21.07.2005 14:58
Tatranská Lomnica – Vlaňajšia vetrová kalamita poškodila približne pätinu všetkých lesných porastov Tatranského národného parku. Dnes je z kalamitnej plochy tatranského lesa v správe Štátnych lesov TANAPu drevná hmota odstránená z vyše tri a pol tisíca hektárov.
Podľa doterajších čísiel sa dá predpokladať, že sa Štátnym lesom TANAPu napriek jarnému zdržaniu podarí do konca tohto roka kalamitnú drevnú hmotu v plánovaných troch štvrtinách poškodeného územia spracovať. „Do dnešného dňa sme na poškodenom území spracovali milión kubíkov kalamitného dreva, čo je približne 1.428.000 padnutých stromov,“ hovorí Ing. Pavol Fabian, námestník riaditeľa ŠL TANAPu. Čím skôr a čím menej drevnej hmoty v kalamitnom území zostane, tým viac sa zníži riziko premnoženia podkôrneho hmyzu a vzniku lesných požiarov. V obidvoch prípadoch môžu byť totiž poškodené nielen zelené stojace porasty, ale aj mladiny, ktoré na kalamitiskách zostávajú a ktoré sú základom novej generácie pôvodných porastov. „Z pohľadu ekonomiky Štátnych lesov TANAPu je prioritné dostať kalamitnú drevnú hmotu z poškodených plôch lesa čo najskôr, kým je drevo predajné za čo najvyššiu cenu. Len tak môžeme naakumulovať čo najviac finančných zdrojov, aby sme na revitalizáciu a obnovu lesa v kalamitnom území museli od štátu či eurofondov žiadať čo najmenej dotácií,“ vysvetľuje P. Fabian. Takmer polovica z doteraz získaných finančných prostriedkov z kalamitnej drevnej hmoty bola vynaložená na náklady pri jej spracovaní. Tento balík peňazí bez príspevku zo štátneho rozpočtu využívajú ŠL TANAPu súčasne aj na financovanie prác celospoločenského významu akými sú opravy a značkovanie turistických chodníkov, opravy a starostlivosť o odpočívadlá, lavičky, studničky, čistenie vodných tokov, starostlivosť o tatranských živočíchov, financovanie prác výskumnej stanice, strediska genofondu drevín, kde sa pestujú geneticky vhodné sadenice tatranských drevín či financovanie prevádzky infocentier, múzea a botanickej záhrady. S revitalizáciou a obnovou poškodeného územia národného parku v správe či užívaní Štátnych lesov TANAPu sa začne až potom, čo bude v kalamitných jednotkách priestorového rozdelenia lesa haluzina uhádzaná a plochy vyčistené. Až potom prídu na rad odborníci z Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene a Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, aby zistili, čo v ktorých porastoch chýba. „Neznamená to, že sa vo vyčistených plochách začnú hneď sadiť nové sadenice. Najskôr sa zmapuje, čo v porastoch zostalo. Môže to trvať do najbližšej jari, ale môže to byť až o rok či dva. Napríklad o výskyte prirodzeného zmladenia sa dozvieme až na budúcu jar,“ upresňuje Ing. Peter Spitzkopf ml., vedúci odborný referent pre pestovnú činnosť ŠL TANAPu. Sadiť sa bude postupne a tak, aby v danom území vyrástol les nielen rôznorodý vybranými drevinami, ale aj rôznoveký. Majoritné zastúpenie v horských lesoch bude mať medzi drevinami opäť smrek, pretože v lesných vegetačných stupňoch Tatranského národného parku, ktoré zasiahla kalamita, má smrek svoje prirodzené väčšinové zastúpenie. Ibaže v porastoch nebudú tentoraz chýbať smrekovec, limba, borovica, jedľa, jelša, breza, javor, jaseň, brest či jarabina. Tak, aby sa umelo vysádzané dreviny napokon ocitli v miestach svojho prirodzeného výskytu. Pritom všetky vysádzané stromy budú zo strediska genofondu drevín a lesných škôlok Štátnych lesov TANAPu.