Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Časopis TATRY č. 2/2020

TATRY č. 2/2020

Martina Petránová
Štrbské Pleso sa pred polstoročím stalo „Areálom snov“
Všetko bolo vynikajúce, príkladné. Boli to najkrajšie majstrovstvá sveta, aké kedy FIS usporiadal. Čechoslováci prišli s technickými novinkami, moderným zariadením a vybavením lyžiarskeho štadióna, s rýchlym, ba až bleskovým prenosom a zverejňovaním výsledkov. Myslím si, že lepšie usporiadať majstrovstvá sveta už ani nemožno. Som nadšený priateľstvom a pohostinnosťou vášho ľudu. Týmito slovami zhodnotil vtedajší prezident Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS Marc Hodler dodnes ospevovaný športový sviatok vo Vysokých Tatrách. Legendárne Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach, ktoré Štrbské Pleso hostilo vo februári 1970, katapultovali Československo nielen na športovú, ale i turistickú mapu sveta.

Peter Bučka
Perom športového historika
... Predposledný deň majstrovstiev sa uskutočnili skoky na mostíku P-90. Na preteky sa prihlásilo 68 skokanov. Kto to na vlastné oči nevidel, sotva tomu mohol uveriť. Preteky sledovalo 115 000 platiacich ľudí a ďalších 40 000 obsadilo okolité priestory, odkiaľ bolo možné z diaľky vidieť doskočisko. Ďalšie tisíce sa tiesnili na ploche bežeckého štadióna, príjazdovej ceste do Mlynickej doliny a na Mlynickej lúke. A to boli ešte tí šťastnejší, ktorí sa dostali na Štrbské Pleso. Na cestách zo Žiliny a z Prešova zostali stovky autobusov a iných motorových vozidiel, ktoré sa už nedostali ani na parkoviská na okraji Vysokých Tatier, odkiaľ sa dalo ďalej cestovať vozidlami verejnej prepravy...

Peter Bučka
Josef Slíva – priekopník krasokorčuľovania vo Vysokých Tatrách
Prvý výraznejší medzinárodný úspech dosiahol v roku 1927, kedy sa v Cortine ďAmpezzo stal akademickým majstrom sveta. V roku 1928 štartoval po druhý raz na olympijských hrách s ambíciou výraznejšieho úspechu, ale stačilo to len na piate miesto... Nielen o týchto, ale i ďalších pozoruhodných úspechoch Josefa Slívu, ktorý je považovaný za priekopníka krasokorčuľovania vo Vysokých Tatrách, sa dočítate v najnovšom čísle časopisu TATRY.

Martina Petránová
Proti kamiónom protestom aj petíciou
Hrozba, že cez Tatranský národný park budú denne prechádzať stovky kamió­nov, sa napokon nenaplnila. Plánova­ná obchádzka cez Vysoké Tatry, kam sa kompetentní pre zlý technický stav jed­ného z kežmarských mostov rozhodli presmerovať nákladiaky, zdvihla zo sto­ličky nielen vedenie mesta, ale aj podni­kateľov v cestovnom ruchu a domácich, ktorí takýto krok označili za absurdný. Proti niekoľkotonovým kolosom vyru­kovali dokonca petíciou i protestom.

Martina Petránová
Kolízií so zverou pribúda
Pod kolesami áut hynie čoraz viac zvierat. Len na území v správe Štátnych lesov TANAP-u zaznamenávajú ročne okolo stovky takýchto prípadov. Najčastejšími obe­ťami kolízií býva srnčia zver, avšak v štatistikách sa čoraz častejšie objavujú aj vzácne druhy ako napríklad rys ostrovid.

Martina Petránová
Lesy sa musia pripraviť na klimatické zmeny
Na klimatické zmeny sa musia pripraviť aj slovenské lesy. Odborníci tvrdia, že na tento problém už poznajú riešenie. Tým by podľa nich mohla byť úprava drevinového zloženia, rekonštrukcia najzraniteľnejších porastov a intenzívnejšie prírode blízke hospodárenie.

Martina Petránová
Dostali nový domov
Chcú im pomôcť, ale paradoxne im škodia. Nie každý si uvedomuje, že laické prikr­movanie zveri aj napriek dobrému zámeru môže spôsobiť pravý opak. V intravilánoch tatranských osád vidieť čoraz viac jeleňov a jeleníc, ktoré človeka nevnímajú ako pre­dátora. Ba práve naopak.

Pavol Ičo
Viete, aký pôvod má slovo jeleň?
Jelene sú odvekou okrasou našich hôr a nájdeme ich, samozrejme, aj v Tatran­skom národnom parku. Tieto majestátne zvieratá obývajú rozsiahle územia Európy, Ázie a dokonca i Severnej Afriky už tisíce rokov, a preto nie je až také prekvapivé, že výraz slúžiaci na označenie tohto zvieraťa existoval v mnohých starovekých jazy­koch.

Michal Jurčo
Rok horára
Nie každý presne vie, aká je pracovná náplň horára, čo robí, kde sa túla, aký je jeho pracovný čas. Niekto si možno myslí, že lesníci sedia v kanceláriách, celé dni pijú kávu a klebetia, lebo ich nikdy v hore nestretli. To, že sú pre ľudí skoro neviditeľní, ešte neznamená, že sa v lese nenachádzajú a nevykonávajú svoju prácu. O tom, aké povinnosti ich čakajú v najbližších týždňoch, sa dočítate v článku z pera lesníka Miška Jurča.

Michal Jurčo a Radoslav Michalec
Pečivo, chlieb či koláče do kŕmidiel nepatria
Máte radi prírodu a zvlášť vtáčiky? Často ich pozorujete spoza okna, ako si v zime hľada­jú potravu v špárach medzi plotom, v štrbi­nách na stene budovy, alebo len tak skackajú po zemi a sondujú, či niečo chutné práve nevypadlo z vrecka okoloidúcemu človeku? Možno aj vy by ste chceli pomôcť týmto tvorom v zimných mesiacoch a trošku im spestriť ťažký život v neľahkých zimných podmienkach. Možno len neviete, ako na to – a pritom to vôbec nie je zložité. Poradíme vám!

Martina Petránová
NAJ lesný pedagóg Slovenska
Igor Stavný: Je to príjemné, ale aj zaväzujúce

S pojmom lesná pedagogika sa istotne už mnohí z vás niekedy stretli. Najmä tí, ktorí majú doma školákov. Aj napriek tomu nie každý má predstavu, čo všetko sa žiaci v rámci hodín s lesným pedagógom učia. Nielen o tom sme sa porozpráva­li s Igorom Stavným zo Štátnych lesov TANAP-u, ktorému decembrové Sympó­zium lesných pedagógov v Oščadnici vynieslo titul NAJ lesný pedagóg Slovenska za rok 2019. Lesnej pedagogike sa venuje už takmer dve desaťročia a tvrdí, že vybudo­vať u detí vzťah k lesu a lesníckej práci si dnes vyžaduje oveľa väčšie úsilie ako kedysi. Zapojiť nestačí len hlavu, ale chce to aj ďalšie dve roviny – ruky a srdce.

Anna Galschneiderová
Očami učiteľa
Lesná pedagogika je pojem, ktorý vo mne vždy vyvolával veľmi pozoruhodné po­city. Dovolím si povedať, že bol pre mňa niečím, čo vystihovalo a – samozrejme – stále vystihuje to, po čom som vždy túžila...

Pavol Kráľ
Z kysuckých (niekdajších) lesov
Koncom uplynulého roka sme sa v trojici za Štátne lesy TANAP-u zúčastnili Sympó­zia lesných pedagógov v Oščadnici, ktoré každý rok organizuje Národné lesnícke centrum vo Zvolene. Počas stretnu­tia sme sa zaoberali aktuálnym stavom lesnej pedagogiky na Slovensku, otázkami zachovania biodiverzity lesov na príklade aktivít lesnej pedagogiky, krízovou komu­nikáciou, praktickými zručnosťami pri práci s deťmi, bazárom nápadov pri výrobe a používaní nových pomôcok, navštívi­li sme Výskumno-demonštračný objekt Kysuce – Husárik a tiež Náučný chodník Kysucký detský les pri Múzeu ky­suckej dediny vo Vychylovke. Vyberte sa spolu s nami do kysuckých lesov a pozrite sa na ne (kritickým) pohľadom dlhoročného lesníka.

Pavol Kráľ
Veľká cena Slovenska oslávila šesťdesiatpäťku
Tatranci sa nevzdávajú. Navzdory najrôznejším problémom dokázali udržať medzi­národné lyžiarske preteky v alpských disciplínach pod názvom Veľká cena Slovenska dodnes vo Vysokých Tatrách. Na Štrbskom Plese sa začiatkom februára usku­točnil jej jubilejný, šesťdesiaty piaty ročník.

Oto Jalčovik
Dr. Ladislav Magyar, TátraClub a lomnické dostihy
Nazrite s nami do histórie a zoznámte sa s časmi, keď Tatranská Lomnica žila konskými dostihmi. V článku Ota Jalčovika sa dozviete nielen to, ako na prelome 18. a 19. storočia vyzeralo „Nové letovisko“, ale zoznámite sa i s jeho osobnosťami a vtedajším spoločenským životom...

Martina Petránová
Inšpirované prírodou
Pri pohľade na ne minimálne v prvom momente máte dojem, že sú pravé. Javor svo­jou farbou dokonale pripomína kosť a prepracované detaily vás nútia pochybovať, či ozaj boli vytvorené z dreva. Zmiasť diváka je zámerom mladého výtvarníka Šimona Chylu s netradičným koníčkom. Venuje sa vyrezávaniu lebiek. Svoju kolek­ciu momentálne prezentuje vo výstavných priestoroch Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici, kde okrem lebiek typických zástupcov tatranskej fauny môžu návštevníci obdivovať aj viacero exotickejších kúskov.

Jozef Májsky
V madagaskarských horách
Napriek tomu, že Madagaskar nepredstavuje pre Slovákov bežnú turistickú desti­náciu, v prípade, že ho navštívite, skúste si vyčleniť pár dní aj na horskú turistiku. Tunajšie hory určite nikoho nesklamú a mnohým pripomenú našu domovinu.

Igor Koller a redakcia
Arno Puškáš by oslávil 95 rokov
­Mnohí dodnes s nostalgiou spomínajú na jeho ostrovtipné pich­ľavé komentáre, ktorého ho charakterizovali rovnako ako zjav ele­gána. Legendárny Arno Puškáš (*4. február 1925 – † 9. jún 2001), ktorý mal – mimochodom – zásluhu aj na založení časopisu Vy­soké Tatry, predchodcu dnešného dvojmesačníka TATRY, by tento rok oslávil 95 rokov.

Jozef Gurník
Belianske Tatry
V záverečnej časti seriálu o Belianskych Tatrách nakukneme až do troch dolín. Spolu s Havraňou dolinou si predstaví­me aj Novú a Medzistennú dolinu, ktorá je známa skôr pod názvom Medzisteny. V turistických mapách býva táto lokalita označovaná aj ako Medzi stenami.

Štátne lesy TANAPu
059 60 Tatranská Lomnica
tel: +421 52 47803 11
sekretariat@lesytanap.sk
IČO: 31966977
DIČ: 2021202931
IČ DPH: SK2021202931

TATRY č. 3/2020

TATRY č. 3/2020

Časopis vychádza 6-krát ročne, pravidelne začiatkom nepárneho mesiaca.

predplatné | archív vydaní

TestPesLes

ŠTÚDIE O TATRANSKOM NÁRODNOM PARKU (13) 46 Zborník recenzovaných príspevkov z konferencie k 15. výročiu vetrovej kalamity z roku 2004 vo Vysokých Tatrách

Program cezhraničnej spolupráce PL-SR 2014 - 2020