Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Aktuality • Tlačové správy • Upozornenia • …

Tatranský národný park oslavuje 70 rokov

19.12.2018 02:05

Konferencia 70 rokov TANAP-u (autor: Martina Petránová) Tatranská Lomnica (19. decembra 2018) – Sedemdesiat rokov založenia Tatranského národného parku si dnes Štátne lesy TANAP-u pripomenuli jubilejnou medzinárodnou konferenciou, nad ktorou prevzala záštitu podpredsedníčka vlády SR, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Súčasťou podujatia bolo aj oceňovanie ľudí, ktorí zohrali významnú úlohu počas jeho doterajšej existencie.

Okrem významných míľnikov v dejinách najstaršieho a najväčšieho národného parku na Slovensku, ktorý vznikol 1. januára 1949 na základe zákona č. 11/1949 Zb. o TANAP-e schváleného Slovenskou národnou radou 18. decembra 1948, si účastníci konferencie pripomenuli ľudí a ich prvé kroky po nadobudnutí účinnosti spomínaného zákona či históriu obnovy lesa, verejnoprospešných činností a turistického značenia na území TANAP-u. Venovali sa aj botanickému i zoologickému výskumu, pokalamitnému vývoju lesa, manažmentovým opatreniam či klimatickým zmenám, ale napríklad aj podkôrnikovej kalamite v susednej Českej republike.

Najvýznamnejšie momenty v histórii TANAP-u pripomenul vo svojom príhovore riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Pavol Fabian, ktorý sa vrátil aj k prvým iniciatívam o zákonnú ochranu tohto vzácneho územia spred viac ako dvoch desaťročí pred schválením osobitného zákona o TANAP-e. Myšlienka vytvorenia národného parku v Tatrách opäť ožila po 2. svetovej vojne. Naplniť sa ju podarilo koncom roka 1948, kedy Slovenská národná rada prijala zákon o TANAP-e. Územie národného parku spočiatku obhospodarovali viaceré organizácie lesného hospodárstva, medzi ktorými zohrával dominantnú úlohu Lesný závod Vysoké Tatry. Rozhodujúcim dokumentom pre spravovanie národného parku bolo prijatie nariadenia Zboru povereníkov č. 5 z roku 1952, ktoré za výkonný orgán pre veci TANAP-u ustanovilo Správu TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici. Ako svoju organizačnú zložku ju riadilo Povereníctvo lesov a drevárskeho priemyslu po dohode s Povereníctvom školstva, vied a umení. Za svoju činnosť zodpovedala Poradnému zboru pre veci TANAP-u ako najvyššiemu orgánu. Členstvo v ňom bolo čestnou funkciou a združovalo vtedajšie najvyššie vedecké kapacity.

Nariadením Zboru povereníkov č. 5/1952 bolo územie TANAP-u rozdelené na štyri zóny: prísna rezervácia, čiastočná rezervácia, intravilány tatranských osád a obrábané poľnohospodárske pozemky. „V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v čase uzákonenia národného parku bolo územie Tatier intenzívne hospodársky využívané. Pásli sa tu tisíce kusov oviec a rožného dobytka, územie sa využívalo na ťažbu stavebných materiálov a mnohé ďalšie aktivity. Naplniť ideu ochrany územia v takejto situácii nebolo vôbec jednoduché, o čom svedčí aj fakt, že pre nesúhlas vlastníkov pozemkov i viacerých vtedajších autorít nebola k územiu Tatranského národného parku pričlenená prevažná časť Západných Tatier, ktorá sa spolu s priľahlou časťou Podtatranskej kotliny stala ochranným pásmom TANAP-u. Aj napriek tomu bolo vyhlásenie TANAP-u prelomovým krokom, ktorý položil základ veľkoplošnej ochrany prírody na Slovensku,“ zdôraznil riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Pavol Fabian.

Ďalším významným míľnikom v histórii najstaršieho slovenského národného parku bolo vypracovanie Koncepcie TANAP-u, ktorú Slovenská národná rada schválila v roku 1964. Na základe tejto odbornej štúdie, ktorá sa venuje problematike ochrany a tvorby prírodného prostredia a zlepšovania starostlivosti o lesy, bola pri tvorbe nového lesného hospodárskeho plánu v roku 1966 zrušená kategória hospodárske lesy.

V roku 1973 bol prijatý dokument s názvom Územný priemet funkcií z hľadiska ochrany prírody, ktorý bol dôležitým nástrojom pri hodnotení ďalších investičných a stavebných zámerov. Pri príležitosti 40. výročia založenia TANAP-u vznikol priestor na dôkladné zamyslenie sa nad stavom tatranskej prírody, ktoré vyústilo do uznesenia vlády SR č. 300/1990 pod názvom Opatrenia na riešenie akútnych problémov TANAP-u na obdobie 1990 – 1991. V uznesení boli prehodnotené prísne a čiastočné rezervácie a ich zaradenie do siete štátnych prírodných rezervácií. Uznesením vlády č. 658 z 19. novembra 1991 bol schválený Program starostlivosti o TANAP do roku 2000.

Po vypracovaní projektu s názvom Akčný plán bilaterálnej rezervácie Tatry udelil 15. februára 1993 v Paríži riaditeľ UNESCO Frederico Mayoro certifikát Tatra Biosphere Reserve, čím Slovensko prihlásilo Tatry k programu UNESCO Človek a biosféra.

Zásadný zlom prinieslo schválenie zákona o ochrane prírody č. 287/1994, ktorým došlo k zrušeniu pôvodnej Správy TANAP-u. Jej nástupcom sa 1. januára 1995 stali Štátne lesy TANAP-u, ktoré prevzali aj všetky jej kompetencie až do marca 1996, kedy vznikla Správa národných parkov. Tá zriadila svoje pracoviská, medzi nimi i novú Správu TANAP-u. Týmto zákonom a následne zákonom č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny bol zrušený zákon o TANAP-e, ako aj naň nadväzujúce nariadenie Zboru povereníkov č. 5/1952.

Dejiny najstaršieho a najväčšieho národného parku však ovplyvňovali nielen rozhodnutia ľudí, ale aj samotná príroda. Zásadným zlomom bola vetrová kalamita z 19. novembra 2004. „O tom, čo sa vtedy udialo, sme pomerne podrobne hovorili už pred 10 rokmi aj v rámci spoločnej konferencie pri príležitosti 60. výročia vzniku TANAP-u. Teraz – s odstupom času – si dovolím povedať, že v prípade lepšej odozvy na naše dôrazné upozornenia a žiadosti nemusela dospieť situácia do stavu polarizujúceho odbornú i laickú verejnosť. Najčerstvejším príkladom sú dôsledky povodňovej situácie z júla 2018,“ vyjadril sa riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u, ktorý je presvedčený, že ak by bola zo strany širokej odbornej aj laickej verejnosti väčšia dôvera k lesníkom, tak tatranské lesy mohli dnes vyzerať lepšie.

Súčasťou konferencie bolo aj oceňovanie ľudí, ktorí zohrali významnú úlohu v histórii TANAP-u. Uznania sa in memoriam dostalo historikovi Ivanovi Bohušovi st., ktorý bol zakladateľom Múzea TANAP-u. Ocenenie podpredsedníčky vlády SR, ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ing. Gabriely Matečnej a riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Ing. Pavla Fabiana za dlhoročnú prácu, zásluhy a rozvoj Tatranského národného parku pri príležitosti 70. výročia uzákonenia TANAP-u si osobne prevzal bývalý riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Mikuláš Michelčík, ocenení boli dlhoroční bývalí i súčasní zamestnanci Štátnych lesov TANAP-u Peter Spitzkopf st., Miroslav Jurčo, Milan Koreň, Ján Klinko, Dominik Michalík, Peter Fleischer, Alena Husovská, Ján Glevaňák, Štefan Michalák, Pavol Kráľ, Juraj Majerčák a Blažena Patakyová, ako aj predseda Českej lesníckej spoločnosti Pavel Draštík. Štátne lesy TANAP-u poďakovali tiež Marekovi Kozovi a Adamovi Soukupovi, ktorí tento rok na jeseň uhasili požiar v kaplnke na Symbolickom cintoríne pod Ostrvou. Vďaka ich rýchlemu zásahu sa podarilo zabrániť rozsiahlym škodám, ktoré mohol oheň spôsobiť.