Časopis TATRY č. 6/2008

TATRY č. 6/2008 V Javorovej Marian Šturcel – Kto chodí po tatranských chodníkoch
Po vzniku Tatranského národného parku pred 60. rokmi stúpol význam siete turistických chodníkov, keďže zákonodarcovia v špeciálnom zákone o TANAPe č. 11/49 Zb. dali mu do vienka aj turistické využívanie. Dlhé roky však početnosť pešiakov v roku, či jednotlivé dni bola tak nízka, bez viditeľných zlých dopadov na prírodu, že naši predchodcovia nebazírovali na striktnom pohybe len po chodníkoch. Prišiel však prelom 60-tych a 70-tych rokov, konanie Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní vo Vysokých Tatrách v roku 1970, a zvýšenie záujmu širokých vrstiev obyvateľstva o Tatry. Každoročné zisťovanie početnosti, dynamiky, zaťaženosti jednotlivých lokalít minimálne v jednom letnom dni dávajú užitočné informácie pre ľudí výskumných, ľudí z turizmu, ľudí lesníkov - ochranárov pre rozhodovanie sa ako a kde ďalej.

Podmuráň pri moste Táňa Hoholíková - Lesníci ich očakávali: Povodne
Od polovice júla v Tatrách prevládali daždivé dni, po 20-tom už súvisle a vytrvale tri dni pršalo. V Ždiari 23. júla ľudia od rána plnili vrecia s pieskom, aby ochránili svoje domy pred záplavami z miestneho potoka. Ešte ďalej smerom k poľskej hranici na medzinárodnej ceste, na Vojtasovej poľane, sa zase lesníci trápili s uvoľnením mosta cez tok Javorinka, ktorému hrozilo, že valiaca sa voda ho strhne. A ako to vyzeralo v Javorovej doline, pri moste Pod Muráňom popoludní 23. júla? Mútna hnedá voda sa liala z každého „kúta“, v koryte i po chodníkoch. Postupne odplavila viaceré mosty. Taký zvuk, aký vydávali navzájom o seba udierajúce veľké kamene vo vode, sa ani nedá k ničomu prirovnať.

VolovecJuraj Pacl - Tatranský národný park: MÝTY A FAKTY
Napriek tomu, že uzákonenie Tatranského národného parku bolo významným medzníkom v ochrane prírody, ako aj v histórii národných parkov, tak nedôsledné štúdium faktov, alebo ich chybná interpretácia, vniesli do jeho dejín niekoľko zásadných omylov. Ich mechanickým preberaním, či už vo vedeckých, alebo populárnych prácach, sa z nich stali mýty. Výročie uzákonenia Tatranského národného parku je príležitosťou upozorniť na ne a históriu vzniku národného parku podložiť faktami.

Pavol kráľ - Lykožrút pritvrdzuje
Je verejne známe, že podkôrniková kalamita naberá na intenzite. Nielen v Tatranskom národnom parku, ale prakticky už v celom smrekovom pásme slovenského lesa. Známe je však i to, že viacero ochranárskych skupín sa naďalej zubami-nechtami drží svojich pôvodných názorov a na viacerých problémových miestach Slovenska sa v podstate naďalej nerobí vôbec nič. Pohoda. Kompetentní sa radšej otočia chrbtom a život ide ďalej. Len návštevníci sa občas začudovane pristavia, ako tých suchárov a vyťažených plôch rýchlo pribúda.

Hoľma Lenka Burdová – Zvykajú si na nový domov
Šesť svišťov bolo na jar presťahovaných zo západu na východ. Presnejšie päť samičiek a jeden samec zo Žiarskej doliny v Západných Tatrách bolo prinútených nájsť si nový domov v Širokom sedle v Belianskych Tatrách. Dôvod? Pokus o vrátenie tohto vzácneho druhu - svišťa tatranského vrchovského na miesta, kde žil od doby ľadovej a odkiaľ pred štyrmi rokmi zmizol úplne.

Grand Hotel Starý Smokovec Maroš Semančík – Architek Quido Hoepfner
Na prelome 19. a 20. storočia sa na architektonickom dianí vo Vysokých Tatrách významnou mierou podieľal architekt Guido (Quido) Hoepfner, ktorého stavby patria medzi najpozoruhodnejšie v dejinách architektúry Vysokých Tatier. 140. výročie jeho narodenia je príležitosťou ku stručnému zhrnutiu jeho života a diela. Počas celého života neustále udržiaval styky so svojím rodným krajom. Koncom 19. storočia sa vďaka rodinným kontaktom dostal k objednávkam vo Vysokých Tatrách. Najvýznamnejšiu predstavujú tri grandhotely, ktoré okrem architektonických a urbanistických kvalít priniesli aj novú kvalitatívnu úroveň hotelových služieb - Grandhotel v Starom Smokovci (1903 - 1904), Pallace Hotel (teraz Grandhotel Praha) v Tatranskej Lomnici (1903 - 1905) a Grandhotel (teraz Kriváň) na Štrbskom Plese (1904 – 1906).

Ladislav Harvan - Päťdesiat rokov od lyžiarskej tragédie na Skalnatom Plese
V decembri 1958 bolo oficiálne sústredenie zjazdového družstva dorastencov až po dospelých Slovenského lyžiarskeho zväzu na Skalnatom Plese. V tomto období bolo snehu vo Vysokých Tatrách všeobecne málo, aj v Lomnickom sedle. Stalo sa, čo nik nečakal. Vo chvíli, keď nastal hukot padajúceho snehu spod Lomnického hrebeňa, stál som medzi dorastencami a upevňoval som si lyže. Začali sme kričať aj s chlapcami nado mnou – lavína! Len Evka Sigotská, ktorá bola asi 15 metrov nižšie, si upevňovala lyže ďalej. Bola hluchonemá a nepočula výkriky. Podarilo sa nájsť všetkých účastníkov sústredenia, žiaľ štyroch vyprostili z lavíny už mŕtvych. Skutočnosť, že dva roky za sebou spadli spod Lomnického hrebeňa dve lavíny, nútili uvažovať o vybudovaní protilavínovej ochrany.

Tchor Okrem spomenutých článkov v časopise nájdete množstvo kratších zaujímavostí, o prírode, o úrazoch a záchranných akciách v horách. Autorom fotohádaniek v roku 2008 sú čitatelia nášho časopisu a autorom krížovky Anton Hajovský.