Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Lykožrút sfarbil tatranský les na červeno

Dospelý smrekový les v Tatranskom národnom parku vysychá. Podkôrnemu hmyzu podľahlo od roku 2005 až doteraz viac ako 2 250 000 stromov. Z toho len v 5. stupni ochrany prírody viac ako milión stromov na ploche presahujúcej 3 240 hektárov.

Zasiahnuté je územie národného parku Tichou dolinou na Podbanskom počnúc a Bielovodskou dolinou končiac. Pod tlakom lykožrútov vysychá dospelý prírodný les (prales) v Tichej doline, v Kôprovej doline, v Mengusovskej doline, v Zadných Meďodoloch a v Bielovodskej doline.

Štátne lesy TANAPu na rýchly nástup lykožrútovej kalamity upozorňovali už v roku 2004. Hlavným dôvodom sú predovšetkým rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody podporované názormi zelených aktivistov o bezzásahovosti územia a možnosti sledovania prírodných procesov v nich. Týmito rozhodnutiami prikázala v území v 3. a 4. stupni ochrany prírody z celkového spracovaného množstva dreva ponechať 419 395 m³ a v 5. stupni ochrany prírody nedovolila spracovať 163 607 m³ kalamitného dreva. Ako základňa pre vznik lykožrútovej kalamity v TANAPe len v území v správe Štátnych lesov TANAPu tak zostalo takmer 600 000 m³ kalamitného dreva.

Pôvodnosť lesov

V území Tatranského národného parku sa nachádza približne 680 ha prírodných lesov. Najvzácnejšie prírodné lesy pralesovitých formácií sa nachádzajú v Tichej doline, v Kôprovej doline, v Mengusovskej doline, v Zadných Meďodoloch a v Bielovodskej doline. Lesníkom, výskumníkom i laickej verejnosti slúžili od vzniku Tatranského národného parku ako model pôvodných lesných ekosystémov v národnom parku a ešte i v súčasnosti sú nenahraditeľnou génovou základňou pôvodných tatranských drevín. Kvôli zdĺhavosti rozhodovacích procesov o udelení výnimky na spracovanie kalamitného dreva v prírodných rezerváciách po vetrovej kalamite v novembri 2004, nedovolenie spracovať všetku kalamitnú drevnú hmotu v území a kvôli presadzovaniu bezzásahovosti v území národného parku zelenými aktivistami, sa ich plocha každoročne zmenšuje.

Pôvodnosť lesov
Vetrová kalamita 19. novembra 2004

Vetrová kalamita z 19. novembra 2004 zasiahla v južnej a juhovýchodnej časti Vysokých a Belianskych Tatier plochu 12 600 ha, pričom poškodila 2,8 milióna m³ dreva. Z toho v území TANAPu v pôsobnosti Štátnych lesov TANAPu poškodila 2 036 000 m³ dreva na ploche 8 737 hektárov. Vietor zasiahol predovšetkým súvislú plochu lesných porastov na Podbanskom, v okolí Štrbského Plesa, Vyšných Hágov, Dolného Smokovca, Tatranskej Lomnice a Kežmarských Žľabov v nadmorských výškach od 800 do 1 350 metrov.

Vetrová kalamita 2004
Nespracovaná kalamita

V rekordne krátkom čase, do 31. mája 2006, bolo v kalamitnom území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu spracovaných 1 866 858 m³ kalamitného dreva v území, v ktorom štátna správa ochrany prírody kalamitu spracovať povolila. Pritom z územia poškodeného vetrom bolo vyvezených len 1 447 463 m³ dreva. Takmer 600 000 m³ dreva muselo na základe rozhodnutí štátnej správy ochrany prírody zostať v území. To bola atraktívna drevná hmota, v ktorej sa podkôrny hmyz namnožil a atakoval vetrom nedotknuté smrekové lesné porasty.

Nespracovaná kalamita z roku 2004
Ohniská podkôrnikov 2005

Počas spracovávania kalamitného dreva z vetrovej kalamity spracovali Štátne lesy TANAPu v nimi spravovanom území Tatranského národného parku v tomto roku viac ako 45 800 lykožrútom poškodených smrekov. V 5. stupni ochrany prírody štátna správa ochrany prírody kalamitu spracovať nedovolila. V nej začali lesníci rátať lykožrútom poškodené stromy na desaťtisíce. Len v roku 2005 ich v tomto stupni ochrany pribudlo viac ako štyridsať tisíc. Už v tomto čase najohrozenejšími boli smrekové lesy v okolí Vyšných Hágov, Smokovcov, Tatranskej Lomnice a Kežmarských Žľabov.

Ohniská podkôrnikov 2005
Šírenie podkôrnikov 05-06

V druhom roku po vetrovej kalamite spracovali Štátne lesy TANAPu v nimi spravovanom území Tatranského národného parku takmer 270 000 lykožrútom poškodených stromov. Ďalších takmer 130 000 smrekov vyschlo pod tlakom lykožrúta v 5. stupni ochrany prírody. V chránenom území v správe Štátnych lesov TANAPu, ktoré nezasiahol v novembri 2004 vietor, pribúdajú chrobačiare – stromy poškodené lykožrútom – vo Velickej doline, vo Veľkej a Malej Studenej doline, v Skalnatej doline a v Doline Bielej vody Kežmarskej, ale aj v Javorovej a Bielovodskej doline.

Šírenie podkôrnikov 05-06
Šírenie podkôrnikov 05-07

Koncom roku 2007 sa potvrdilo to, na čo Štátne lesy TANAPu upozorňovali už v novembri 2004. V tom čase na základe vývoja lykožrútovej kalamity v nimi spravovanom území TANAPu po vetrovej kalamite nevylučovali …postupné plošné zasiahnutie celého územia TANAPu. A stalo sa. Lykožrút, premnožený v kalamitnom dreve ponechanom na spracovaných kalamitných plochách a v územiach bez zásahu, atakoval vetrom nepoškodené smrekové porasty v celom území Tatranského národného parku. Len v tomto roku spracovali lesníci v nimi spravovanom území v nižších stupňoch ochrany TANAPu takmer 140 000 stromov. Lykožrútová kalamita však postupuje z lesných porastov na okraji vetrovej kalamity do vyšších nadmorských výšok. A už v tomto roku zasahuje smrekové porasty v prirodzených lesoch. V 5. stupni ochrany prírody evidujú Štátne lesy TANAPu v nimi spravovanom území ďalších približne 228 000 suchých smrekov.

Šírenie podkôrnikov 05-07
Šírenie podkôrnikov 05-08

Lykožrútova kalamita v území od Tichej a Kôprovej doliny až po Bielovodskú dolinu poškodzuje prirodzené smrekové porasty až po hornú hranicu lesa. Vymkla sa tak možnosti jej utlmenia alebo spomalenia lesoochranárskymi opatreniami. V bezzásahových územiach národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu pribudlo len v tomto roku ďalších takmer 140 000 chrobačiarov – lykožrútom poškodených stromov. V nižších stupňoch ochrany spracovali Štátne lesy TANAPu viac ako 233 000 lykožrútom napadnutých stromov. Po štyroch rokoch od vetrovej kalamity ich počet dosiahol hranicu 700 000. Spolu s takmer 400 000 lykožrútom poškodených stromov v najvyššom stupni ochrany je to viac ako 1 200 000 stromov na ploche dosahujúcej takmer polovicou plochy vetrovej kalamity z roku 2004.

Kvôli premnoženému lykožrútovi v bezzásahových zónach odumiera už aj limba. Deje sa tak v Tichej a Kôprovej doline, vo Furkotskej doline, Mengusovskej doline a Bielovodskej doline. Tatranský les tak nenávratne prichádza o vzácne lesné spoločenstvá limbových smrečín v pralesovitých formáciách, ktoré sa zachovali z doby ľadovej a dodnes plnia svoje nezastupiteľné funkcie: pôdoochrannú, protilavínovú, estetickú a krajinotvornú.

Šírenie podkôrnikov 05-08
Prírastok ohnísk 2009

Vývoj lykožrútovej kalamity v Tatranskom národnom parku v tomto roku popiera názory zelených aktivistov tvrdiacich, že „…už druhý rok klesá počet stromov napadnutých lykožrútmi … podľa monitoringu lesoochranárskeho zoskupenia nastal v tomto roku ešte výraznejší pokles ako v roku 2008 a v porovnaní s maximom v roku 2007 odhadujú pokles až o 80 percent … podkôrnikovú kalamitu tak možno považovať za skončenú…“. Pravdou ale je, že v piatom pokalamitnom roku sa náporu premnoženého podkôrneho hmyzu v Tatranskom národnom parku v území v správe Štátnych lesov TANAPu neubránilo približne 491 000 smrekov. Z toho v 5. stupni ochrany prírody viac ako 235 000 stromov. Čo je takmer dvojnásobok chrobačiarov, ktoré v tomto bezzásahovom území pribudli v predchádzajúcom roku. Tých, ktorí tvrdili, že sa lykožrútová kalamita v Tatranskom národnom parku zastavila, pravdepodobne zámerne vidieť nechceli, že sa lykožrútová kalamita presunula do najvyššieho stupňa ochrany prírody. V ňom zákon o ochrane prírody a krajiny nedovoľuje inštaláciu feromónových lapačov monitorujúcich nálety podkôrneho hmyzu v tejto oblasti bez udelenia výnimky. Štátnym lesom TANAPu výnimku štátna správa ochrany prírody neudelila, a tak vývoj podkôrneho hmyzu v bezzásahovom území TANAPu nemonitorujú. Ich zákonnou povinnosťou je vyznačovanie kalamity v tomto území, na základe čoho vedú evidenciu postupu lykožrútovej kalamity aj v nimi spravovanom bezzásahovom území TANAPu.

Prírastok ohnísk 2009
Šírenie podkôrnikov 05-09

V území Tatranského národného parku bolo v priebehu piatich rokov asanovaných (spílených, odkôrnených a ponechaných na mieste) alebo z územia vyvezených takmer milión lykožrútom poškodených smrekov. V 5. stupni ochrany prírody zostalo bez zeleného ihličia ďalších približne 800 000 smrekov. Lykožrútová kalamita tak v priebehu piatich rokov poškodila smrekové lesné porasty v zmenených, prirodzených no i v prírodných lesoch Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu na ploche väčšej ako polovica z plochy vetrovej kalamity z novembra 2004 (8 737 hektárov). Okrem skutočnosti, že suchý les nedokáže plnohodnotne plniť svoje verejnoprospešné funkcie, sú v súčasnosti pre Tatranský národný park hrozbou požiare a riziko úrazov spôsobených pádom častí suchárov v okolí turistických chodníkov. Hoci snahou Štátnych lesov TANAPu v nimi spravovanom území TANAPu bolo zachovať a zlepšiť stav tunajších vzácnych lesných biotopov, postupom štátnej správy ochrany prírody za podpory zástancov bezzásahovosti a sledovania prírodných procesov spoločnosť pripustila zhoršenie ich stavu. A to vrátane vzácnych pralesovitých lesných spoločenstiev v prírodných lesoch.

Šírenie podkôrnikov 05-09
Prírastok ohnísk 2011

Lykožrútová kalamita v Tatranskom národnom parku postupuje ďalej. Len v roku 2011 pribudlo v území TANAPu spravovanom Štátnymi lesmi TANAPu na ploche približne 650 hektárov viac ako 200 000 suchých stromov. Lykožrútom sú tak poškodzované už aj lesné porasty na hornej hranici lesa v nadmorskej výške nad 1 500 metrov. Pritom najväčšie počty suchých stromov zaznamenali Štátne lesy TANAPu v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry, Národnej prírodnej rezervácii Javorová dolina a Národnej prírodnej rezervácii Bielovodská dolina. V centrálnej časti Tatier, v území od Vyšných Hágov až po Kežmarské Žľaby, zostávajú už len malé ostrovčeky zeleného lesa, ktoré z väčšej časti tvoria iba smrekovce a listnaté dreviny. Lesné porasty smreka, ktorý má v tejto nadmorskej výške prirodzený areál svojho rozšírenia, sa vplyvom podkôrneho hmyzu už takmer rozpadli. V týchto nadmorských výškach je málo prirodzeného zmladenia, preto obnova vzácnych pralesovitých porastov bude náročná a návratnosť do pôvodného stavu prirodzeným vývinom bude trvať stáročia.

Prírastok ohnísk 2011
Šírenie podkôrnikov 2005 – 2011

Lykožrútová kalamita za posledných päť rokov zničila v území TANAPu v správe Štátnych lesov TANAPu viac ako 2 254 000 dovtedy zelených stromov na ploche takmer 7 300 hektárov. Pritom vetrová smršť 19. novembra 2004 poškodila približne tri milióny stromov na ploche 8 737 hektárov. Kalamitná plocha sa tak rozrástla už takmer dvojnásobne.

Primárnou príčinou rozpadu horských smrečín v TANAPe je lykožrútová kalamita, ktorá sa v tomto chránenom území šíri od roku 2005 aj vďaka nečinnosti orgánov štátnej správy ochrany prírody za výdatnej podpory úzkej skupiny zelených aktivistov presadzujúcich bezzásahovosť bez ohľadu na prírodno-ochranné hodnoty tohto územia. Štátne lesy TANAPu tak už dnes môžu konštatovať, že TANAP prichádza o najvzácnejší predmet ochrany a to o pralesovité spoločenstvá, hlavne limbové smrečiny pod masívom Kriváňa, ktoré tu generácie lesníkov chránili ako jedinečný klenot Karpatského oblúka.

Šírenie podkôrnikov 2005 – 2011

TATRY č. 6/2017

TATRY č. 6/2017

Prináša zaujímavé informácie o všetkom, čo sa v Tatrách deje.

e-mail | archív vydaní

Predplatné časopisu TATRY

Časopis vychádza 6-krát ročne, pravidelne začiatkom nepárneho mesiaca. Predplatné časopisu si môžete objednať vyplnením objednávkového formulára.

TATRY - Slovensko-poľské vydanie č. 10/2015

TATRY - Slovensko-poľské vydanie č. 10/2015

Čitateľom časopisu Tatry sa dostáva do rúk spoločné poľsko – slovenské mimoriadne vydanie.

Návštevný poriadok TANAP-u

Všeobecne záväzná vyhláška o Návštevnom poriadku Tatranského národného parku

Vetrová kalamita 19. novembra 2004

Medzi 15,30 a 18. hodinou 19. novembra 2004 sa na južných stráňach Vysokých Tatier, najmä však Tatranského podhoria a priľahlej časti Podtatranskej kotliny odohrala dráma, ktorá vzbudila záujem verejnosti v celej strednej Európe.