch mesiacoch dokončili modernizáciu zoologickej expozície.

Ivan Bohuš st.
Hoepfnerovci a Vysoké Tatry
Neboli to potomkovia stredovekých saských kolonistov Spiša. Neboli roľníci alebo baníci, ani nepoznali archaický nemecký dialekt, ktorý si generácie spišských Sasov v novej domovine po stáročia starostlivo uchovali a postupne obohacovali. Hoepfnerovci boli odborne vzdelaní obchodníci, peňažníci a podnikatelia. Pôvodom tiež Sasi, ale so sedemstoročným časovým odstupom od situácie, za akej sa prví saskí osadníci dostávali pod Vysoké Tatry.

Ján Ferenčík
Prečo sa jaseňom v Tatrách nedarí?
Historická vetrová kalamita z 19. novembra 2004 spustila aj širokú diskusiu k otázke zastúpenia smreka v tatranskom lese. Jeho väčšinové zastúpenie v smrekovom stupni je prirodzené, smrek tam rastie v takzvanom optime, teda v podmienkach, ktoré mu maximálne vyhovujú. Dolná hranica tohto stupňa je vo výške 1 250 m n. m. a horná 1 550 m n. m. Je viacero drevín, ktoré v smrekovom stupni nachádzajú podmienky pre svoju existenciu. Patria k nim javor horský, jedľa biela, borovica sosna, smrekovec opadavý a vo vyšších polohách aj borovica limba. V návrhoch nového drevinového zloženia lesa po kalamite sa objavili aj návrhy na sadenie všetkého iného okrem smreka. Čas je najlepší pestovateľ lesa a ukázalo sa, že podiel listnatých drevín sa výrazne zvýšil, buď umelou výsadbou, ale najmä prirodzeným zmladením.

Martina Petránová
Zelená Orava je už minulosťou
Po centrálnej časti Tatier prichádza o zelenú farbu už aj ich oravská časť. Kým ešte pred piatimi rokmi sa tatranským lesníkom darilo aktívne chrániť aspoň lesy v oblasti Roháčov, dnes je ich stav alarmujúci. Lykožrútom napadnuté stromy pribúdajú každým dňom. Len Štátne lesy TANAP-u na území vo svojej správe momentálne odhadujú rozsah podkôrnikovej kalamity v oravskej časti národného parku na približne 20 000 metrov kubických.

Rastislav Ovšonka
Pred 90 rokmi sa na poštových známkach prvýkrát objavili Vysoké Tatry
Už na budúci rok si nielen českí a slovenskí filatelisti, ale aj poštové správy oboch krajín pripomenú sté výročie československej známkovej tvorby, z ktorej vychádza aj súčasná slovenská známková tvorba. Prvé československé známky boli vydané 18. decembra 1918. Ide o známu emisiu Hradčany. Mali rovnaký obraz, menila sa len ich farba a nominálne hodnoty. Pre Slovensko sú osobitne zaujímavé emisie z rokov 1926 a 1927, kedy sa na československých známkach objavili vôbec po prvýkrát slovenské motívy. V roku 1926 to bol Oravský zámok a v roku 1927 emisia známa pod názvom Praha, Tatry. Vtedy sa prvýkrát na československých poštových známkach objavili Vysoké Tatry.

Marián Šturcel
Vitajte na novom Náučnom chodníku Hrebienok
Nový náučný chodník začína a končí na Hrebienku. Okruh dlhý okolo štyroch kilometrov, bez veľkých výškových prevýšení, sa dá pokojnou chôdzou prejsť za hodinu až hodinu a pol. Pre návštevníkov, ktorí nerozumejú po slovensky, sú v drevených schránkach k dispozícii tlačené materiály v nemeckom a anglickom jazyku.

Peter Laučík
Čaro miesta si človek musí objaviť sám
Turistický ruch v Jaloveckej doline patrí väčšinou domácim obyvateľom a ľuďom z blízkeho okolia. Ďalší, predovšetkým z Česka, sem prichádzajú, pretože tento kút Západných Tatier už niekedy navštívili a vedia, že je tu pekná príroda. Ich kroky smerujú väčšinou na Babky, chatu pod Červencom, na Sivý vrch, menej na Salatín a Spálenú. Ostatných turistov, v čase letnej sezóny, úspešne „odfiltrováva“ neďaleká Tatralandia. Návštevníkov tu mnoho nie je, na neplatenom parkovisku neďaleko ústia doliny nájdete cez leto v priemere len okolo tridsať až štyridsať áut. Dopyt po turistoch v tejto časti Západných Tatier jednoducho nie je, a tak čaro tohto miesta si človek musí objaviť sám.

Ivan Bohuš ml.
Nie peniaze, ale láska a pot...
Dejiny Spišskej Belej a Belianskych Tatier sa začali prelínať v roku 1310, kedy bol ich hlavný hrebeň až po Tristarské sedlo, s priľahlými dolinami, včlenený do mestského chotára. Okrem iných hospodárskych aktivít na tomto území prevládala sezónna pastva mestských stád. Belianske Tatry oddávna vzbudzovali aj záujem vedcov z blízkeho okolia i cudziny. Dolinu Siedmich prameňov navštívil v roku 1813 aj známy švédsky botanik, prof. Göran Wahlenberg. Turisti, ktorí podnikali v Belianskych Tatrách väčšie túry, mali možnosť prenocovať v pastierskej kolibe, či v niektorej z jaskyniek. Nie každému takáto voľba vyhovovala, zákonite sa vyskytla potreba výstavby turistickej chaty. Iniciatívy sa ujal učiteľ zo Spišskej Belej a aktívny člen Karpathenverein, Tibor Gresch. V roku 1932 uzavrel s mestom Spišská Belá zmluvu o prenájme pozemku a pustil sa do práce. Skromnú, jednopriestorovú útulňu nazval Plesnivec – Edelweisshütte.

Martina Petránová
Kto bol kto
Aj viaceré osobnosti úzko späté s Vysokými Tatrami dostali priestor na stránkach novej publikácie s názvom Kto bol kto v lanovej doprave na Slovensku. Medzi vyše štyridsiatkou lanovkárov, ktorí už nie sú medzi nami, sa objavilo aj viacero mien z ďalších oblastí spojených s lanovou dopravou – či už je to cestovný ruch, alebo horská služba.

Jozef Gurník
Durmitor
Durmitor je pohorie na severe Čiernej Hory pri hraniciach s Bosnou a Hercegovinou. Je súčasťou Dinárských hôr, jeho najvyšším vrcholom je Bobotov kuk (2 523 m). Krajina je pustá, rastie tam prevažne tráva, borovica horská a rôzne druhy machov. Celá oblasť je tvorená vápencom, rovnako ako celé jadranské pobrežie Chorvátska a Bosny.

Táňa Hoholíková
Budova horskej služby v Starom Smokovci má 50 rokov
V tejto tatranskej osade sú budovy aj oveľa staršie. Táto má však výnimočné postavenie. Ľudí, ktorí v nej pracujú, potrebovali a dodnes potrebujú turisti, horolezci a aj mnohí návštevníci. Dlhé roky to boli chlapci v „červenom“, prichádzajúci na pomoc človeku v núdzi, alebo len poradiť v horách.

Martina Petránová
Smrť si nevyberá má druhé vydanie
Na knižný trh sa v týchto dňoch dostáva druhé, doplnené vydanie knihy s mrazivým názvom Smrť si nevyberá. Jej autor, dlhoročný šéf tatranských dobrovoľných horských záchranárov Jaroslav Švorc, v nej opisuje takmer polstovku záchranných akcií, ktorých sa sám zúčastnil, alebo ich podrobne pozná z rozprávania svojich kolegov.

Jozef Gurník
Hrebeňom Tatier
Štvrté pokračovanie nášho seriálu Hrebeňom Tatier mapuje úspešné i neúspešné pokusy o prechod hlavného hrebeňa Vysokých Tatier, ktorý sa rozprestiera od Kopského až po Ľaliové sedlo. Má dĺžku približne 26 kilometrov a jeho najvyšším bodom je Zadný Gerlachovský štít (2 616 m). O jeden z najatraktívnejších prechodov prejavilo záujem obrovské množstvo horolezcov, aj preto sme boli nútení rozdeliť text na viacero častí. Prinášame vám prvú z nich, ktorá približuje nevydarené pokusy o prechod hrebeňa, či už v letnom alebo zimnom období.

Jozef Gurník
Tatry z chodníka
V poslednom tohtoročnom čísle sa v rámci nášho seriálu Tatry z chodníka rozhliadneme z jedného z najnavštevovanejších štítov Vysokých Tatier. Svoj zrak uprieme z vrcholu Rysov na východ.

TATRY č. 6/2017

TATRY č. 6/2017

Prináša zaujímavé informácie o všetkom, čo sa v Tatrách deje.

e-mail | archív vydaní

Predplatné časopisu TATRY

Časopis vychádza 6-krát ročne, pravidelne začiatkom nepárneho mesiaca. Predplatné časopisu si môžete objednať vyplnením objednávkového formulára.

TATRY - Slovensko-poľské vydanie č. 10/2015

TATRY - Slovensko-poľské vydanie č. 10/2015

Čitateľom časopisu Tatry sa dostáva do rúk spoločné poľsko – slovenské mimoriadne vydanie.

Návštevný poriadok TANAP-u

Všeobecne záväzná vyhláška o Návštevnom poriadku Tatranského národného parku

Vetrová kalamita 19. novembra 2004

Medzi 15,30 a 18. hodinou 19. novembra 2004 sa na južných stráňach Vysokých Tatier, najmä však Tatranského podhoria a priľahlej časti Podtatranskej kotliny odohrala dráma, ktorá vzbudila záujem verejnosti v celej strednej Európe.