Aktuality • Tlačové správy • Upozornenia • …

Vedci vedia ako zmierniť dopady klimatických zmien

09.10.2009 10:55

Účastníci Bioklimatologickej konferencie v teréne (autor: Jaroslav Škvarenina) Výskum možných dopadov klimatických zmien a ďalších zmien prírodného prostredia na dnešné ekosystémy bol témou včera ukončenej medzinárodnej konferencie „Rozvoj spoločnosti a bioklíma“. Jej hlavným organizátorom bola Slovenská bioklimatologická spoločnosť, spoluorganizátorom Geofyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied, Technická univerzita vo Zvolene a Štátne lesy TANAPu. Priestory poskytla Slovenská akadémia vied v Starej Lesnej. Viac ako 140 zaregistrovaných účastníkov z deviatich krajín v 68 prednáškach a 46 posteroch počas uplynulých štyroch dní prezentovalo výsledky vedeckých výskumných prác z oblasti bioklimatológie.

„Práce, ktoré zjednotila téma klimatických zmien, boli rozdelené do štyroch tematických skupín. Príspevky zamerané na problematiku a špecifiká horskej klímy, otázky sucha a prívalových dažďov, odzneli v bloku pod názvom regionálne aspekty klímy. Dopady extrémov počasia na úrodu a výnosy poľnohospodárskej produkcie hodnotili členovia vedeckých tímov v bloku venovanom poľnohospodárskej bioklimatológii. V bloku nazvanom klíma a bioklíma urbanizovaného prostredia odzneli príspevky týkajúce sa problematiky výskytu tzv. vĺn horúčav v prostredí miest a smogovým epizódam. Výsledkom monitoringu tatranských lesov po vetrovej kalamite v roku 2004 bola venovaná špeciálna pozornosť v bloku príspevkov pod názvom vplyv klímy na lesné ekosystémy a pestovanie lesa,“ hovorí Jaroslav Škvarenina, predseda Slovenskej bioklimatologickej spoločnosti.

Väčšina prezentovaných príspevkov stav v prírodnom prostredí nielen hodnotila a analyzovala, ale súčasne popisovala modelové situácie, ktoré by vplyvom klimatických zmien mohli v sledovaných ekosystémoch nastať. „Hodnotenie vplyvov na lesy je veľmi špecifické, závislé od geografickej polohy. Na juhu zaznamenávame výrazný nástup zmien spôsobených meniacou sa klímou. Aj v našom horskom prostredí sme v posledných 15 rokoch zaznamenali výrazné odchýlky od dlhodobého priemeru sledovaných klimatických podmienok. Vidíme, že sa v prostredí niečo deje. Ale zároveň by bolo nevedecké, keby sme teraz všetky problémy tunajších ekosystémov zvaľovali iba na zmeny klímy,“ konštatuje Jaroslav Škvarenina.

Z prezentovaných prác na konferencii je zrejmé, že ešte aj v súčasnosti nezanedbateľné znečisťovanie ovzdušia a zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov bude mať dopad na zmenu klímy a v konečnom dôsledku aj na sledované ekosystémy. Účastníci konferencie sa slovami Bernarda Šišku, podpredsedu Bioklimatologickej spoločnosti zhodli v tom, že „...nemôžeme výskumné úlohy riešiť tak, že budeme sledovať vývoj ekosystémov iba v prostredí Tatier a nepozrieme sa, čo sa deje pod Tatrami. Krajina tvorí jeden tak hydrologický ako aj klimatický funkčný celok. Preto sa napríklad od seba nedajú oddeliť dôsledky zmien klimatických podmienok na lesné ekosystémy od dôsledkov na poľnohospodársku oblasť, vodné hospodárstvo či turizmus.“

Počas konferencie malo možnosť prezentovať svoje vedecké práce aj dvanásť ašpirantov na titul „Mladý vedecký pracovník v bioklimatológii“. Ako najzaujímavejšiu z nich účastníci konferencie ohodnotili prácu Ľudmily Plieštikovej (TU Zvolen), ktorá sa venovala tokom ortuti v lesných ekosystémoch Kremnických vrchov, prácu Lenky Bartošovej (Mendelova zemědělská a lesnická univerzita Brno, ČR) s témou o vplyve klimatických zmien na fenologické prejavy brhlíka obyčajného v ČR a prácu Andeasa Hoya (Bergakademie TU Freiberg, Nemecko) týkajúcu sa dopadov zmien klímy na turistiku v Sasku. Komisia pod vedením Dr. Františka Matejku z Geofyzikálneho ústavu SAV udelila špeciálnu cenu Oleksandre Shandra z Ukrajinského hydrometeorologického ústavu v Kijeve za prezentáciu práce venovanej zmenám hornej hranice lesov v ukrajinských Karpatoch. Najmladším účastníkom prezentujúcim výsledky svojej práce, bol 12 ročný Jakub Dovčík z Gymnázia v Spišskej Novej Vsi, ktorý tiež získal špeciálne ocenenie ako najmladší účastník konferencie.

Súčasťou medzinárodnej konferencie boli aj odborné exkurzie v teréne venované unikátnemu pokalamitnému výskumu lesných ekosystémov TANAPu a problematike zmien subalpínskeho a alpínskeho stupňa v Tatrách. Výklad o realizovaných výskumných úlohách a o vývoji tatranských ekosystémov po kalamite z roku 2004 podali účastníkom konferencie pracovníci Štátnych lesov TANAPu Peter Fleischer, Marián Šturcel a Zuzana Kyselová. Podrobnejšie informácie týkajúce sa medzinárodnej konferencie „Rozvoj spoločnosti a bioklíma“ (SUSTAINABLE DEVELOPMENT AND BIOCLIMATE) možno nájsť na stránke www.ta3.sk/bioklima2009