Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Náučné chodníky

1. Náučný chodník Zverovka

úvodná tabuľa Náučného chodníka Zverovka (autor:Ing.Igor Stavný)

Štátne lesy TANAPu pripravili nový náučný chodník. Ide o okruh dlhý okolo 2 200 metrov, ktorý začína i končí na Zverovke. Pokojnou chôdzou sa dá prejsť za necelú hodinu. S nápadom prišiel Oto Baračka z Ochranného obvodu ŠL TANAPu na Zverovke - vychádzal z daností terénu a z toho, že nie každý návštevník Tatier musí mať záujem o vysokohorské túry, ale že ho môže osloviť telesne menej náročná prechádzka.

Chodník je špecifický tým, že sa tu nachádza jediná tabuľa s textom - na začiatku trasy. Z nej sa návštevník dozvie stručnú charakteristiku náučného chodníka, uvidí mapku trasy a názvy jednotlivých zastavení. Tie sú v teréne vyznačené jednoduchými kolmi, na ktorých sú schránky - keď ich návštevník otvorí, má k dispozícii informačný materiál (texty a obrázky formátu A4). V podstate teda ide o samoobslužnú informačnú sústavu. Na trase je 5 zastavení na tieto témy - ako vzniká les, Studený potok, ako strom končí svoj život, činnosť ľadovcov a pliesko Maras, horniny.

Náučný chodník Zverovka je samoobslužný (autor:Ing.Igor Stavný) označovanie trasy náučného chodníka normovanou značkou (autor:Ing.Igor Stavný) osádzanie kola a schránky na zastavení náučného chodníka (autor:Ing.Igor Stavný) inštalovanie zastavení náučného chodníka (autor:Ing.Igor Stavný) samoobslužný spôsob použitia náučného chodníka (autor:Ing.Igor  Stavný) samoobslužný spôsob použitia náučného chodníka (autor:Ing.Igor Stavný) samoobslužný spôsob použitia náučného chodníka (autor:Ing.Igor Stavný) v schránkach sú k dispozícii informačné materiály (autor:Ing.Igor Stavný) na schránke je uvedená téma zastavenia (autor:Ing.Igor Stavný)

2. Zo Štrbského plesa na Popradské pleso

„Lesom medzi Plesom a plesom“ i tak by sa dal nazvať chodník dlhý necelé štyri kilometre vedúci cez chrbát Trigana. Prejsť sa dá približne za poldruha hodiny. Počas štrnástich zastavení sa turista dozvie nemálo podrobností o tom, že les nie sú iba stromy, ale aj živočíchy a rastliny žijúce v ňom. Nemenej zaujímavými sú informácie týkajúce sa vzniku Tatier, ich geológie a štruktúry pôd, popisu drevín a ich cieľového zastúpenia približujúcemu sa prírodnému lesu. Jeden z informačných panelov sa venuje výlučne popisu lavín, ktoré práve v tejto oblasti sú veľmi časté. Aj to je dôvod, prečo je turistický chodník vedúci po červenej značke v zime uzavretý. V dobrom počasí však náučný chodník môžete prejsť po zimnej ceste značenej zelenou turistickou značkou. A to v oboch smeroch: tak od Štrbského plesa na Popradské ako aj z Popradského plesa na Štrbské.

3. Náučná geologická plocha Podmuráň

Jedinečnú geologickú expozíciu svojho druhu na Slovensku vo voľnej prírode môžu vidieť návštevníci Tatranského národného parku pri návšteve Javorovej doliny. Na modro značkovanom turistickom chodníku pred vstupom do doliny vytvorili pracovníci Štátnych lesov TANAPu Náučnú geologickú plochu Podmuráň. Dominujú jej vzorky hornín, ktoré sa v Tatrách nachádzajú od ich vzniku až podnes. Na skalách sú tabuľky s popisom názvu horniny, jej pôvodu a veku s dodatkom, ktorá časť Tatier je z tej ktorej horniny budovaná. Malé časti každej vystavenej horniny sú zbrúsené tak, aby bola jasne viditeľná jej štruktúra.

Súčasťou geologickej expozície v prírode sú panely s fotografiami a podrobným popisom samotného zrodu Tatier, spôsobu a časového obdobia ich vyzdvihovania ako aj ich tvarovania do dnešnej podoby. Zložitý výrazový slovník geológie je pretlmočený do ľahko zrozumiteľných textov. Pritom každý z nich dopĺňa fotografia alebo kresba, ktorú si priamo na mieste môže turista porovnať so skutočnosťou.

Geologickej expozícii v prírode dominuje žulový balvan s plastikou znázorňujúcou praveké more, z ktorého Tatry vzišli. Priamo na mieste nechýba panoramatická fotografia Tatier s popisom vrcholov, ktoré má turista možnosť vidieť pred sebou. Napokon navŕšená kopa kamenia, ktorá je súčasťou expozície, symbolizuje morénu dotlačenú ľadovcom do údolia.

4. Náučný chodník Roháčske plesá

Od augusta minulého roku je v Roháčskej doline po rekonštrukcii turistickej verejnosti opätovne prístupný Náučný chodník Roháčske plesá. Na ôsmich paneloch lemujúcich modro značkovaný turistický chodník vedúci od rampy pri parkovisku na Zverovke až po tretie Roháčske pleso sa môžu turisti dozvedieť podrobnosti o najvzácnejších druhoch tunajšej fauny a flóry. Hneď prvý panel, informujúci o lavínach a škodách, ktoré spôsobujú roháčskej prírode, stojí na ceste vedúcej k Ťatliakovej chate práve na mieste, kde každoročne lavína poškodí les. Obsah panelov ponúka možnosť vidieť nielen bežné druhy kveteny rastúcej hneď vedľa turistického chodníka, ale aj iné vzácne druhy skrývajúce sa na vzdialenejších miestach. Keďže nie každý má možnosť stretnúť sa s medveďom, rysom alebo kamzíkom, môže sa o ich reálnych podmienkach života na roháčskych strmých svahoch dozvedieť viac z v poradí piateho panela. Náučný turistický chodník prechádza popri troch Roháčskych plesách, a tak na paneloch nemôže chýbať ani popis tunajšieho vodstva. Je na nich priblížený nielen vznik plies a súčasný život v nich, ale aj skutočnosť, že sú súčasťou povodia Čierneho mora. Pre lepšiu predstavivosť turistu sú na všetkých paneloch použité výlučne fotografie z miest, kde práve stojí.

5. Náučný chodník Juráňova dolina

Dočasne uzavretý.

6. Náučná lokalita Partizánska nemocnica

Náučná lokalita Partizánska nemocnica

Žlto značkovaný turistický chodník k Partizánskej nemocnici pod Salatínom je zároveň chodníkom vedúcim k náučnej lokalite Parizánska nemocnica. Počas túry sa návštevník z piatich panelov dozvie podrobnosti o osudoch ľudí, ktorí v Salatínskej doline v decembri 1944 až februári 1945 prežili. „Lesnícky zrub v Salatínskej doline v decembri roku 1944 prichýlil 14 zranených partizánov, ich dve ošetrovateľky a lekára. V podmienkach tuhej roháčskej zimy obyvatelia lesníckeho zrubu – partizánskej nemocnice prežili dva dlhé mesiace. Keďže zostup do neďalekého Zuberca nebol možný, lekár spolu s ošetrovateľkami musel jednému z ranených amputovať prsty. Bez uspania, s nožíkom a jediným liečivom, hypermangánom. Ranenému hrozila otrava krvi. Lekár bol vyslaný pomoc hľadať v Poľsku. Záchrannej akcie sa ujala poľská horská služba TOPR. Za veľmi ťažkých terénnych i poveternostných podmienok sa podarilo 11. a 12. februára 1945 všetkých ranených spolu s ošetrujúcim personálom prepraviť do Zakopaného. Nik nezomrel,“ v krátkosti vyrozprával Juraj Majerčák, vedúci ochranného obvodu Zverovka Štátnych lesov TANAPu.

Žltoznačkovaný chodník k bývalej poľnej nemocnici začína na rázcestí pri pamätníku SNP a Juraj Majerčák ho podrobne popisuje: „Chodník vedie do nevýrazného zarasteného žľabu, ktorým preteká malá bystrina. Po jej prekročení sa traverzom cez zalesnený bočný hrebeň dostaneme do ďalšieho žľabu, ktorý je užší a strmší. Najprv vystúpime jeho skalnatým dnom strmo hore, potom odbočíme doprava. Pokračujeme chodníkom v traverze až prídeme k zrubu Partizánskej nemocnice. Po prehliadke miesta sa vrátime tou istou cestou. Je to nenáročná a pohodlná prechádzka smrekovým porastom trvajúca jedným smerom približne jednu hodinu. Z chodníka sú zaujímavé pohľady severným smerom na Osobitú a južným smerom na masív Predného Salatína.“

7. Náučný chodník Zadné Meďodoly

Náučný chodník Zadné Meďodoly

Modro značkovaný turistický chodník tiahnuci sa z Tatranskej Javoriny do Kopského sedla má od dnes svojich desať zastavení. Štátne lesy TANAPu tak prostredníctvom informačných tabúľ náučného chodníka Zadné Meďodoly ponúkajú turistom informácie nielen o tunajšej faune a bohatej kvetene Belianskych Tatier, ale aj neopomenuteľnej histórii doliny. Odpoveďou na otázku Čo trápi les, sú fotografie zachytávajúce lykožrútovú kalamitu, ktorá sa nevyhla ani tunajším smrekovým monokultúram. Podrobnosti o zrode a premenách Tatier turistom ponúka Náučná geologická plocha Podmuráň. Z ďalších zastavení sa turisti dozvedia, že les dokáže vodu pohltiť a potom ju postupne uvolňovať, že tiesňava Bránky tu nebola od nepamäti a že ju vytvoril práve Meďodolský potok, že medveď je skutočným vládcom lesa, že v pastierskych vojnách pastieri i umierali a že sa v Predných i Zadných Meďodoloch v minulosti medená ruda skutočne dolovala.

Približne štyri kilometre dlhý náučný chodník začínajúci v Tatranskej Javorine a končiaci v Kopskom sedle sa dá pokojnou chôdzou prejsť za tri hodiny. „Povrch turistického chodníka je v dolnej časti vhodne upravený aj pre detské kočíky,“ hovorí Marián Šturcel, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAPu a dodáva: „Prvé necelé dva kilometre z Tatranskej Javoriny k horárni Podmuráň a k náučnej geologickej ploche je chodník prístupný aj pre invalidné vozíky. Chodník nie je ani cyklistickou trasou. A tak veríme, že bude pre krásne prostredie, ktoré ho obklopuje vyhľadávaný najmä rodinami s deťmi.“

8. Náučný chodník Pramenisko

Náučný chodník Pramenisko

Päť zastavení má nový náučný chodník Pramenisko vo vzácnom území rovnomennej Národnej prírodnej rezervácie Tatranského národného parku. „Náučný chodník je súčasťou takmer 3,5 kilometrového prechádzkového okruhu, ktorý začína pri Expozícii tatranskej prírody – botanickej záhrade v Tatranskej Lomnici. Samotný náučný chodník Pramenisko je dlhý asi 800 metrov a od botanickej záhrady je vzdialený približne jeden kilometer. Pokojnou chôdzou sa dá tento nenáročný okruh prejsť za dve hodiny,“ hovorí Igor Stavný zo Štátnych lesov TANAPu.

Spomenutých päť zastavení na náučnom chodníku Pramenisko rozpráva o jedinečnom území, v ktorom významnú úlohu zohráva voda. „Pramenisko je ukážkou tatranských podmáčaných jelšových lesov. Ráz tohto územia určuje najmä voda v podobe jarčekov, potokov i stojacich vôd. Navyše hladina spodnej vody je blízko povrchu alebo priamo na ňom,“ vysvetľuje Igor Stavný. Návštevník náučného chodníka Pramenisko sa tak počas prechádzky dozvie, prečo je tunajšie okolie zamokrené a že vodou ovplyvnené prostredie nie je bez života. O lese ovplyvnenom vodou i o tom, aké živočíchy a rastliny v ňom žijú, informujú návštevníkov panely umiestnené popri chodníku. Pritom z dvoch vyhliadkových plošín majú turisti možnosť vidieť časť územia vzácneho Prameniska. Na jednej z plošín je na drevenej tabuli vygravírovaná krajina s popisom štítov porovnateľná so skutočnosťou, ktorú turista vidí pred sebou.

Pre svoju jedinečnosť bolo Pramenisko vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu (územie s najvyšším stupňom ochrany), patrí do zoznamu 72 národne významných mokradí a je súčasťou siete európsky významných biotopov Natura 2000 v kategórii horské a podhorské lužné lesy. „Pramenisko je najstarší a najzachovalejší lesný porast tohto typu v Tatrách. Je málo narušený ľudskou činnosťou a preto má ešte i dnes charakter prírodného lesa,“ dodáva Igor Stavný.

hore

TATRY č. 6/2017

TATRY č. 6/2017

Prináša zaujímavé informácie o všetkom, čo sa v Tatrách deje.

e-mail | archív vydaní

Predplatné časopisu TATRY

Časopis vychádza 6-krát ročne, pravidelne začiatkom nepárneho mesiaca. Predplatné časopisu si môžete objednať vyplnením objednávkového formulára.

TATRY - Slovensko-poľské vydanie č. 10/2015

TATRY - Slovensko-poľské vydanie č. 10/2015

Čitateľom časopisu Tatry sa dostáva do rúk spoločné poľsko – slovenské mimoriadne vydanie.

Návštevný poriadok TANAP-u

Všeobecne záväzná vyhláška o Návštevnom poriadku Tatranského národného parku

Vetrová kalamita 19. novembra 2004

Medzi 15,30 a 18. hodinou 19. novembra 2004 sa na južných stráňach Vysokých Tatier, najmä však Tatranského podhoria a priľahlej časti Podtatranskej kotliny odohrala dráma, ktorá vzbudila záujem verejnosti v celej strednej Európe.