Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Príroda TANAPu

Založenie: 1.1.1949, najstarší slovenský národný park
Poslanie: zachovať prírodu Tatier so všetkou rozmanitosťou živej a neživej prírody
Využitie územia: veda a výskum, liečenie, rehabilitácia, rekreácia, šport, turistika

Vysoké Tatry

Poloha a rozloha

  • Tatranský národný park zaberá horstvo Tatry, časť TANAPu sa rozprestiera v priľahlých kotlinách,
  • rozloha TANAPu – 1 045 km², z toho vlastné územie – 738 km², ochranné pásmo – 307 km²

Prírodoochranné hodnoty TANAPu

  • ľadovcami utvorený tvar pohoria (glaciálny reliéf) ako výrazný krajinnotvorný prvok – ostré štíty, hlboké ľadovcové kotly a doliny, plesá, vodopády,
  • tatranský les – tvorí takmer 60 % územia parku,
  • pestrosť pôvodných rastlinných a živočíšnych druhov, z nich niektoré sú endemity. Tatranským endemitom je napr. kamzík vrchovský tatranský a prvosienka dlhokvetá plocholistá,
  • niektoré rastlinné a živočíšne druhy tu prežívajú už od doby ľadovej – nazývame ich glaciálne relikty (napr. kamzík vrchovský tatranský).

Rozdelenie Tatier

  • Západné Tatry sa delia na tieto časti – Osobitá, Roháče, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Liptovské Kopy, Červené vrchy,
  • Východné Tatry sa skladajú z dvoch častí – Vysoké Tatry a Belianske Tatry.

Najvyššie vrcholy

  • Gerlachovský štít 2 655 m n.m. – najvyšší vrch Tatier, Slovenska i celého Karpatského oblúka,
  • Bystrá 2 248 m n.m. – najvyšší vrch Západných Tatier,
  • Havran 2 152 m n.m. – najvyšší vrch Belianskych Tatier.

Vznik Tatier a ich geologická stavba

  • počiatky vzniku v starších prvohorách (asi pred 570 miliónmi rokov), na konci druhohôr (pred vyše 80 miliónmi rokov) presun príkrovov, v mladších treťohorách (pred 12 miliónmi rokov) vyzdvihnutie,
  • tvarovanie v starších štvrtohorách vplyvom trojnásobného zaľadnenia horskými ľadovcami
  • ústup ľadovcov asi pred 10 000 rokmi,
  • väčšia časť Vysokých a Západných Tatier je budovaná magmatickými horninami (granodiorit – žula) a metamorfovanými horninami (ruly, svory, migmatity, …),
  • Belianske Tatry a časti Západných Tatier (Osobitá, Sivý vrch, Červené vrchy) sú tvorené vápencami a dolomitmi.

Živočíšstvo

Najvzácnejšie živočíchy územia TANAPu:

svišť vrchovský tatranský
  • tatranské endemity – kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris), hraboš snežný tatranský (Microtus nivalis mirhanreini); … (sú zároveň glaciálnymi reliktmi),
  • veľké šelmy – medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus), rys ostrovid (Lynx lynx), mačka divá (Felis sylvestris),
  • dravé vtáky – orol skalný (Aquila chrysaetos), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), sokol myšiar (Falco tinnunculus), …,
  • sovy – kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), výr skalný (Bubo bubo), sova lesná (Strix aluco), …

Rastlinstvo

Najvzácnejšími sú endemické a reliktné rastliny:

  • tatranské endemity – iskerník vysokotatranský (Ranunculus altitatrensis), očianka bezosťová (Euphrasia exaristata), prvosienka dlhokvetá plocholistá (Primula halleri subsp. platyphyla), …,
  • západokarpatské endemity – lomikameň trváci (Saxifraga wahlenbergii), stračonôžka tatranská (Delphinium oxysepallum), klinček lesklý (Dianthus nitidus), mak tatranský (Papaver tatricum), …,
  • glaciálne relikty (pozostatky doby ľadovej) – dryádka osemlupienková (Dryas octopetala), medvedík alpínsky (Arctous alpina), iskerník zakoreňujúci (Ranunculus reptans).

Vodstvo

potok
  • Na území TANAPu je vyše 100 vysokohorských jazier – plies. Najväčšie je Veľké Hincovo pleso (20,08 ha). Je zároveň najhlbším plesom (hĺbka okolo 53 m).
  • V oblasti Štrbského plesa je hranica medzi dvoma úmoriami. Na východ od tejto hranice napájajú a tvoria tatranské potoky rieku Poprad (úmorie Baltického mora), na západ napájajú rieku Váh (úmorie Čierneho mora).
  • K najznámejším tatranským vodopádom patria Studenovodské vodopády, Kmeťov vodopád, Vajanského vodopád, Roháčsky vodopád, Vodopád Skok.

Jaskyne

Belianska jaskyňa
  • V Tatrách je okolo 300 jaskýň. Jediná pre verejnosť sprístupnená je Belianska jaskyňa pri Tatranskej Kotline (objavená r. 1881, sprístupnená v r. 1882). Je vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku. Najdlhším doteraz preskúmaným jaskynným systémom je systém jaskyne Javorinka.

Prví ľudia v Tatrách

  • Prvé doložené osídlenie Tatier a podtatranskej oblasti človekom pochádza z obdobia 8 000 rokov pred naším letopočtom. Ide o nálezy kamenných nástrojov na Burichu pri Veľkom Slavkove.

TATRY č. 5/2017

TATRY č. 5/2017

Prináša zaujímavé informácie o všetkom, čo sa v Tatrách deje.

e-mail | archív vydaní

Predplatné časopisu TATRY

Časopis vychádza 6-krát ročne, pravidelne začiatkom nepárneho mesiaca. Predplatné časopisu si môžete objednať vyplnením objednávkového formulára.

TATRY - Slovensko-poľské vydanie č. 10/2015

TATRY - Slovensko-poľské vydanie č. 10/2015

Čitateľom časopisu Tatry sa dostáva do rúk spoločné poľsko – slovenské mimoriadne vydanie.

Návštevný poriadok TANAP-u

Všeobecne záväzná vyhláška o Návštevnom poriadku Tatranského národného parku

Vetrová kalamita 19. novembra 2004

Medzi 15,30 a 18. hodinou 19. novembra 2004 sa na južných stráňach Vysokých Tatier, najmä však Tatranského podhoria a priľahlej časti Podtatranskej kotliny odohrala dráma, ktorá vzbudila záujem verejnosti v celej strednej Európe.