Aktuality • Tlačové správy • Upozornenia • …

Pod suchými stromami je málo prirodzeného zmladenia

09.01.2012 12:13

Takmer jedna tretina územia, ktorú v roku 2004 v Tatranskom národnom parku poškodila vetrová smršť, je obnovená. Po jesennom zalesňovaní a vykonaných prácach v rámci starostlivosti o lesné ekosystémy tak konštatuje Pavol Fabian, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAPu. Nový tatranský les je podľa neho obnovený na 1662 hektároch prirodzenou a na 1613 hektároch umelou obnovou. Prevahu v novovznikajúcich lesných porastoch majú ihličnany ako smrek, smrekovec a borovica, približne tretinové zastúpenie v nich majú listnaté dreviny ako jarabina, breza a javor.

„Hlavnou výzvou pre nás bolo neponáhľať sa s obnovou z dôvodu, aby sa opätovne nevytvoril rovnoveký rovnorodý les. Našim cieľom je cielenou obnovou a výchovnými zásahmi vypestovať vekovo a druhovo diferencované stabilné lesné ekosystémy s využitím schopnosti lesa prirodzene sa obnovovať,“ poznamenáva Pavol Fabian.

Z hľadiska rozmanitosti a množstva prirodzeného zmladenia cieľových drevín dnes možno manažované lesné pozemky v správe Štátnych lesov TANAPu rozdeliť na dve časti: nad Cestou slobody a pod Cestou slobody. „Zatiaľ čo pod Cestou slobody dnes už vidno mladý obnovený les, pri obnove ktorého sa využilo najmä prirodzené zmladenie cieľových a prípravných drevín, so zastúpením borovice, smrekovca, jedle, cenných listnáčov a smreka, situácia nad Cestou slobody je úplne odlišná. Obnova lesa s využitím prirodzeného zmladenia nad Cestou slobody je podstatne obmedzená skutočnosťou, že z dôvodu rýchleho odumierania stromov v dôsledku pôsobenia podkôrneho hmyzu nebol pôvodný materský porast schopný vyprodukovať dostatok reprodukčného materiálu na očakávanú prirodzenú obnovu. Pod vyschnutým lesným porastom je problematické nájsť prirodzené zmladenie,“ hovorí Pavol Fabian. Tatranskí lesníci tak budú musieť využiť vyhovujúce zdroje reprodukčného materiálu lesných drevín odpovedajúcich tatranskej oblasti a pomôcť obnoviť tatranský les umelou výsadbou sadeníc cieľových drevín.

Pri pohľade na kalamitné plochy pod Cestou slobody je badateľná vysoká rozmanitosť obnovovaného lesa a pri väčšine drevín extrémne prírastky, ktoré zodpovedajú zmeneným stanovištným podmienkam. „Mladé stromčeky, a to bez rozdielu či ide o prirodzené zmladenie alebo výsadbu, vykazujú extrémny výškový prírastok, avšak zároveň vo vzťahu k výške neodpovedá prírastok hrúbkový,“ konštatuje Ján Marhefka z odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAPu. Lesníci Štátnych lesov TANAP si uvedomujú túto skutočnosť a z nej vyplývajúce nebezpečenstvo, že rýchlo prirastavé dreviny sú vystavené veľkému riziku poškodenia v dôsledku pôsobenia predovšetkým snehu a námrazy. Preto v týchto oblastiach sústreďujú podľa Pavla Fabiana svoju pozornosť na vykonávanie výchovných opatrení v mladých lesných porastoch, cieľom ktorých je zabezpečenie vyváženosti hrúbkového a výškového prírastku a usmernenie vývoja týchto porastov smerujúceho k stabilným lesným ekosystémom schopným odolávať pôsobeniu škodlivých činiteľov v lesoch.

Pri pohľade na stav obnovovaných tatranských lesov môžeme už dnes skonštatovať, že i napriek mnohým problémom, ktoré obnova tak rozsiahlych poškodených lesných porastov prináša, lesníkom Štátnych lesov TANAPu sa darí obnovovať tatranský les úspešne. Dá sa preto očakávať, že už v priebehu nasledujúcich rokov návštevníci nášho najstaršieho národného parku budú môcť pozitívne hodnotiť výsledky ich práce. Tatranský les sa tak postupne vracia do stavu, kedy bude schopný plniť všetky požadované funkcie lesov v národnom parku.