Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Vetrová kalamita 19. novembra 2004

Nové pohľady a konsekvencie

Medzi 15,30 a 18. hodinou 19. novembra 2004 sa na južných stráňach Vysokých Tatier, najmä však Tatranského podhoria a priľahlej časti Podtatranskej kotliny odohrala dráma, ktorá vzbudila záujem verejnosti v celej strednej Európe.

Čo hovoria meteorológovia

Známa je všeobecná klimatická situácia spojená s prechodom studeného frontu, v dôsledku čoho začal k nám prúdiť studený arktický vzduch. Tlaková níž, ktorá ho sprevádzala, sa pri výraznom teplotnom rozhraní prehlbovala a rýchlo postupovala pozdĺž 50. rovnobežky na východ. Tatranskú oblasť dosiahla v popoludňajších hodinách. Prechod frontu bol sprevádzaný silným vetrom, zmenou jeho smeru z juhozápadného, cez západný na severný, poklesom teploty a následným prudkým vzostupom tlaku. Priemerné rýchlosti vetra dosahovali od 90 km/h na Skalnatom Plese cez 70 km/h v Starej Lesnej do 55 km/h v Poprade. Meteorologické stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu a Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u zaznamenali na výškovom tranzekte (Lomnický štít - Poprad) veľmi zaujímavé maximá rýchlosti vetra: Lomnický štít (2635 m n.m.) – 170 km/h, Skalnaté pleso (1780 m n.m.) – 200 km/h, horná hranica lesa (1480 m n.m.) - 230 km/h, stanica lanovky Štart (1150 m n.m.) – 80 km/h, Stará Lesná (820 m n.m.) – 130 km/h a Poprad (700 m n.m.) – 120 km/h. Nie sú to historicky najvyššie rýchlosti vetra v tejto oblasti. V januári 1949 napríklad na Skalnatom plese zaznamenali vietor s rýchlosťou 248 km/hod a v novembri 1965 dokonca až 283 km/hod.

Poveternostná mapa SHMÚ z 19. 11. 2004 o 18,00 hod. Zmena tlaku vzduchu podľa záznamu na stanici Tatranská Lomnica (hodnoty tlaku v kPa) Priemerná hodinová rýchlosť vetra medzi stanicami Štart a Lomnické sedlo (v m.s-1) Maximálna a priemerná rýchlosť vetra v Lomnickom sedle (v m.s-1) Priebeh teploty na výškovom profile Stará lesná – Lomnické sedlo (v °C)

V epicentre pohromy

Pohromu som zhodou okolnosti prežil priamo v jej epicentre – v Hornom Smokovci. Ďakujem majiteľke Poľskej reštaurácie, najmä však majiteľke hotela Poľana, ktorá nás – cestujúcich autobusom na linke Tatranská Lomnica – Poprad – Trebišov - v podvečer 19. novembra nezištne prichýlila. Viem, že takýmito, normálne ľudskými gestami, ale aj takmer hrdinskými skutkami prekypovali vlastne všetci priami účastníci pohromy. Prvotné úsilie sústredili na záchranu ľudí v ohrození zdravia a života, sprístupnenie ciest, dodávku potravín a pitnej vody, obnovu elektrického vedenia a tepelných zdrojov. Nezištnú pomoc okamžite ponúkli mestá Zakopané, Kežmarok, Turčianske Teplice, Medzilaborce, Pardubice, Praha a mnohé ďalšie. Na riaditeľstvo Štátnych lesov TANAP-u prišlo hneď na druhý deň veľa ponúk pomôcť postihnutým lesom. Do záchranných prác sa zapojili mnohé organizácie a spoločnosti (zo Slovenska, ale i z Poľska a Čiech), o ktorých sme dovtedy ani nevedeli, že jestvujú.

Ohraničenie postihnutej oblasti na mapke regionálne-geomorfologického členenia ukazuje, že kalamita sa najviac dotkla Podtatranskej kotliny, presnejšie Tatranského podhoria a Popradskej kotliny (digitálny model terénu M. Koreň ml.).

Obrázok: Ohraničenie postihnutej oblasti na mapke regionálne-geomorfologického členenia ukazuje, že kalamita sa najviac dotkla Podtatranskej kotliny, presnejšie Tatranského podhoria a Popradskej kotliny (digitálny model terénu M. Koreň ml.).

Prvý šok

Zažil som ho v sobotu ráno na spiatočnej ceste z Horného Smokovca na moje pracovisko v Tatranskej Lomnici. Predierajúc sa vývratmi striedavo na ceste Slobody a na trati Tatranskej elektrickej železnice, takmer neveriac vlastným očiam som si utváral prvú predstavu o nebývalom rozsahu pohromy. Povinnosť zmapovať postihnuté územie prikazovala predierať sa ďalej… Hoci záchranne zbory – hasiči, pracovníci Verejnoprospešných služieb mesta Vysoké Tatry a Štátnych lesov TANAP-u - pracovali celú noc, k môjmu služobnému autu som sa nedostal. Ako veľakrát predtým mi pomohol kolega Dominik Michalík. S jeho mazdou sme prešli všetko, čo sa v ten deň dalo prejsť a mohli zdesene konštatovať, že kalamita postihla mimoriadne veľké územie medzi Podbanským a Tatranskou Kotlinou dlhé vyše 30 kilometrov s celkovou výmerou vyše 12 000 hektárov lesov. Pri prepočte na objem vyvrátených a polámaných kmeňov nám vychádzalo obludné číslo: Dva a pol až tri milióny kubíkov.

Podklady pre ministerstvo

Nasledujúce dni sme náš prvý odhad spresňovali informáciami od vedúcich ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP-u i z iných zdrojov. Nepriechodnoť terénu a fujavice ešte niekoľko dní nedovoľovali tieto informácie overiť. Prvý deň, kedy sme takmer celé postihnuté územie mohli uvidieť aspoň z lietadla, zdokumentovať ho a spresniť situačnú mapu bol štvrtok 25. novembra 2004. V priebehu ďalších troch dní sme pre pracovné skupiny zostavené ministerstvom pôdohospodárstva (pre prípravu projektu spracovania kalamity, projektu revitalizácie lesných ekosystémov a projektu ochrany lesov) pripravili hodnovernejšie podklady. Vyplynulo z nich, že postihnuté územie má výmeru vyše 12 600 hektárov a že najväčšie straty utrpeli pri pohrome štátne lesy (56,8 %), mesto Kežmarok (12,4 %) a mesto Spišská Belá (4,6 % výmery postihnutého územia). Zvyšok pripadá na osem pozemkových spoločenstiev bývalých urbarialistov podtatranských obcí (takmer 22 %), na niekoľko fyzických osôb (3,4 %) a cirkev (0,6 % výmery postihnutého územia).

Nepriaznivé počasie bezprostredne po kalamite znemožňovalo využiť rýchle a efektívne  prostriedky diaľkového prieskumu Zeme. Prvú situačnú mapu pohromy v mierke 1:50 000 zostavili pracovníci Výskumnej stanice Štátnych lesov  TANAP-u v Tatranskej Lomnici až 28. 11. 2004, a to najmä na základe predbežného leteckého prieskumu a pozemného mapovania.

Obrázok: Nepriaznivé počasie bezprostredne po kalamite znemožňovalo využiť rýchle a efektívne prostriedky diaľkového prieskumu Zeme. Prvú situačnú mapu pohromy v mierke 1:50 000 zostavili pracovníci Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u v Tatranskej Lomnici až 28.11.2004, a to najmä na základe predbežného leteckého prieskumu a pozemného mapovania.

Podiel postihnutých porastov podľa veku Zakmenenie v postihnutých porastoch

Celkový objem dreva v poškodených porastoch počítač narátal na 2,5 milióna kubíkov, z čoho na smrek pripadlo 75,5 %, borovicu 8,2 %, smrekovec 6,9 %, jedľu 1,6 % a na listnaté dreviny (najmä jelše, brezy, vŕby, jarabinu, osiku, javor horský) 7,8 %. V podstate nám teda nepovedal nič nové, iba odrazil realitu vyplývajúcu z tunajšieho prírodného potenciálu a samozrejme aj stáročnej činnosti človeka, od ktorých v hlavnej miere závisí drevinové zloženie tunajších lesov.

Zastúpenie a priemerný vek drevín v postihnutej oblasti
ihličnaté dreviny podiel v % priemerný vek
smrek 72,436 79
borovica 9,554 75
smrekovec 7,124 78
jedľa 2,409 80
kosodrevina 0,125 101
ost. ihl. 0,021 78
spolu 91,669 79
listnaté dreviny podiel v % priemerný vek
jelše 4,312 53
brezy 2,946 33
javor horský 0,257 18
buk 0,105 25
jaseň 0,043 18
osika 0,039 61
vŕby 0,011 22
lipa 0,007 35
bres horský 0,001 45
ost. listn. 0,610 22
spolu 8,331 41

Druhý šok

Zažil som ho tretí deň po pohrome. Významnú úlohu pritom zohrali printové a elektronické médiá, presnejšie autori publikovaných názorov, ktorí sa predbiehali v rozporuplných a nehodnoverných správach o jej príčinách. Dlho sa nevedeli zorientovať, a média publikovali všetko, čo sa do redakcií dostalo: Neadekvátny opis postihnutého územia ako „mesačnej krajiny“, nekompetentné vyjadrenia niektorých mimovládnych organizácií, žiaľ aj diletanské informácie tých, od ktorých by sme to najmenej očakávali.

Mediálna mláťačka vymlátila viac kúkoľa ako zrna. Treba ho prečistiť, prinajmenej preto, aby sme potomkom zanechali čo najčistejšie „zbožie“, z ktorého sa neotrávia tak ako my – priami svedkovia vetrovej pohromy 19. novembra 2004. Rovnako naši súčasníci si zaslúžia nazrieť do zákulisia predstavenia, ktoré sa dnes na verejnej scéne odohráva v réžii niekoľkých predstaviteľov slovenskej ochrany prírody.

Spoveď lesníkov Štátnych lesov TANAP-u

Lesníci Štátnych lesov TANAP-u medzitým tvrdo pracovali a nemali čas reagovať na nezmyselné útoky a klamstvá. Veď bezprostredne po kalamite zamestnávali na záchranných prácach približne 840 pracovníkov, z toho 160 technicko-hospodárskych, medzi ktorými boli napríklad aj pracovníci Krkonošského národného parku a lesov hlavného mesta ČR Prahy. Používali pritom 125 traktorov, 8 harvesterov s forwardermi a 26 koní. Predpokladané náklady na bezprostredne odstránenie následkov kalamity vyčíslili na 31 miliónov Sk. Áno, my lesníci TANAP-u sme tu už dávno a hlboko pociťujeme spoluúčasť na vývoji tejto krajiny.

Štrbské pleso Štrbské pleso Mengusovská dolina Mengusovská dolina Vyšné Hágy Vyšné Hágy Tatranská Polianka Tatranská Polianka Smokovec Smokovec Tatranská Lomnica Tatranská Lomnica

Obrázky: porovnania - Hoci snímky z lietadla z októbra 2004 a po kalamite 19. novembra 2004 nie sú celkom identické, svedčia prinajmenšom o tom, že:

  • v postihnutom území vietor neobišiel zmiešané smrekovcovo-smrekové porasty na morénach Tatranského podhoria,
  • neobišiel borovicovo-smrekové, jedľovo-smrekové a brezovo-jelšové porasty na glacifluviálnych sedimentoch Podtatranskej kotliny,
  • nevyberal si porasty podľa veku, a už vôbec nie iba smrekové monokultúry vysadené pred 80 rokmi,
  • obišiel porasty pod hornou hranicou lesa v nadmorskej výške nad 1200 m n.m. a časť porastov pri spodnej hranici lesa v Lomnickej pahorkatine,
  • umelo a nevhodne založené porasty s obrovskou prevahou smreka, tzn. typické rovnoveké monokultúry s nepôvodnym genofondom v tejto oblasti takmer nejestvovali (také sa nachádzajú v iných častiach tatranskej oblasti),
  • priestorová štruktúra postihnutých lesných porastov a ich drevinové zloženie odpovedali stanovištným pomerom, resp. boli dlhodobo utvárané prirodzenou selekciou i činnosťou človeka.

Tretí šok

V druhom decembrovom týždni som dostal list, v ktorom boli Odporúčania Slovenskej ekologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied vláde Slovenskej republiky k riešeniu následkov prírodnej pohromy v Tatrách 19. novembra 2004. Odporúčania podpísalo šesť členov jej hlavného výboru. Neviem, kto mu dal právo zastupovať všetkých členov, i tých, ktorí s týmito názormi nesúhlasia, neviem, ako je možné, že táto spoločnosť, ktorá sa považuje za vrcholnú vedeckú autoritu v oblasti ekológie a mala by teda svoje názory postaviť na serióznych argumentoch manipuluje s mienkou verejnosti, dokonca s mienkou vlády SR a prečo namiesto vedeckého vysvetľovania faktov sa uchyľuje k politikárčeniu.

Harvester

Obrázok: Harvester, ako najmodernejší príklad „ťažkej“ lesníckej techniky je mechanizmus, ktorý dokáže kmeň odrezať od pňa, zbaviť ho vetví a uložiť na plochu určenú pre prácu forwardera. Jeho denný výkon je až 200 m³ spracovaného dreva. V porovnaní s klasickými spôsobmi (pilčík s motorovou pílou + kolesový traktor) je približne 10 krát vyšší. Tento fakt nemožno zanedbať z hľadiska potreby čo najrýchlejšieho spracovania kalamitného dreva, pretože je zdrojom premnoženia sa podkôrneho hmyzu, ktorý dnes akútne ohrozuje menej poškodené a nepoškodené lesné porasty vetrovou kalamitou 19. novembra 2004. Naviac, s odrezanými vetvami môže nakladať podľa našich želaní. Môže ich ukladať na kopy, alebo pod seba, aby čo najmenej narušil pôdny povrch, resp. vyvolal nežiadúcu eróziu pôdy (foto I. Stavný).

Forwarder

Obrázok: - Forwarder, po slovensky „vývozná súprava“ je mechanizmus, ktorý kmene spracované harvesterom na seba naloží a odvezie na miesto dostupné odvozným mechanizmom – nákladným automobilom, s ktorými sa stretávame na verejných cestách. Kombinácia týchto strojov je dnes podľa lesníckych odborníkov dokázateľne najvýkonnejším i najšetrnejším spôsobom spracovania kalamitného dreva. Obidva majú primerane široké pneumatiky, takže svojou „ťažkou“ váhou nezhutňujú povrch pôdy. Sú nepomerne výkonnejšie ako kone. Z ekologického hľadiska sú šetrnejšie ako traktory, ktoré v dôsledku užších pneumatík oveľa viac zhutňujú pôdny povrch a vláčiacimi kmeňmi za sebou vytvárajú erózne rýhy (foto I. Stavný).

Helikoptéra

Obrázok: Podľa rozhodnutia krízového štábu po pohrome 19. novembra 2004 pripadla Štátnym lesom TANAP-u a Mestu Vysoké Tatry povinnosť sfunkčniť život v tatranskej oblasti a urobiť opatrenia, ktoré by mohli následky pohromy znásobiť, povedzme formou následných škôd povodniami. Lesníci Štátnych lesov TANAP-u poučení historickými skúsenosťami sa dali do odpratávania poľahnutých stromov v bystrinách, najmä v tých, ktoré v jarných mesiacoch „zvyknú divočiť“. Okrem Belej prameniacej v Tichej doline, sa takto obvykle správa Kežmarská Biela voda, Biela, Studený potok a ďalšie, navonok neškodné potoky.

Záchranné práce neboli jednoduché. Kmene popadaných stromov boli všade a niekedy vyčnievali aj 10 metrov nad povrch Cesty slobody Pri odstraňovaní následkov pohromy výdatne pomohli hasiči a armáda – ťažkou technikou i ľudskými silami. Nebola to ľahká práca

Tak, čo sa vlastne stalo 19. novembra 2004 v tatranskej oblasti?

Tatry, s veľmi členitým a výrazným reliéfom vytvárajú veľmi rozmanité podmienky pre prúdenie vzduchu. resp. pre výskyt tzv. lokálnych vetrov. V prírodovedeckej literatúre sa toto poznanie odrazilo v pojme „anemo-orografický systém“ (z gréckych predpôn anemo-, ktorá poukazuje na vzťah k vetru a oro-, ktorá poukazuje na vzťah k horskému celku). Autor tohto pojmu – profesor Jan Jeník ho definuje ako „komplex prírodných javov (morfologických, ekocenotických, zemepisných a vývojových) viazaných na horské celky s prevládajúcim orografickým vetrom“. Vkomponoval doň teda vzťah medzi režimom prúdenia vzduchu a krajinnoekologickými štruktúrami na náveternej, vrcholovej i záveternej strane pohorí. Vychádza zo známeho faktu o vplyve reliéfu pohorí na vzdušné prúdenie a dokazuje, že reliéf prostredníctvom vzdušného prúdenia podmieňuje mnohé významné krajinnoekologické javy, ku ktorým patria napr. deflačné javy na pôdnom povrchu (obnažovanie pôdy alebo hromadenie previevanej jemnozeme), zasneženie povrchu (odvievanie a navievanie snehu), zloženie a vývoj rastlinných spoločenstiev alebo morfologické tvary koruny stromov (vznik tzv. zástavových foriem).

Súčasťou anemo-orografického systému Tatier je tatranská bóra - padavý alebo prepadavý vietor, ktorý tunajší lesníci poznajú už vyše 80 rokov. Ide o ničivý vietor mimoriadne veľkej rýchlosti. Vzniká vtedy, keď na záveternej strane pohoria vznikne silné aerodynamické odsávanie (prechádza ňou tlaková níž) a keď vplyvom terénu je tu doplňovanie vzduchu z náveternej strany sťažené. Za takýchto podmienok klesne barometrický tlak na záveternej strane natoľko, že vzdušný prúd klesne vlastnou váhou tesnejšie k povrchu záveternej strany. Pretlak vzduchu na náveternej strane sa napokon presadí. Jeho zásluhou prekročí prúdenie hrebeň pohoria. Na druhej strane ďaleko prekročí obvyklé rýchlosti a živelne pustoší krajinu. Jeho silu zosilňuje jednak tzv. efekt orografického zosilnenia a jednak efekt stlačenia prúdnic. Tým vysvetľujeme napríklad aj skutočnosť, že rýchlosť vetra 19. novembra 2004 po prekročení hrebeňa Tatier narastala (zo 170 km/h na Lomnickom štíte, cez 200 km/h na Skalnatom plese až na 230 km/h pri hornej hranici lesa v nadmorskej výške okolo 1480 m n.m.).

Pod Lomnickým štítom v nadmorskej výške okolo 1250 – 1500 m n.m., kde sme zaznamenali najväčšie nárazy vetra (230 km/h) nie sú lesné porasty prelámané. Vysvetlenie treba hľadať v tom, že tunajšia klimatická stanica je umiestnená vysoko na stožiari lanovky nad lesným porastom. Samotný lesný porast na strmom svahu rýchlo padajúci prúd vzduchu ešte nezachytil. Podobne ako vodopád preskočil terénny zlom a oprel sa do porastov v nižších častiach svahov s miernejším sklonom. V tomto efekte spočíva vysvetlenie, prečo bóra ušetrila porasty pri hornej hranici lesa.

Zo synoptických pozorovaní je známe, že pôvodne juhozápadný vietor sa 19. novembra 2004 v priebehu dvoch hodín zmenil na severozápadný. Ničivú silu prvotného juhozápadného až západného prúdenia znásobil dýzový efekt vyvolaný zúžením a zdvihnutím rozmedzia Liptovskej a Popradskej kotliny v oblasti Štrbského prahu. Následne sa ťažký studený vzduch nazhromaždený na severnej strane Tatier prevalil ako mohutný vodopád na južné stráne Tatier – najprv cez nižšie Červené vrchy dolu Tichou dolinou smerom na Podbanské (bóra 1), potom cez vyššie hrebene Vysokých Tatier medzi Vyšnými Hágami a Tatranskou Kotlinou (bóra 2). Ničivý účinok vetra sa prejavil hlavne v podhorí. Masa studeného vzduchu narazila na tatranské lesy a osady približne v nadmorskej výške 700 až 1200 metrov.

Rekonštrukcia pohybu vzdušného prúdenia 19. novembra 2004, ktoré spôsobilo pohromu. Schéma profilu tatranskej bóry Pálenica

Obrázok: Novembrová bóra prenikla na slovenskú časť Tatier v dvoch vlnách - v prvej vlne cez nižšie hrebene Červených vrchov, kde vylámala časť lesných porastov v Tichej doline, narazila na porasty v oblasti Podbanského a úpätia Kriváňa. V druhej, oveľa dramatickejšej vlne sa prúd borivého vetra prevalil cez vyššie položené sedlá a hrebeň Vysokých Tatier od Batizovskej doliny po Dolinu Kežmarskej Bielej vody a v neobyčajnej miere pretvoril vzhľad Tatranského podhoria a Podtatranskej kotliny od Vyšných Hágov po Tatranskú Kotlinu.

Lesy TANAP-u

Dnes si už len veľmi ťažko dokážeme predstaviť stav a výzor tatranských lesov pred uzákonením Tatranského národného parku, a už vôbec nie predtým, než ich začal pretvárať človek. Väčšinou považujeme za samozrejmosť, že donedávna kompaktný veniec lesov v nadmorských výškach okolo 600 až 1 500 metrov n. m. tu jestvoval nepretržite. Ťažko chápeme prirodzenú dynamiku vývoja tatranskej prírody, rytmus evolúcie i schopnosť človeka ostatných storočí zmeniť výzor Tatier.

Vegetačné stupne

Obrázok: Súčasná vegetačná stupňovitosť tatranskej oblasti je výsledkom dlhodobého (fylogenetického) vývoja. Každý vegetačný stupeň má svojrázne geologické, geomorfologické a klimatické pomery. Smrek ako najexpanzívnejšia drevina tunajších lesov v značnej ovplyvňuje rozšírenie ostatných drevín, najmä svetlomilných, napr. smrekovca, borovíc a kosodreviny. Kosodrevina a limba majú výhodu v tom, že dokážu prežiť aj v klimaticky najdrsnejších vysokohorských podmienkach. Jelšiam a vŕbam zasa nevadí vysoko položená hladina podzemnej vody.

Odpoveď na otázku ako to v tatranskej oblasti vyzeralo pred tisícročiami dala dr. Jankovská. Vývoj Podtatranskej kotliny na základe peľových analýz opisuje takto:

  • Atlantik (asi pred 7 500 - 4 500 rokmi)
    Podtatranskú kotlinu pokrývali smrekové porasty a rozširujúce sa jelšiny. Rástol tu aj brest, lipa, lieska a dub, ktoré však v zložení porastov nemali väčší význam. V Tatrách, podobne ako v kotline bol hlavnou zložkou lesa smrek. Kotlina počas tohto obdobia bola najviac zalesnená a v dôsledku veľkého rozšírenia mokradí bola takmer neprístupná. Zvyšky svetlomilnej vegetácie prežívali iba na rašeliniskách a na skalných biotopoch. Klimaticky nenáročné druhy terajšieho arktoalpínskeho rozšírenia mali svoje refúgia v Tatrách.
  • Subboreál (asi pred 4 500 - 2 800/2 500 rokmi)
    Stále prevládali smrečiny. Ojedinele bola do nich primiešaná jedľa. Problematický je výskyt buka, ktorý v iných oblastiach Karpát bol bežnou drevinou. Do tohto obdobia sa kladú prvé významnejšie zmeny pôvodných lesných porastov spôsobené človekom.
  • Starší subatlantik (asi pred 2 800/2 500 - 700 rokmi)
    V Podtatranskej kotline prevažovali v lesných porastoch smrek a jedľa. Hojné boli spoločenstvá jelšín a brezových rašelinísk. Buk sa tu nevyskytoval. Rástol iba ako primiešaná drevina na svahoch priľahlých pohorí, najmä Belianskych a Nízkych Tatier. Sporadicky sa vyskytoval brest, lipa a lieska. Prevažná časť územia bola pokrytá ešte lesmi.
  • Mladší subatlantik (pred asi 700 rokmi doteraz)
    Nástup rozsiahlej kolonizácie bol spojený s veľkým odlesňovaním. Hlavné dreviny predošlých období, smrek a jedľa ustúpili, stúpol podiel borovice. Pôvodne zapojené lesné porasty sa začali rozvoľňovať, čo má následky aj pre hydrické a pôdne pomery územia. Odstránenie lesa na mnohých lokalitách viedlo k zamokreniu a rozširovaniu jelšín. Na pasienkoch pribudla borievka. Odlesňovaním a intenzívnym obrábaním pôd sa krajina stala čoraz prístupnejšia, a to napriek tomu, že na viacerých miestach došlo k zabahneniu.
forberger

Obrázok: Na obrázkoch Tatier z konca 19. a prvej polovice 20. storočia je vidieť veľké plochy bezlesia. Ťažko posúdiť ako ktorá holina vznikla. Z historických dokumentov sa však dá odvodiť, že jedny po kalamite, iné po holorubnej ťažbe, alebo boli využívané ako pasienky.

Postavenie lesníctva v ochrane prírody

Nie je náhodné, že lesníci stáli pri zrode nášho prvého národného parku – TANAP-u, a to už pred rokom 1948. Ochrana prírody v dnešnom ponímaní totiž ešte nejestvovala a spoločnosť jednoznačne usúdila, že k ochrane prírody majú najbližšie práve oni. Svedčia o tom i historické fakty, ktoré sa síce používajú ako doklady vývoja lesníctva, avšak v podstate súvisia s ochranou prírody.

Dva pohľady na morénu Štrbského plesa. Snaženie lesníkov nebolo márne. Krajinné zmeny v okolí Štrbského plesa

V nových zásadách štátnej lesníckej politiky sa lesy považujú za obrovské prírodné bohatstvo a „kostru“ ekologickej stability krajiny. Pri ich obhospodarovaní sa kladie veľký dôraz najmä na posilnenie ich verejno-prospešných funkcií (klimatickej, hydrickej, prírodoochrannej, liečebno-rekreačnej, estetickej…). Z požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja vyplýva, že lesný hospodár pri svojej činnosti má klásť čoraz väčší dôraz na zvyšovanie biodiverzity a ekologickej stability lesa.

Súčasná lesnícka legislatíva rozoznáva tri kategórie lesov:

  • hospodárske lesy s hlavným poslaním produkčným, ktoré však plnia i mimoprodukčné, tzv. verejnoprospešné funkcie (pôdoochrannú, vodohospodársku, klimatickú, rekreačnú a pod.),
  • lesy ochranné, určené na ochranu stanovíšť,
  • lesy osobitného určenia, ktorých úlohou je zabezpečovať tzv. verejnoprospešné funkcie.
Práve lesníci po roku 1949 dokázali vytvoriť okolo Tatier súvislý veniec lesov.

Hlavným záujmom lesného hospodárstva na území Tatranského národného parku bola a je existencia prírode blízkych lesov. Celospoločenským záujmom je prirodzený vývoj lesných ekosystémov tak, aby čo najlepšie plnili požadované funkcie. Špecifické prírodné podmienky tatranskej oblasti, ako aj špecifické požiadavky na funkcie lesa si vyžadujú osobitné hospodárske postupy. Pestovateľská činnosť je zameraná na vytvorenie podmienok pre zachovanie a rozšírenie prirodzeného tatranského lesa. Tomuto cieľu sa podriaďujú požiadavky na výber vhodného genetického materiálu, drevinové a vekové zloženie, spôsoby a prostriedky pestovnej a ťažbovej činnosti i ochrany lesa.

Z histórie vetrových kalamít

V lesníckej praxi sa pojmom „kalamita“ označuje rozsiahle poškodenie lesov, ktoré výrazné narušuje ich celistvosť v podobe veľkých vývratísk, zlomov alebo stojatých mŕtvych stromov (suchárov). Podľa pôvodu poškodenia sa kalamity rozdeľujú na vetrové, snehové, hmyzie, hubové a imisné.

Významný český botanik a ekológ, skutočný profesor - Emil Hadač - vo svojej knižke Ekologické katastrófy vysvetľuje, že slovo katastrófa je odvodené z gréckeho katastrofé, čo znamená obrat, zvrat, koniec alebo zrútenie. Píše, že o katastrófach sa nehovorí ľahko, pravda, pokiaľ nechceme publiku predkladať senzačné opisy tragických udalostí. Na ich príklade by sme sa mali usilovať o niečo iné, najmä však o pochopenie ako a prečo k nim dochádza, ako sa im dá predísť a ako zmierniť alebo odstraňovať ich dôsledky.

Kalamita 19. novembra 2004 je z tohto pohľadu nepochybne prírodnou katastrofou. Sotva ju však možno prirovnať ku katastrofe v juhovýchodnej Ázii 26. 12. 2004, ktorá sa považuje za jednu z najväčších globálnych katastróf v histórii ľudstva. Vyžiadala si vyše 150 000 ľudských životov a spôsobila materiálne škody vo výške 10 miliárd eúr. Ani desaťtisíce ľudí, ktorí o vlások unikli smrti, svoj zápas po tejto katastrofe ešte nevyhrali. Boli traumatizovaní. Vražedné prílivové vlny tsunami vystriedali rovnako zákerní protivníci – infekčné choroby: cholera, týfus, hepatitída a úplavica.

Najstaršou, historicky doloženou vetrovou kalamitou v tatranskej oblasti bola kalamita v roku 1898. Z poškodených lesov mesta Kežmarok vtedy predali 8300 m³ dreva (neskôr 20 000 m³), v lesoch mesta Spišská Belá spracovali 1629 m³, na Hrebienku v porastoch spišskosobotskej lesnej spoločnosti 859 m³ a na batizovskom urbárnom majetku 318 m³ pováľaných a polámaných stromov. Vo veľkoslavkovskom urbárskom lese vtedy z polámaných kmeňov vyrobili 119 000 šindľov. V literatúre sú však zaznamenané výpovede lesníkov z 30. rokov 20. storočia, ktoré hovoria aj o starších kalamitách. Napríklad Eugen Polnisch, ktorý v rokoch 1928 - 1944 pracoval na polesí Vyšné Hágy a Peter Havaš pôsobiaci v rokoch 1919 – 1932 na polesí Tatranská Lomnica tvrdili, že predchodcovia ich informovali aj o veľkých vetrových kalamitách niekedy v rokoch 1835 – 1855. Z písomných prameňov sú podrobnejšie známe tieto ďalšie kalamity:

  • 18. november 1915: Podľa záznamov lesného oddelenia okresného úradu v Poprade postihla 823 hektárov lesa a spustošila les v nadmorskej výške 850 – 1150 m n.m. od Danielova (vtedy Diergartovho domu) po Tatranskú Lesnú s objemom 287 000 m³ dreva. Odhad škôd, ktorý urobil J. Vadas, profesor lesníckej školy v Banskej Štiavnici, pokiaľ ide o výmeru bol o niečo väčší (950 ha), pokiaľ ide o objem dreva, menší (vychádzal z podkladov lesnej správy v Spišskej Sobote, podľa ktorých sa k 31.12.1916 z kalamity odpredalo 219 000 m³ dreva). Podľa niektorých nepublikovaných údajov kalamitu spracovávali tri roky, teda do roku 1918. Na tento rok sa vzťahuje údaj o 480 000 m³ spracovaného dreva a 1265 hektárov poškodeného lesa. Dá sa domnievať, že časť dreva spracovali aj v dôsledku následnej podkôrnikovej kalamity. Rozsahom sa táto udalosť až do roku 1981, kedy v tatranskej oblasti padlo 295 000 m³ dreva, za historicky najväčšiu vetrovú kalamitu nielen v Tatrách ale na Slovensku (v spisbe sa preto označovala aj ako „veľká vetrová kalamita“. Víchrica v novembri 1915 smeru SZ a SSZ trvala 21 hodín. Ničivo začala pôsobiť vo výške 1500 m n.m., ničivé účinky vrcholili vo výške okolo 1000 m n.m. a pod 800 m n.m. sa už neprejavili. Utrpeli najmä staršie porasty vo veku 60 – 100 rokov, v nich najmä smrek (74 %), smrekovec (16 %) a borovica (10 %). Neutrpel iba les. Väčšina vtedajších budov ostala bez striech a komínov. Viaceré mali vytlačené okná a strhnuté dekoračné prvky zo štítov, balkónov a fasád. Veľké škody utrpela tatranská elektrická železnica. Víchrica pozohýnala vo výške metra od zeme trolejové stĺpy a popadané kmene zničili elektrické vedenie. Zdemolovala aj remízu v Starom Smokovci určenú na odstavenie prívesných vozňov a ich údržbu. Uvoľňovanie cesty medzi postihnutými osadami trvalo do konca roka 1915. Električky došli po kalamite prvýkrát do Tatranskej Polianky až začiatkom leta 1916. Keďže išlo o prvé dva roky 1. svetovej vojny, počas ktorých sa liečebný pobyt a rekreácia z Tatier takmer vytratili, nezanechala táto pohroma v spoločnosti väčšiu odozvu, resp. prehlušili ju vojnové udalosti.

    Smokovce po veľkej vetrovej kalamite v roku 1915 Ešte jeden pohľad na Smokovce 20. rokov minulého storočia Tatranské osady v roku 2000 (foto L. Janiga)
  • 1. a 2. máj 1919: V okolí Tatranskej Lomnice víchrica, ktorá trvala sotva 3 hodiny vylámala les na výmere 150 ha a v oblasti Vyšných Hágov na výmere 320 ha, s celkovým objemom 52 000 m³ dreva. Relatívne nízke škody sa vysvetľujú tým, že v poškodenej oblasti po víchrici v roku 1915 viac starších porastov nebolo. Výrazne prevažovali zlomy. Podľa písomných záznamov boli vývraty zriedkavé.
  • Jún 1921: Na Podbanskom (Za priekopy) vyvrátila víchrica les s objemom 7000 m³ dreva.
  • 3. august 1925: Prudký SZ a S vietor vyvrátil v oblasti Podbanského 22 000 m³ dreva (celkove spracovali 76 000 m³), v oblasti Tatranskej Lomnice 3000 m³ a v oblasti Štrbského Plesa 5000 m³. Škody v okolí Tatranskej Polianky nie sú presne známe, v spisoch sa však uvádza, že v dôsledku kalamity v tento deň spracovali celkove 150 000 m³ dreva. Postup pri likvidácii kalamity, najmä v oblasti Podbanského sťažoval ťažký prístup k postihnutým porastom. Značný podiel kalamitného dreva sa preto pripisuje následnému premnoženiu podkôrného hmyzu.
  • V rokoch 1928 až 1940 sú každoročne zaznamenané menšie kalamity s celkovým objemom 80 000 až 90 000 m³ dreva, z toho najviac v roku 1930 - 27 000 m³, 1931 - 20 000 m³ a v roku 1939 - 10 000 m³.
  • 1. až 3. september 1941: Vetrová kalamita zničila alebo poškodila 60 % porastov od Kôprovej doliny po Tatranskú Polianku. V štátnych lesoch sa odhadla na 270 000 m³, v lesoch mesta Kežmarok na 150 000 m³, spolu vyše 320 000 m³. Vietor mal S až SZ smer a rýchlosť okolo 180 km/hod. Dôsledky víchrice a následnej podkôrnikovej kalamity doznievali do roku 1963. Dovtedy len na Podbanskom spracovali z následnej pokôrnikovej kalamity 116 000 m³ kalamitného dreva.
  • V roku 1942 padli okraje vetrom poškodených porastov s objemom 12 000 m³ dreva.
  • V roku 1943 k tomu pribudlo okolo 38 000 m³ a v roku 1944 ďalších 5 000 m³ vývratov.
  • V rokoch 1948 – 1958 sa vyskytli len menšie vetrové kalamity s ročným objemom okolo 4 000 až 10 000 m³ vývratov.
  • V roku 1959 vznikli vetrové kalamity dvakrát: v noci z 9. na 10. apríla a v dňoch 23. až 27. septembra sa silný vietor prehnal východnou a severnou časťou tatranskej oblasti a vyvrátil 18 000 m3 dreva. Spolu s vyvrátenými kmeňmi po povodni z 27. na 30. júla spracovali v tomto roku celkove 22 000 m³.
  • Podobná udalosť sa zopakovala v roku 1960. Po víchriciach v dňoch 28. a 29. októbra a 5. a 6. novembra spracovali v oblasti Tatranskej Kotliny až Podspád 33 000 m³ dreva, a to najmä v porastoch stredného veku (40 až 60 ročných), v tejto istej oblasti spracovali v roku 1962 ďalších 24 000 m³.
  • 24. a 25. november 1964: Silná víchrica s rýchlosťou 120 – 160 km/hod. vyvrátila a polámala prevažne v javorinskej časti Tatier 80 000 m³ dreva. Spolu s ďalšími kalamitami padli v tomto roku za obeť vetru lesy s objemom dreva 140 000 m³.
  • 1965: Postupne padlo 48 000 m³ kalamitného dreva.
  • 1966: V dňoch 5. a 6. novembra v Tichej doline a v oblasti Tatranská Kotlina – Javorina vietor vyvrátil 46 000 m³. V dôsledku menších vetrových kalamít spracovali v tomto roku ďalších 21 200 m³, spolu 67 200 m³ dreva.
  • 1967: V oblasti Tatranskej Kotliny až Podspád znova spracovali 65 000 m3 kalamitného dreva.
  • 6. a 7. máj 1968: Silný vietor J až JZ smeru s rýchlosťou 209 – 223 km/hod. vyvrátil a polámal v starších porastoch v oblasti Javorina – Podspády – Ždiar 130 000 m³ dreva. Následky vetra v ťažko prístupnom teréne znásobil podkôrny hmyz.
  • 3. a 4. december 1970: Víchrica s rýchlosťou 150 – 190 km/hod. zasiahla južné predpolie Tatier a vyvrátila porasty s objemom 36 000 m³ dreva.
  • 22. a 23. október 1971: Víchrica, prevažne S smeru s priemernou rýchlosťou okolo 180 km/hod. zasiahla najmä oblasť od Vyšných Hágov po Kežmarské Žľaby. Vyvrátila a polámala 60 až 100 ročné smrekové i zmiešané (borovicovo-smrekové, jedľovo-smrekové a smrekovcovo-smrekové) porasty s objemom 94 000 m³ dreva. 70 % poškodených stromov tvorili zlomy.
  • Približne rovnaký objem kalamitného dreva (95 100 m³) spracovali v roku 1972.
  • Vo výkazoch z roku 1973 sa uvádza 17 900 m³.
  • V rokoch 19741980 nevznikla väčšia kalamita. Súhrnná kalamitná ťažba sa vykazuje vo výške 29 000 m³, teda priemerne len niečo vyše 4000 m³ ročne.
  • 2. a 3. november 1981: Najmä v oblasti Tatranská Lomnica – Kežmarské Žľaby (menej v oblasti Vyšných Hágov a Tatranskej Kotliny) padlo 295 000 m³ dreva. Rýchlosť vetra dosahovala 120 – 165 km/hod.. Kalamitu spracovávali do roku 1983. Ročne sa týchto prác zúčastňovalo okolo 350 pracovníkov.
  • 1984: Po víchrici s nárazmi 140 km/hod. vznikla kalamita v oblasti Javoriny – Podspády – Ždiar s objemom 25 000 m³.
  • 1985: Rozptýlená vetrová kalamita v objeme 25 000 m³.
  • 1988: V apríli a novembri poškodil vietor lesy v oblasti Vyšných Hágov s objemom 47 000 m³ (z tohto objemu bolo vyše 3000 m³ chrobačiarov).
  • 1989: Vetrové kalamity v celkovej výške 106 000 m3 vznikli vo februári, máji a decembri.
  • Noc z 3. na 4. apríla 1995: Celú noc i počas nasledujúceho dňa spôsobil vietor s nárazmi do 150 km/hod. škody na lesných porastoch v objeme 10 000 m³ dreva.
  • 1999: V hornom Liptove, približne od Konskej po Podbanské padlo vyše 90 000 m³ dreva, z toho v štátnych lesoch 12 000 m³.
  • Noc z 31.1. na 1.2. 2000: Víchrica s nárazmi 130 – 170 km/hod. v oblasti Dolný Smokovec – Tatranská Lomnica – Kežmarské Žľaby spôsobila polomy vo výške 35 000 m³, silný vietor počas nasledujúcich dvoch dní vyvrátil ďalších 15 000 m³, spolu 50 000 m³. Približne tretinu poškodených kmeňov predstavovala borovica.
  • 2002 - predposledná vetrová kalamita zasiahla najmä javorinskú oblasť (115 000 m³).

Tatranská bóra

Ako „miestny vietor“ sa v podtatranskej oblasti vyskytuje síce nepravidelne ale sústavne. Novembrová bóra 2004, ktorá spôsobila kalamitu s odhadovaným objemom niekoľko miliónov m³ pováľaného a polámaného dreva je nevídaným fenoménom. Je to vyšší objem, než aký lesnícke archívy evidujú zo všetkých doteraz známych veľkých vetrových kalamít dohromady.

Časový rad veľkých vetrových kalamít typu „tatranská bóra“ od roku 1915

Pri vysvetľovaní privysokej intenzity bóry z 19. novembra 2004, resp. jej nevídaných dôsledkov na lesoch bude potrebné naše úvahy odvíjať od troch momentov:

  • Od existencie vysokých drevných zásob v lesných porastoch.
  • Podobne ako v prípade povodní, od možnosti existencie 100 alebo 500 ročných cyklov extrémne silných vetrov typu tatranská bóra (doterajší historicky známy časový rad je pre toto tvrdenie relatívne krátky).
  • Od stupňovania sa účinkov tatranskej bóry v súlade s trendom globálnych klimatických zmien.

Po pohrome 19. novembra 2004 musíme v tatranskej oblasti očakávať potenciálne nebezpečie v negatívnej zmene všetkých krajinných zložiek, napríklad:

  • Pôdy
    • zvýšenou insoláciou v povrchovej vrstve, zvýšeným výparom a znížením pôdnej vlhkosti,
    • zvýšenou mineralizáciou organických zvyškov, vyplavovaním živín a produktov biochemického rozkladu neviazaných v pôdnom sorpčnom komplexe - zmenou mikróbnych spoločenstiev a chemizmu pôd,
    • zvýšenou eróziou.
  • Vody
    • zvýšeným povrchovým odtokom,
    • zmenou hydrického režimu smerom k častejšiemu vzniku extrémnych odtokových situácií,
    • znečistením produktami pôdnych biochemických procesov s dopadom na vodnú biotu.
  • Ovzdušie
    • zmenou prúdenia v prízemnej vrstve (vyššia veternosť),
    • zmenou teplotných pomerov smerom k vyššej kontinentalite (rast maximálnych i minimálnych teplôt),
    • zmenou chemizmu, napr. zvýšením obsahu prízemného ozónu.
  • Vegetácia
    • priamym poškodením pri likvidácii následkov kalamity,
    • druhotným poškodením okolitých, relatívne nepoškodených lesných porastov (hmyz, vietor, sneh),
    • inváziou nepôvodných druhov flóry na zaniknuté lesné biotopy.
  • Živočíšstvo
    • stratou pôvodných biotopov (imigrácia doterajších populácií)
    • zmenou pôvodných biotopov (migrácia iných populácií),
    • zvýšeným tlakom predátorov na vysokohorské druhy (kamzík, svišť).
  • Krajina Vysoký podiel zlomov ukazuje, že stromy boli dobre zakorenené.
    • dočasným znížením verejno-prospešných funkcií lesov (protieróznych, vodohospodárskych, liečebných, rekreačno-športových, ...)
    • vysušovaním a znížením množstva a kvality pitnej vody,
    • vyššou pravdepodobnosťou vzniku lokálnych záplav a povodní,
    • znížením kvality ovzdušia (vyššia prašnosť, znížená vlhkosť),
    • celkovým znížením krajinného potenciálu pre rozvoj usmerneného cestovného ruchu,
    • zvýšeným tlakom na zmenu doterajšieho využívania krajiny.

Čo s prírodnými rezerváciami TANAP-u?

Vymysleli sme ich v 80. rokoch uplynulého storočia ako protest proti nerozumnému využívaniu tatranskej oblasti. Nebola iná možnosť ako vsugerovať spoločnosti, že Tatry sa nemôžu rozvíjať na úkor prírody. Vtedajší ochranári to mysleli úprimne. Ich myšlienku zdeformoval zákon č. 287/2004 Z. z.o ochrane prírody a a krajiny tým, že na ne bez rozdielu uvalil najprísnejší (bezzásahový) režim ochrany. Odborných lesných hospodárov a všetkých vlastníkov lesov – štátnych i neštátnych - na území TANAP-u postavil do nezávideniahodnej situácie. Na jednej strane platili jeho zákazy, na strane druhej povinnosti uložené lesníckou legislatívou, napríklad: povinnosťou chrániť a racionálne využívať lesné porasty, povinnosťou hospodáriť podľa lesných hospodárskych plánov, povinnosťou obnovovať lesné porasty, aby sa zvyšovala ich biologická hodnota a povinnosťou vychovávať ich, aby sa zlepšilo ich drevinové zloženie a odolnosť proti škodlivým vplyvom, robiť neodkladné opatrenia na odvrátenie a odstránenie následkov škôd v prípade vetrových a snehových kalamít alebo pri premnožení škodlivého hmyzu.

Podiel kategórií lesov v národných prírodných rezerváciách (NPR) Lesného hospodárskeho celku Vysoké Tatry a podiel lesov určených na tzv. samovývoj podľa pôvodných návrhov na vyhlásenie prírodných rezervácíí
NPR Celková výmera Lesy ochranné Lesy osobitného určenia Z toho ponechať na samovývoj
ha % ha % ha % ha %
Tichá dolina 4971,38 21,54 4525,09 91 446,29 9 746,75 15
Kôprová dolina 2069,92 9,0 1725,9 83 344,02 17 328,3 16
Važecká dolina 868,91 3,8 868,91 100 0 0 65,8 7,6
Furkotská dolina 600,46 2,6 600,46 100 0 0 113,83 19
Mlynická dolina 254,32 1,1 254,32 100 0 0 118,85 47
Mengusovská dolina 550,58 2,4 550,58 100 0 0 152,61 28
Uhliščatká 382,35 1,7 131,45 34 250,9 66 3,71 1
Štôlska dolina 510,09 2,2 424,41 83 85,68 17 106,57 21
Batizovská dolina 222,05 1,0 162,59 73 59,46 27 31,2 14
Mraznica 159,3 0,7 67,48 42 91,82 58 36,9 23
Velická dolina 741,79 3,2 509,08 69 232,71 31 81,28 11
Slavkovská dolina 626,21 2,7 455,11 73 171,1 27 17 2,7
Studené doliny 977,94 4,2 685 70 292,94 30 155,49 16
Skalnatá dolina 755,22 3,3 607,08 80 148,14 20 364,01 48
Pramenište 45,57 0,2 45,57 100 0 0 9,65 21
Dolina Bielej vody 1186,72 5,1 873,08 74 313,64 26 201,58 17
Mokriny 863,41 3,7 611,58 71 251,83 29 18,69 2,2
Belianske Tatry 4161,29 18,0 2987,99 72 1173,3 28 818,5 20
Javorová dolina 1084,89 4,7 1084,89 100 0 0 0284,24 226
Bielovodská dolina 2047,54 8,9 1992,79 97 54,75 2.7 504,75 25
Spolu 23079,9 100,0 19163,4 83 3916,6 17 4159,7 18
Podiel prírodných rezervácií v Lesnom hospodárskom celku Vysoké Tatry.

Po prijatí zákona č. 287/1994 sa na prírodné rezervácie TANAP-u, bez rozdielu, začal vzťahovať najprísnejší, tzn. piaty stupeň ochrany s bezzásahovým režimom, resp. s možnosťou zásahu len po udelení výnimky zo zákona. V Lesnom hospodárskom celku Vysoké Tatry sa na ne vzťahuje vyše 70 % územia. Teda, bez ohľadu na ich ponímanie navrhovateľmi pred rokom 1994 a určené režimy ochrany v zriaďovacích spisoch, zákon zakázal „zasahovať do lesných porastov a rúbať stromy“. Zamestnancov Štátnych lesov TANAP-u tým na väčšine spravovaného územia odsúdil na „ničnerobenie“. Bez povolenia výnimky z tohto zákona orgánom štátnej správy životného prostredia nielenže veľakrát nemohli pokračovať v pestovných opatreniach podľa pokynov lesného hospodárskeho plánu, ale ani v opatreniach ochrany lesa v kalamitných situáciách.

Globálne klimatické zmeny

Aj prírode blízke lesy, najmä v nadmorskej výške nad 1200 m n.m. dnes podliehajú predčasnému rozpadu, pretože nie sú schopné prispôsobiť sa rýchlo prebiehajúcim ekologickým zmenám. Stav z8predošlých rokov, ktorý sme označovali ako „chradnutie lesných porastov“ spôsobený najmä rýchlymi a nezvratnými zmenami lesných pôd (vyčerpanie tlmiacej schopnosti zmeny pH, deficit makroelementov a mikroelementov) znásobili klimatické extrémy - vysoké teploty a nedostatok vlahy. Tieto podmienky, naopak, vyhovujú rozvoju podkôrneho hmyzu, ktorý spôsobil neočakávane rýchly rozpad aj napohľad odolných porastov. V rokoch 1996 - 2000 hmyz napríklad spôsobil v TANAP-e, najmä v javorinskej oblasti rozpad lesa na výmere vyše 1 400 ha s objemom 285 tisíc m³ dreva.

Objem náhodných ťažieb, ktoré vznikajú v TANAP-e v dôsledku kalamít ma dlhodobo stúpajúci trend a z celkovej ťažby (výchovnej a obnovnej) je neprimerane vysoký. V podiele náhodných ťažieb (kalamít) sa striedavo uplatňuje najmä vietor. Po vetrových kalamitách vznikajú zákonite kalamity spôsobené podkôrnym hmyzom.

Klimatológovia očakávajú stupňovanie dôsledkov klimatických zmien. Najväčšie majú nastať v častejšom výskyte vysokých úhrnov krátkodobých zrážok a v častejších povodniach v prechodných ročných obdobiach. Modelové výpočty ukazujú, že pri raste teploty vzduchu o 4 °C a pri zvýšení obsahu vodnej pary v atmosfére o 30 %, môže dôjsť k rastu takýchto intenzívnych zrážok až o 50 %. Ďalšie problémy vzniknú z opačného extrému – z dlhodobých suchých období a horúčav v letnom polroku. Viaceré prírodné deje tomu nasvedčujú.

Fotografia ukazuje, že podkôrny hmyz vyhľadáva čoraz väčší areál pôsobnosti

Obrázok: Vývoj lesov v tatranskej oblasti čoraz naliehavejšie upozorňuje na nutnosť cieľavedomého manažmentu. Fotografia ukazuje, že podkôrny hmyz vyhľadáva čoraz väčší areál pôsobnosti (v nadmorských výškach nad 1200 m n.m. sa donedávna vyskytoval iba v latentnej forme).

Konsekvencie

Bóra, ako špecifická forma miestneho ničivého vetra je v tatranskej oblasti prírodná zákonitosť. Nepravidelne, avšak sústavne sa opakuje a vyvoláva zdesenie domáceho obyvateľstva. Územie, ktoré postihuje je pre územný rozvoj trvalou „rizikovou zónou“. Nie je náhodné, že v nej nevznikli historické sídla. Všetky historické podtatranské obce vznikli mimo jej dosahu, tzn. bližšie k stredu Podtatranskej kotliny.

Obrázok

Obrázok: Aj zásluhou mapy Dr. Ing. Vincenta z roku 1935 môžeme dnes tvrdiť, že tatranská bóra sústavne, avšak nepravideľne nivočí v tatranskej oblasti rovnaké územie.

1. V lesníckej oblasti

Prírodné lesy aj pred príchodom človeka prekonávali náhle, nezriedka katastrofické zvraty. V dlhodobom vývoji lesa boli napodiv kladným javom. Silný vietor, nadmerná snehová záťaž alebo občasné premnoženie sa niektorých druhov hmyzu prispievali k výberu životaschopných jedincov. Ich spolupôsobením vznikali nové životné formy. Kalamity, okrem toho prispievali k zvyšovaniu priestorovej rozmanitosti lesnej krajiny, tzn. k striedaniu plôch vzrastlého lesa, mladých porastov i otvorených svetlín. Komplikovaná textúra lesa poskytovala životnú príležitosť viacerým druhom. Zvýšila sa biodiverzita. Z väčšieho výberu druhov sa les ľahšie obnovoval a lepšie udržiaval svoju stabilitu.

Obrázok

Obrázok: Zásluhou bóry sa v tatranskej oblasti do výšky 1200 m n.m. vytvorili špecifické geografické varianty lesných spoločenstiev: smrekovcové smrečiny (Lariceto- Picceta) a borovicové smrečiny (Pineto-Piceeta). Hojné zastúpenie smrekovca a borovice nie je v týchto smrečinách náhodné. Obidve patria k svetlomilným druhom. Bóra lesné porasty neustále otvára a smrekovcu i borovici dáva šancu presadiť sa.

Ukazuje sa, že táto predstava, vzťahujúca sa na dlhodobý (fylogenetický) vývoj lesov, v súčasných podmienkach rýchlych ekologických zmien globálneho charakteru prestáva platiť. Nemôžeme si vnucovať klamnú ilúziu, že globálne zmeny sa tzv. prírodných lesov netýkajú. Naopak, príklady z TANAP-u ukazujú, že z prírodoochranného hľadiska práve najcennejšie, zrelé prírodné lesy, na rozdiel od mladších, spravidla zmenených lesov, dnes podliehajú zrýchlenému rozpadu, čím sa skracuje ich vývojový cyklus. Zrýchlený rozpad, oproti prirodzenému rozpadu predstihuje fázu obnovy o niekoľko desaťročí, v dôsledku čoho namiesto súvislého následného porastu vznikajú holiny. Vysvetlenie spočíva v neschopnosti týchto ekosystémov ontogeneticky sa prispôsobiť rýchle prebiehajúcim ekologickým zmenám. Táto skutočnosť vážne spochybňuje autoregulačný (homeostatický) princíp vývoja prírodných lesov. Fylogeneticky zafixované väzby medzi jednotlivými prvkami lesných ekosystémov vážne narušuje znečisťovanie ovzdušia (v Tatrách najmä vo forme mokrého spádu) a klimatické zmeny. Kým chronické znečisťovanie ovzdušia sa prejavuje predovšetkým v narušení kvázi rovnovážneho stavu medzi pôdou a vegetáciou, dôsledkom klimatických zmien (otepľovania) je napríklad premnoženie sa podkôrneho hmyzu a vznik nerovnováhy vo vzťahoch parazit – hostiteľ. Predobrazom reakcie lesných ekosystémov na globálne ekologické zmeny je teda ich rozpad, ktorý sa s väčšou alebo menšou intenzitou odohráva pred našimi očami. Z tohto pohľadu je potrebné hodnotiť aj napríklad súčasné podkôrnikové kalamity. Už ich nemusia predchádzať vetrové kalamity, ako tomu bolo v minulosti. Vznikajú spontánne v klimatických extrémnych – nadnormálne teplých a suchých rokoch. Na gradáciu hmyzu je potrebné primerane reagovať. Vo väčšine lesov, prírodných aj premenených, v nadväznosti na ich stav, reálnu prírodoochrannú hodnotu a funkciu je potrebné vykonávať obranné opatrenia. Pre zachovanie trvalosti funkčného potenciálu lesov sú nevyhnutné intervencie lesníkov s cieľom podporiť obnovné procesy.

Malý cyklus
Obrázok: Malý vývojový cyklus prírodných lesov, v Tatrách spravidla nad 1200 m n.m. Prebieha postupnou výmenou generácií stromov bez veľkoplošného kalamitného rozpadu.
Veľký cyklus
Obrázok: Veľký vývojový cyklus lesa nastáva po veľkoplošnom rozpade po kalamitách a začína cez prípravný les, ktorý sa vyznačuje vysokým podielom tzv. pionierskych drevín s vysokou reprodukčnou schopnosťou, akými sú brezy, osiky, jarabiny a ďalšie.

Nemôžeme sa hanbiť za vývoj tatranských lesov. Naopak, hlavne zásluhou takých veličín, akými boli dr. Vincent, prof. Svoboda, prof. Zlatník, prof. Korpeľ, prof. Stolina, dr. C. Greguš, prof. Šály a mnoho ďalších lesníkov musíme byť na našu lesnícku cestu v aktívnej tvorbe a ochrane prírody a krajiny hrdí. Robili sme v jej prospech, resp. v prospech tejto spoločnosti.

Vývoj zastúpenia lesných drevín v porastoch Lesného hospodárskeho celku Vysoké Tatry v rokoch 1935 – 1997 (v %)
Drevina Rok Výhľad
1935 1987 1997
smrek obyčajný 72,4 65,5 59,8 51,2
jedľa biela 1,7 1,7 1,4 5,1
borovica lesná 5,0 4,0 4,0 4,6
smrekovec opadavý 5,6 4,7 5,1 5,4
borovica horská 12,1 18,0 21,5 18,1
borovica limba 0,1 0,6 0,8 3,8
Ihličnaté spolu 96,9 94,5 92,7 88,1
buk lesný 0,3 0,5 0,5 2,5
javor horský - 0,4 0,7 1,9
jaseň štíhly - 0,01 0,01 -
brest horský - 0,01 0,01 -
brezy - 1,5 1,5 0,6
jelše 1,1 2,2 2,1 1,4
jarabina a iné list. 1,6 1,6 2,5 5,7
listnaté spolu 3,1 5,5 7,3 12,0

Výhľadové drevinové zloženie tatranských lesov je výsledkom permanentných stanovištných prieskumov s dôrazom na odvodenie ekologických nárokov pôvodných drevín na pôdne pomery. Pokiaľ ide o účasť buka, v tatranských lesoch má opodstatnenie len v Belianskych Tatrách na vápencoch a dolomitoch, teda nie v území, ktoré postihla posledná vetrová kalamita. Z geomorfologického hľadiska prevažujú v postihnutej oblasti kamenité a balvanité morény, nižšie tzv. glacifluciálne sedimenty s kyslými, na veľkých výmerách s podmáčanými pôdami, ktoré buku nevyhovujú. Naviac ide o oblasť s výraznou kontinentálnou klímou vyznačujúcou sa veľkými teplotnými rozdielmi medzi letom a zimou, dňom a nocou a priveľkými mrazmi, ktoré buk neznáša. Zdôvodnenie, že sa lesníci k výhľadovým cieľom ešte stále neprepracovali je skutočnosť, že les nie je lán pšenice, ale dlhoveký prírodný systém, ktorý žiadúcim smerom možno zmeniť len po dlhých desaťročiach.

Holina

Obrázok: Od prírody sme odpozorovali, ako obnovovať kalamitné holiny, na ktorých sa ujme tzv. rúbanisková flóra. Farebnosťou medzi ňou vyniká najmä fialový kvet kypriny. Túto flóru po niekoľkých rokoch vystriedajú trávy, najmä smlzy, čím vážne sťažia prirodzené zmladenie lesných drevín. V takomto štádiu je potrebné budúcemu lesu pomôcť výsadbou.

2. V oblasti ochrany prírody

Hlavnou príčinou nenáležitých konfrontácií, prekrúcania faktov a osočovaní lesníkov je neznalosť problému a nepochopenie, že medzi lesníkov a ochranárov nemožno postaviť deliacu čiaru. V TANAP-e, ako v našom jedinom národnom parku sme napokon tieto dve profesie donedávna stotožňovali. Zamestnanci pôvodnej Správy TANAP-u, ktorá fungovala na osvedčenom „tatranskom modeli“ národného parku v riadení lesníckeho rezortu boli síce vzdelaním prevažne lesníci, avšak boli to zároveň ochranári. Až odobratím kompetencií v ochrane prírody zákonom NR SR č. 287/2003 Z.z., resp. vznikom novej Správy TANAP-u v riadení rezortu životného prostredia v roku 1995 začali byť považovaní za niečo, čo nie sú.

Netreba sa ponáhľať ani so zonáciou, pretože zatiaľ môžeme vymedziť iba „kalamitnú“ a „nekalamitnú“ zónu, tým skôr, že na vymedzení hraníc A, B, príp. C zóne TANAP-u sme zatiaľ nenašli spoločnú reč. Treba však povedať, že zonácia je len jednou, aj keď akiste najpodstatnejšou časťou dokumentu, ktorý sa v platnom zákone o ochrane prírody označuje termínom Program starostlivosti o národný park. Rezort životného prostredia má pre tvorbu týchto dokumentov pripraviť metodiku, ktorá by jasne povedala ako jednotlivé zóny chápať a ako postupovať, aby boli kompatibilné v rámci celého Slovenska, aby mali jasné zásady, aby otázka zonácie bola čo najmenej poplatná subjektu, ktorý ju navrhuje. Veď, bez jasne definovaných zásad môže existovať nekonečne veľa návrhov. Chápem, že vytvoriť takúto metodiku nie je jednoduché, napriek tomu si myslím, že po desiatich rokoch od schválenia zákona o ochrane prírody, v ktorom sa termín „zóna národného parku“ objavil v našej legislatíve prvýkrát, by už konečne mala jestvovať.

Bez zásahu bude potrebné ponechať najmä porasty s vysokou sklonitosťou terénu, balvanovitosťou povrchu, na zamokrených pôdach (slt BAl - brezové jelšiny a AP - jedľové smrečiny) a na podmáčaných pôdach (časť slt PiP -borovicové smrečiny a PA -smrekové jedliny). Odhadujeme, že celkove pôjde približne o 20 % výmery postihnutej oblasti, čo je približne toľko, ako navrhovali naši predchodcovia pri tvorbe režimov ochrany prírody terajších národných prírodných rezervácií TANAP-u.

3. V oblasti územného rozvoja

Tatry očarili tisíce ľudí. Azda lepšie ako ja to postrehol jeden z tunajších starých bačov, ktorý jednému vášnivému turistovi a lyžiarovi, vtedy povedal: Naše Tatry nie sú také, aké bývali kedysi. Teraz jednostaj mocú sa tu akýsi turisti a cudzinci. Narobili ciest, aj železnicu postavili. Že vraj chcú ešte aj akúsi drôtovú dráhu postaviť na ktorýsi končiar. Hja, časy sa menia, tak tento svet beží. Predtým za mojich mladých čias to bolo inak. Na horách a pasienkoch sme tu boli sami, len my, bačovia a valasi. Iba tu a tam sa ukázal nejaký pán s obitými topánkami a dlhou palicou a driapal sa do vrchov. Teraz už aj ženy lezú po Tatrách, aj v zime šmýkajú sa na doštičkách a nedajú pokoja. Chodia, brúsia hore dolu…

Od tohto autentického rozprávania jedného z našincov ubehlo osem desaťročí. A nie hocijakých, ale desaťročí spojených s búrlivým vývojom vedy, techniky a veľkými zmenami životného štýlu. Ľudí v Tatrách pribudlo. Vzrástol počet obyvateľov usadených prechodne alebo natrvalo. Priviedli ich sem rozličné dôvody – zamestnanie, podnikanie, naliehavosť uzdraviť sa, potreba športovať, zrekreovať sa, alebo prostá zvedavosť. Všetci sa čím viac presúvajú z miesta na miesto.

Riziková zóna

Obrázok: Tatranská bóra je prírodná zákonitosť a dôkazom fungovania špecifického anemo-orografického systému v tatranskej oblasti. Postihovaná oblasť sa dá vymedziť medzi Podbanským a Tatranskou Kotlinou v nadmorskej výške 700 až 1200 m n.m., niekde i vyššie. Označujeme ju ako „riziková zóna“.

Až do roku 1947 sa tatranské strediská rozvíjali viac alebo menej spontánne. Rozrastali sa výlučne podľa predstáv a možností svojich majiteľov alebo nájomcov. Výstavba nebola koordinovaná. Zlom nastal po rozhodnutí zriadiť na území Tatier národný park. Jedným z prostriedkov, ako tento zámer uskutočniť malo byť administratívne zjednotenie územia. Na názory ľudí z obcí, z ktorých sa nové katastrálne územie malo vydeliť sa vtedajší mocipáni nepýtali. Obce márne protestovali. Slovenská národná rada to jednoducho nariadila, a bolo po probléme.

Dôsledky tatranskej bóry v minulosti. Dôsledky tatranskej bóry v minulosti. Dôsledky tatranskej bóry v minulosti. Dôsledky tatranskej bóry v minulosti. Dôsledky tatranskej bóry v minulosti. Dôsledky tatranskej bóry v minulosti.

Záver

Zo súčasného poznania by sme mali vyvodiť viaceré poučenia v lesníckej, ochranárskej i urbanizačno-vývojovej oblasti. V prvom rade by sme však mali odmietnuť účelové pseudoinformácie „takzvaných“ i „samozvaných“ ochranárov, podľa ktorých príčinou pohromy 19. novembra 2004 sú lesníci, a to z niekoľkých dôvodov:

  1. Ľahko sa dá dokázať, že v postihnutom území neprevládali smrekové monokultúry, ktoré boli, údajne vysadené pred 80 rokmi.
  2. Vetru s nárazmi vyše 200 km.hod-1 neodolá žiadny les. O tom, že statická a ekologická stabilita lesných porastov tentoraz nezohrala hlavnú úlohu svedčí napríklad fakt, že v postihnutom území ostali viaceré, ktoré podľa súčasných hodnotiacich kritérií mali padnúť medzi prvými, na druhej strane padli také, o ktorých sme si mysleli, že vietor im ublížiť nemôže.
  3. V TANAP-e jestvuje už dlho koncepcia starostlivosti na princípe pestovania prírode blízkych lesov. Už lesníci prvej polovice 19. storočia vedeli o kalamitách a stabilite lesných porastov dosť, dokonca oveľa viac ako mnohí dnešní kritici lesníckeho stavu. Vedeli, že sa im nedá ubrániť, ale že ich možno len v istej miere tlmiť. Jasne si uvedomovali, že zmiešané lesy sú odolnejšie. Nielen to, neskôr vypracovali cieľové modely lesov, ktoré z ekologického hľadiska sa podobajú prírode blízkym lesom a podľa toho postupovali.
  4. Za nerozumné by sme mali považovať import tendencií, presadzovaných medzinárodnou ochranou prírody (IUCN), usilujúcich sa na svete vytvoriť šablónu krajinnoekologickej štruktúry bez rozdielu na osobitosti sveta.
  5. Mali by sme prehodnotiť koncepciu dnešnej extenzívnej slovenskej ochrany prírody, postavenej na podiele výmery prísne kontrolovanej rezortom životného prostredia. Namiesto úsilia o čo najväčšiu výmeru chránených území, bezprecedentne zaťažujúcich štátny rozpočet, by sme mali seriózne zhodnotiť prírodoochranné hodnoty Slovenska v súlade s medzinárodnými kritériami, možnosťami a potrebami štátu.
  6. V gescii MP SR vznikajú návrhy troch projektov: Projektu spracovania kalamity, projektu ochrany nepoškodených lesov a projektu revitalizácie postihnutej oblasti. Založené sú na analýzach toho čo bolo, je a malo by byť. Na tvorbe týchto projektov sa okrem zamestnancov Štátnych lesov TANAP-u zúčastňujú naše najlepšie kapacity, sústredené v Lesníckej fakulte TU Zvolen, Lesníckom výskumnom ústavu Zvolen a Lesoprojekte Zvolen. Prenechajme teda ďalšie diskusie o TANAP-e predovšetkým na nich, najmä však, dajme im príležitosť vyjadrovať sa k pohrome 19. novembra 2004.
  7. Od verejnosti v tejto súvislosti očakávame morálnu podporu, možno aj celospoločenskú diskusiu o tom, ako majú Tatry vyzerať, ako budeme prírodu ochraňovať, lebo aj do nich bol zakomponovaný kus nášho kultúrneho dedičstva. Od politikov, trpezlivosť na prípravu likvidácie dôsledkov kalamity. Vieme, že tlaky na nich sú veľké, ale takúto záležitosť je potrebné skutočne dobre pripraviť.
  8. Ak spory medzi lesníkmi a ochranármi budeme vnímať tak ako sa prezentujú v niektorých médiách, tzn. ako spory medzi dvoma extrémnymi skupinami, ktoré na jednej strane sú založené na ziskuchcivosti, na strane druhej na koncepcii „prírody bez človeka“, dostaneme sa na falošnú východiskovú platformu.
  9. Idea TANAP-u by ani po tejto nevídanej vetrovej kalamite nemala zahynúť. Podstata ochranného režimu tohto územia musí však prameniť z reálnych potrieb krajiny. Nemôže spočívať na skupinových želaniach, ani na klamných ilúziách. Musí byť postavená na pravde, ktorá môže niekedy odrážať aj bolestivejšie fakty, než sme ich ochotní priznať. K ním patrí napríklad zistenie vysokých koncentrácií rádionuklidov v prírodnom prostredí Tatier po havárii černobyľskej atómovej elektrárne, dlhodobé znečisťovanie tatranských ekosystémov ťažkými kovmi a cudzorodými látkami, sústavne nadlimitné koncentrácie ozónu v prízemnej vrstve ovzdušia i existencia tatranskej bóry. Nemôžeme pred nimi zatvárať oči. Naopak, musíme ich čoraz vážnejšie zohľadňovať v úvahách o ďalšom vývoji tohto územia.
  10. Do všetkých ďalších úvah musíme bezpodmienečne zapojiť neštátnych vlastníkov lesov, ktorí hospodária na takmer polovici územia TANAP-u.

Zdroj: Ing. Milan Koreň, Výskumná stanica a Múzeum TANAPu, ŠL TANAPu 05.11.2005

hore

TATRY č. 6/2017

TATRY č. 6/2017

Prináša zaujímavé informácie o všetkom, čo sa v Tatrách deje.

e-mail | archív vydaní

Predplatné časopisu TATRY

Časopis vychádza 6-krát ročne, pravidelne začiatkom nepárneho mesiaca. Predplatné časopisu si môžete objednať vyplnením objednávkového formulára.

TATRY - Slovensko-poľské vydanie č. 10/2015

TATRY - Slovensko-poľské vydanie č. 10/2015

Čitateľom časopisu Tatry sa dostáva do rúk spoločné poľsko – slovenské mimoriadne vydanie.

Návštevný poriadok TANAP-u

Všeobecne záväzná vyhláška o Návštevnom poriadku Tatranského národného parku

Vetrová kalamita 19. novembra 2004

Medzi 15,30 a 18. hodinou 19. novembra 2004 sa na južných stráňach Vysokých Tatier, najmä však Tatranského podhoria a priľahlej časti Podtatranskej kotliny odohrala dráma, ktorá vzbudila záujem verejnosti v celej strednej Európe.