Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Časopis TATRY č. 3/2009

TATRY č. 3/2009 Pavol Kráľ - Pramene Bieleho Váhu
„Najdlhšiou riekou na Slovensku je Váh. Meria 403 km. Vzniká sútokom Čierneho a Bieleho Váhu pri obci Kráľova Lehota. Dlhší Čierny Váh pramení na severných svahoch Kráľovej hole, kratší Biely Váh na svahoch Kriváňa vo Vysokých Tatrách.“ Toľko zo všeobecných údajov, ktoré poskytuje väčšina informačných materiálov či turistických sprievodcov. Ešte možno doplniť, že miestami sa uvádza ako prameň Bieleho Váhu i Zelené krivánske pleso. No existujú i iné dokumenty.
Pavol Kráľ Pavol Kráľ Známy tatranský historik Ivan Bohuš napr. vo svojich prácach o názvosloví Vysokých Tatier upozorňuje: „...rieka Biely Váh nevyviera pod Kriváňom, ale vzniká až sútokom Veľkého zlomiskového a Furkotského potoka...“ Práve táto informácia dala impulz, aby sme pramennú oblasť Bieleho Váhu zmapovali podrobnejšie a priniesli ďalšie zaujímavé zistenia.

Lenka Burdová - V botanickej záhrade chvála rozvoniava
Expozícia tatranskej prírody sa každoročne otvára začiatkom mája. Deň je zvolený podľa toho, koľko snehu v Tatranskej Lomnici po predošlej zime ešte zostalo. A hneď v prvých dňoch nie je veru o návštevníkov núdza. „Je to skvelá myšlienka, držíme vám palce. Radi prídeme aj nabudúce,“ napísali Katka, Julo a Alena. Jedni z prvých jarných turistov pripísali: „Prídeme aj v lete, keď bude všetko rozkvitnuté...“. Nuž radi vás tu privítame. Ale musíme priznať, že v letnom čase už všetko rozkvitnuté nebude. „Chudôbka vždyzelená kvitne v marci, začiatkom júna zbierame už len jej semená. V prvej polovici marca kvitne aj Lomikameň protistojnolistý. Začiatkom apríla má kvietky vzácny karpatský endemit Poniklec slovenský. Návštevníci expozície tatranskej prírody neuvidia ani kvietky Skalokrásky pyrenejskej či Prvosienky najmenšej. Aj tie kvitnú v polovici apríla, keď je expozícia ešte zatvorená,“ vyratúva vedúca strediska expozície Janka Černická druhy, ktoré kvitnú v skôr, ako majú možnosť turisti do nej vstúpiť. Sú to všetko kvietky z vysokohorského prostredia a turisti ich môžu v letných mesiacoch vidieť už len vysoko v kopcoch.

Z histórie názvoslovia Belianskych Tatier Andrej Novák – Z histórie názvoslovia Belianskych Tatier
Keďže Ždiar a ostatné okolité goralské obce začali vznikať až začiatkom 17. storočia, názvoslovie Belianskych Tatier, teda časti, ktorá patrila Spišskej Belej, vznikalo od 13. storočia na podklade spišského nemeckého dialektu, akým hovorilo obyvateľstvo Spišskej Belej, ale i Rakús a Kežmarku. Toto nemecké názvoslovie v podstate pretrvalo až do vzniku Československej republiky, keď po roku 1920 museli byť všetky topografické názvy v Tatrách v slovenskom jazyku. Nové slovenské názvy sú vo väčšine prípadov prekladmi pôvodných nemeckých názvov, skomolené nemecké názvy, ktorým prekladateľ nerozumel, sa nahrádzali novými názvami, ktoré však už nevystihovali ich pôvodný historický význam. Najstaršie názvoslovie Belianskych Tatier tvorili ich praktickí užívatelia, teda belianski pastieri, baníci, drevorubači, poľovníci. Práve tieto najstaršie názvy, keďže boli v starom spišsko-nemeckom dialekte, sa časom skomolili a po stáročiach im nerozumeli ani samotní Nemci.

Samuel Weber PhDr. Zuzana Kolárová – Samuel Weber
Samuela 10. septembra 1860 povolali za pomocného kňaza do Spišskej Belej kde s ročnou prestávkou zotrval do konca svojho života. Tu pôsobil ako aktívny kňaz a zanietený evanjelik. Nebolo oblasti, kde by sa neprejavili jeho mimoriadne organizačné, pedagogické a historické schopnosti. Jeho osobnosť bola dominantnou v mnohých smeroch. Patril medzi členov Municipiálneho výboru Spišskej župy a mestského zastupiteľstva v Spišskej Belej. Stál pri začiatkoch Spišského dejepisného spolku (1883). Hneď od roku 1884 sa stal jeho mimoriadne aktívnym členom. Najbližšia mu bola spolková publikačná činnosť. Bol nadšeným turistom a horolezcom. Hory navštevoval už od mladosti a od 60-tych rokov 19. storočia bol vyhľadávaným sprievodcom školských exkurzií, učencov, no najmä botanikov. Weberove tatranské cesty nie je možné kvôli veľkému počtu úplne zrekonštruovať.

Ivan Bohuš - Tatranský kaleidoskop
V rukopisných archiváliách sa Vysoké Tatry po prvýkrát spomínajú roku 1086, v knižných dielach okrajovo roku 1519, ale obšírnejšie až od roku 1683, keď Daniel Speer zaradil svoj opis výstupu na Kežmarský štít z roku 1654 do svojho pozoruhodného cestopisného diela Ungarischer oder Dacianischer Simplicissimus. Prvým časopisom, ktorý venoval pozornosť aj Vysokým Tatrám, bol napokon v rokoch 1771 – 1776 vydávaný viedenský týždenník vedeckého zamerania so siahodlhým názvom Allergnädigst-privilegirte Anzeigen aus sämmtlich-kaiserlich-kôniglichen Erbländern, teda Najmilostivejšie privilegované správy zo všetkých cisársko-kráľovských dedičných území. Bibliografické príručky ich uvádzajú, prirodzene, len v skrátených zneniach, obvykle ako Privilegirte Anzeigen.

dialnica Okrem spomenutých článkov v časopise nájdete množstvo kratších zaujímavostí, o prírode, napr. Ako si zver prechod cez diaľnicu našla, tragickom víkende kamzíkov, i medzinárodnom roku astronómov. Rovnako si prečítate o úrazoch a záchranných akciách v horách, knihách, ktoré o Tatrách vyšli. Autorom fotohádaniek v roku 2009 sú čitatelia nášho časopisu a autorom krížovky Anton Hajovský.

Štátne lesy TANAPu
Tatranská Lomnica 66
059 60 VYSOKÉ TATRY

sekretariat@lesytanap.sk
tel.: +421 52 47803 11

IČO: 31966977
DIČ: 2021202931
IČ DPH: SK2021202931
IBAN: SK6981800000007000086192

TATRY č. 2/2022

TATRY č. 2/2022

Časopis vychádza šesťkrát ročne, pravidelne koncom párneho mesiaca.

predplatné | archív vydaní

ŠTÚDIE O TATRANSKOM NÁRODNOM PARKU (13) 46 Zborník recenzovaných príspevkov z konferencie k 15. výročiu vetrovej kalamity z roku 2004 vo Vysokých Tatrách

Program cezhraničnej spolupráce PL-SR 2014 - 2020