Aktuality • Tlačové správy • Upozornenia • …

Deväť rokov po vetrovej kalamite má tatranský les dve tváre

13.11.2013 13:58

Smutným konštatovaním je, že výmera dospelého zeleného lesa v Tatranskom národnom parku v kalamitnom území medzi Podbanským a Tatranskou Javorinou dnes predstavuje už len 25 percent z celkovej plochy lesa. Z pôvodných 38 000 hektárov je v tomto území v súčasnosti zdravého dospelého lesa už iba približne 9000 hektárov.

Tatranskej bóre, prepadavému vetru zo severnej strany Tatier, stačilo 19. novembra 2004 len pár hodín na to, aby na ploche 12 600 hektárov zanechala po sebe takmer tri milióny vyvrátených a polámaných stromov. Les v Tatranskom národnom parku tak raz a navždy stratil svoju dovtedajšiu podobu. S najrozsiahlejšími škodami sa mesiace po kalamite museli vysporiadať Štátne lesy TANAPu, správca územia vo vlastníctve štátu. V území národného parku v ich starostlivosti zostalo na ploche 8737 hektárov ležať 2 036 000 m3 kalamitnej drevnej hmoty. „Do konca mája 2006 sme odstránili 1 872 000 m3 kalamitného dreva zo všetkých častí národného parku, kde nám to zákon o ochrane prírody a krajiny dovoľoval. V území však zostalo takmer 600 000 m3 kalamitného dreva, ktoré štátna správa ochrany prírody nepovolila spracovať. A práve táto nespracovaná drevná hmota sa stala ohniskom nekontrolovateľného rozšírenia podkôrneho hmyzu aj v lesných porastoch nepoškodených novembrovou víchricou. Dôsledkom je fakt, že do konca roku 2012 sme v nami spravovanom území Tatranského národného parku museli spracovať 680 000 m3 dreva a v bezzásahovom území ponechať ďalších takmer 560 000 m3 suchých stromov zničených podkôrnym hmyzom bez spracovania. Lykožrútová kalamita za posledných deväť rokov zničila v území TANAPu v správe Štátnych lesov TANAPu viac ako 2 254 000 dovtedy zelených stromov na ploche takmer 7300 hektárov. TANAP tak prichádza o najvzácnejší predmet ochrany a to o pralesovité spoločenstvá, ktoré tu generácie lesníkov chránili ako jedinečný klenot Karpatského oblúka,“ konštatuje Pavol Fabian, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAPu.

Deväť rokov po vetrovej kalamite má les v Tatranskom národnom parku dve tváre. Kým v bezzásahovom území sa v nekontrolovateľnom množstve ďalej šíri lykožrút a ničí posledné zvyšky smrekových lesných porastov, v území, v ktorom Štátne lesy TANAPu kalamitné drevo spracovali, vyrastá nový les. V rámci revitalizácie poškodených lesných ekosystémov využívajú Štátne lesy TANAPu slovami Pavla Fabiana „také postupy, ktorých výsledkom budú druhovo a vekovo diferencované stabilné lesné ekosystémy schopné plniť všetky spoločnosťou požadované funkcie“. Pri obnove kalamitného územia uprednostňujú tatranskí lesníci prirodzené zmladenie, ktoré evidujú na ploche 2200 hektárov. V prirodzenej obnove prevládajú listnaté dreviny, pričom najväčší podiel spomedzi nich má jarabina vtáčia. Prírode pomáhajú tatranskí lesníci umelou výsadbou drevín všade tam, kde prirodzené zmladenie chýba alebo tam, kde je potrebné meniť drevinové zloženie zvýšením podielu aj iných ihličnatých a listnatých drevín. Takýmto spôsobom, výsadbou, obnovili už viac ako 2030 hektárov lesa, pričom väčšinové zastúpenie v ňom majú ihličnaté dreviny a spomedzi nich smrekovec. Celkovo tak Štátne lesy TANAPu v nimi spravovanom území TANAPu obnovili už 4224 hektárov kalamitných plôch, v ktorých vysadili takmer päť miliónov sadeníc. V nich prevládajú ihličnaté dreviny s 30 percentným podielom smreka. „Netreba opomínať, že smrek tu má svoje optimum a preto jeho podiel na drevinovom zložení tatranských lesných ekosystémov bude vždy najvyšší,“ pripomína Pavol Fabian. Nemenej podstatným v tejto súvislosti je údaj o výchove založených porastov. Prečistkami, ktoré lesníci vykonali na ploche 4062 hektárov, pomáhajú vypestovať prírode blízke lesy.

„Stav na ploche vetrovej kalamity je stále v štádiu skorej sukcesie. Väčšina procesov a teda i stav je závislý najmä od klimatických podmienok. Teplotne bolo zimné obdobie normálne, ale vegetačné obdobie teplejšie ako štandard (1930-1960) o 1,2 o C. Zrážkovo bola zima a prvá polovica vegetačného obdobia bohatá (+50% oproti normálu), naopak druhá polovica mimoriadne chudobná. Júl 2013 je so 40 mm na ôsmom mieste v poradí najsuchších júlov od roku 1897, keď dlhodobý priemer tohto v Tatrách „najmokrejšieho” mesiaca je 120 mm. Na prelome júla a augusta sa zásoby vody v pôde dostali pod kritickú úroveň a na takmer dva týždne sa pôdna voda stala nedostupnou pre vegetáciu, najmä vo vrchých pôdnych horizontoch, teda tam kde majú sústredené korene mladé stromy. Dôsledky sa pravdepodobne prejavia až na jar 2014,” hovorí Peter Fleischer, vedúci Výskumnej stanice a múzea TANAPu Štátnych lesov TANAPu.

Odrazom zvýšenej tvorby biomasy je celková bilancia ulíka. „Po prvý krát od kalamity sme zistili, že bilancia je kladná, to znamená že sa viac CO2 asimilovalo fotosyntézou do biomasy, ako bolo pôdnymi mikroorganizmami vrátené do atmosféry v procese respirácie. Narušený lesný ekosystém tak začal plniť dnes tak požadovanú sekvestračnú funkciu, čo znamená, že viac uhlíka ukladá ako produkuje,” uspokojivo konštatuje Peter Fleischer, no zároveň dodáva: „Intenzívny únik CO2 z pôdy do atmosféry (až 10 t/ha) pokračoval na plochách poškodených hmyzou kalamitou, kde stále je bylinný podrast a prirodzené zmladenie drevín len v iniciálnych štádiách a naviac intenzívnejšie poškodzované zverou”. Smutným konštatovaním výskumníkov je, že z leteckých snímok stanovili výmeru dospelého, ešte zeleného lesa, ktorý dnes predstavuje už len 25 percent z plochy lesa v kalamitnom území medzi Podbanským a Tatranskou Javorinou. Z pôvodných 38 000 hektárov je v súčasnosti zelených už iba približne 9000 hektárov. „Ako správca územia sme sa snažili urobiť všetko preto, aby zostali zachované všetky funkcie, ktoré sa od horských lesov na území národného parku očakávajú. Predovšetkým nezastupiteľné prírodoochranné a celospoločenské funkcie. V centrálnej časti Tatier sa však lykožrút premnožil natoľko, že je situácia už neriešiteľná. Zostáva nám zvládnuť boj v Západných Tatrách tak, aby predmet ochrany zostal zachovaný,“ dodáva Peter Líška, riaditeľ Štátnych lesov TANAPu.