17.12.2007 14:46
Lykožrút v Tichej a Kôprovej doline zničil v tomto roku viac ako 150 hektárov zeleného lesa. Je to viac ako polovica plochy, ktorú v tejto časti Tatranského národného parku poškodila vetrová kalamita v novembri 2004. Príčinou je nespracovaná kalamita nielen v piatom, ale dokonca aj vo 4. stupni ochrany prírody. Hoci v tomto nižšom stupni ochrany zákon o ochrane prírody a krajiny kalamitu spracovať umožňuje, Štátne lesy TANAPu ju kvôli radikálnym postojom zelených aktivistov spracovať nemohli. Situáciu zhoršuje skutočnosť, že sa lykožrútová kalamita rozširuje aj v tých územiach v 5. stupni ochrany prírody, ktoré vetrová kalamita nezasiahla. Jej tohtoročný rozsah odhadujú Štátne lesy TANAPu na takmer 26 000 m3. Pritom vlaňajší odhad nepresiahol 4 000 m3. V porovnaní s takmer 55 000 m3 stromov, ktoré v Tichej a Kôprovej doline poškodila novembrová víchrica, objem stromov zničených lykožrútom presiahol už v tomto roku viac ako polovicu objemu vetrovej kalamity.
Podkôrny hmyz ničí lesné porasty na Hlinskom hrebeni v Tichej doline, v Kôprovici, šíri sa Kôprovou dolinou smerom k unikátnej doline Nefcerka. „Do červena sa sfarbujú lokality bez ohľadu na to, či ide o severné alebo južné svahy dolín a to vo všetkých nadmorských výškach. Dnom dolín počnúc a hornou hranicou lesa končiac,“ konštatuje Peter Fleischer, vedúci Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAPu a dodáva: „Na rýchly nástup lykožrútovej kalamity po kalamite vetrovej upozorňovali odborníci od novembra 2004. No aj napriek našim poznatkom, výskumom, dlhoročným sledovaniam a praktickým skúsenostiam musím povedať, že taký rýchly a najmä rozsiahly vývoj lykožrútovej kalamity sme neočakávali. Hmyz je totiž aj tam, kde sme s ním vôbec nerátali. Neodolali mu nielen nepôvodné lesy, ale ani prírode blízke, dokonca ani lesy prírodné.“
Nepotvrdili sa tak vyjadrenia niektorých vedcov z radov expertov na podkôrny hmyz a zelených aktivistov, podľa ktorých sa v chladných dolinách pod Kriváňom lykožrút nerozšíri. Nepravdivým sa ukázalo aj ich tvrdenie, že lykožrút sa šíri iba v tých územiach, kde bola kalamita spracovaná. Dnes sa potvrdilo: Ponechať Tichú a Kôprovú dolinu ako bezzásahovú jadrovú zónu Tatranského národného parku prináša mimoriadne riziká. Masívne hynutie je nielen okolo kalamitnej plochy, ale hlavne v nespočetných ohniskách na prakticky neprístupných svahoch. Preto akékoľvek opatrenia na záchranu lesa pred lykožrútom by už boli v súčasnosti ťažko zvládnuteľné a preto málo účinné. „Ak nenastane zásadná zmena vo vývoji počasia, nedokážeme tohto škodcu smrečín zastaviť. Za predpokladu najpesimistickejšej varianty, teda až päťnásobného nárastu lykožrútovej kalamity v budúcom roku, v Tichej a Kôprovej doline môže odumrieť ďalších až 800 hektárov vzácnych horských lesov. Situáciu zhoršuje skutočnosť, že smrek je v týchto lokalitách prirodzene dominantnou drevinou a nemáme zaň alternatívnu náhradu. Navyše odumierať začínajú aj genové základne,“ dodáva Peter Fleischer.