Dospelý smrekový les v Tatranskom národnom parku vysychá. Podkôrnemu hmyzu podľahlo od roku 2005 až doteraz viac ako 2 250 000 stromov. Z toho len v 5. stupni ochrany prírody viac ako milión stromov na ploche presahujúcej 3 240 hektárov.
Zasiahnuté je územie národného parku Tichou dolinou na Podbanskom počnúc a Bielovodskou dolinou končiac. Pod tlakom lykožrútov vysychá dospelý prírodný les (prales) v Tichej doline, v Kôprovej doline, v Mengusovskej doline, v Zadných Meďodoloch a v Bielovodskej doline.
Štátne lesy TANAPu na rýchly nástup lykožrútovej kalamity upozorňovali už v roku 2004. Hlavným dôvodom sú predovšetkým rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody podporované názormi zelených aktivistov o bezzásahovosti územia a možnosti sledovania prírodných procesov v nich. Týmito rozhodnutiami prikázala v území v 3. a 4. stupni ochrany prírody z celkového spracovaného množstva dreva ponechať 419 395 m³ a v 5. stupni ochrany prírody nedovolila spracovať 163 607 m³ kalamitného dreva. Ako základňa pre vznik lykožrútovej kalamity v TANAPe len v území v správe Štátnych lesov TANAPu tak zostalo takmer 600 000 m³ kalamitného dreva.
V území Tatranského národného parku sa nachádza približne 680 ha prírodných lesov. Najvzácnejšie prírodné lesy pralesovitých formácií sa nachádzajú v Tichej doline, v Kôprovej doline, v Mengusovskej doline, v Zadných Meďodoloch a v Bielovodskej doline. Lesníkom, výskumníkom i laickej verejnosti slúžili od vzniku Tatranského národného parku ako model pôvodných lesných ekosystémov v národnom parku a ešte i v súčasnosti sú nenahraditeľnou génovou základňou pôvodných tatranských drevín. Kvôli zdĺhavosti rozhodovacích procesov o udelení výnimky na spracovanie kalamitného dreva v prírodných rezerváciách po vetrovej kalamite v novembri 2004, nedovolenie spracovať všetku kalamitnú drevnú hmotu v území a kvôli presadzovaniu bezzásahovosti v území národného parku zelenými aktivistami, sa ich plocha každoročne zmenšuje.
Vetrová kalamita z 19. novembra 2004 zasiahla v južnej a juhovýchodnej časti Vysokých a Belianskych Tatier plochu 12 600 ha, pričom poškodila 2,8 milióna m³ dreva. Z toho v území TANAPu v pôsobnosti Štátnych lesov TANAPu poškodila 2 036 000 m³ dreva na ploche 8 737 hektárov. Vietor zasiahol predovšetkým súvislú plochu lesných porastov na Podbanskom, v okolí Štrbského Plesa, Vyšných Hágov, Dolného Smokovca, Tatranskej Lomnice a Kežmarských Žľabov v nadmorských výškach od 800 do 1 350 metrov.
V rekordne krátkom čase, do 31. mája 2006, bolo v kalamitnom území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu spracovaných 1 866 858 m³ kalamitného dreva v území, v ktorom štátna správa ochrany prírody kalamitu spracovať povolila. Pritom z územia poškodeného vetrom bolo vyvezených len 1 447 463 m³ dreva. Takmer 600 000 m³ dreva muselo na základe rozhodnutí štátnej správy ochrany prírody zostať v území. To bola atraktívna drevná hmota, v ktorej sa podkôrny hmyz namnožil a atakoval vetrom nedotknuté smrekové lesné porasty.
Počas spracovávania kalamitného dreva z vetrovej kalamity spracovali Štátne lesy TANAPu v nimi spravovanom území Tatranského národného parku v tomto roku viac ako 45 800 lykožrútom poškodených smrekov. V 5. stupni ochrany prírody štátna správa ochrany prírody kalamitu spracovať nedovolila. V nej začali lesníci rátať lykožrútom poškodené stromy na desaťtisíce. Len v roku 2005 ich v tomto stupni ochrany pribudlo viac ako štyridsať tisíc. Už v tomto čase najohrozenejšími boli smrekové lesy v okolí Vyšných Hágov, Smokovcov, Tatranskej Lomnice a Kežmarských Žľabov.
V druhom roku po vetrovej kalamite spracovali Štátne lesy TANAPu v nimi spravovanom území Tatranského národného parku takmer 270 000 lykožrútom poškodených stromov. Ďalších takmer 130 000 smrekov vyschlo pod tlakom lykožrúta v 5. stupni ochrany prírody. V chránenom území v správe Štátnych lesov TANAPu, ktoré nezasiahol v novembri 2004 vietor, pribúdajú chrobačiare – stromy poškodené lykožrútom – vo Velickej doline, vo Veľkej a Malej Studenej doline, v Skalnatej doline a v Doline Bielej vody Kežmarskej, ale aj v Javorovej a Bielovodskej doline.
Koncom roku 2007 sa potvrdilo to, na čo Štátne lesy TANAPu upozorňovali už v novembri 2004. V tom čase na základe vývoja lykožrútovej kalamity v nimi spravovanom území TANAPu po vetrovej kalamite nevylučovali …postupné plošné zasiahnutie celého územia TANAPu. A stalo sa. Lykožrút, premnožený v kalamitnom dreve ponechanom na spracovaných kalamitných plochách a v územiach bez zásahu, atakoval vetrom nepoškodené smrekové porasty v celom území Tatranského národného parku. Len v tomto roku spracovali lesníci v nimi spravovanom území v nižších stupňoch ochrany TANAPu takmer 140 000 stromov. Lykožrútová kalamita však postupuje z lesných porastov na okraji vetrovej kalamity do vyšších nadmorských výšok. A už v tomto roku zasahuje smrekové porasty v prirodzených lesoch. V 5. stupni ochrany prírody evidujú Štátne lesy TANAPu v nimi spravovanom území ďalších približne 228 000 suchých smrekov.
Lykožrútova kalamita v území od Tichej a Kôprovej doliny až po Bielovodskú dolinu poškodzuje prirodzené smrekové porasty až po hornú hranicu lesa. Vymkla sa tak možnosti jej utlmenia alebo spomalenia lesoochranárskymi opatreniami. V bezzásahových územiach národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu pribudlo len v tomto roku ďalších takmer 140 000 chrobačiarov – lykožrútom poškodených stromov. V nižších stupňoch ochrany spracovali Štátne lesy TANAPu viac ako 233 000 lykožrútom napadnutých stromov. Po štyroch rokoch od vetrovej kalamity ich počet dosiahol hranicu 700 000. Spolu s takmer 400 000 lykožrútom poškodených stromov v najvyššom stupni ochrany je to viac ako 1 200 000 stromov na ploche dosahujúcej takmer polovicou plochy vetrovej kalamity z roku 2004.
Kvôli premnoženému lykožrútovi v bezzásahových zónach odumiera už aj limba. Deje sa tak v Tichej a Kôprovej doline, vo Furkotskej doline, Mengusovskej doline a Bielovodskej doline. Tatranský les tak nenávratne prichádza o vzácne lesné spoločenstvá limbových smrečín v pralesovitých formáciách, ktoré sa zachovali z doby ľadovej a dodnes plnia svoje nezastupiteľné funkcie: pôdoochrannú, protilavínovú, estetickú a krajinotvornú.
Vývoj lykožrútovej kalamity v Tatranskom národnom parku v tomto roku popiera názory zelených aktivistov tvrdiacich, že „…už druhý rok klesá počet stromov napadnutých lykožrútmi … podľa monitoringu lesoochranárskeho zoskupenia nastal v tomto roku ešte výraznejší pokles ako v roku 2008 a v porovnaní s maximom v roku 2007 odhadujú pokles až o 80 percent … podkôrnikovú kalamitu tak možno považovať za skončenú…“. Pravdou ale je, že v piatom pokalamitnom roku sa náporu premnoženého podkôrneho hmyzu v Tatranskom národnom parku v území v správe Štátnych lesov TANAPu neubránilo približne 491 000 smrekov. Z toho v 5. stupni ochrany prírody viac ako 235 000 stromov. Čo je takmer dvojnásobok chrobačiarov, ktoré v tomto bezzásahovom území pribudli v predchádzajúcom roku. Tých, ktorí tvrdili, že sa lykožrútová kalamita v Tatranskom národnom parku zastavila, pravdepodobne zámerne vidieť nechceli, že sa lykožrútová kalamita presunula do najvyššieho stupňa ochrany prírody. V ňom zákon o ochrane prírody a krajiny nedovoľuje inštaláciu feromónových lapačov monitorujúcich nálety podkôrneho hmyzu v tejto oblasti bez udelenia výnimky. Štátnym lesom TANAPu výnimku štátna správa ochrany prírody neudelila, a tak vývoj podkôrneho hmyzu v bezzásahovom území TANAPu nemonitorujú. Ich zákonnou povinnosťou je vyznačovanie kalamity v tomto území, na základe čoho vedú evidenciu postupu lykožrútovej kalamity aj v nimi spravovanom bezzásahovom území TANAPu.
V území Tatranského národného parku bolo v priebehu piatich rokov asanovaných (spílených, odkôrnených a ponechaných na mieste) alebo z územia vyvezených takmer milión lykožrútom poškodených smrekov. V 5. stupni ochrany prírody zostalo bez zeleného ihličia ďalších približne 800 000 smrekov. Lykožrútová kalamita tak v priebehu piatich rokov poškodila smrekové lesné porasty v zmenených, prirodzených no i v prírodných lesoch Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu na ploche väčšej ako polovica z plochy vetrovej kalamity z novembra 2004 (8 737 hektárov). Okrem skutočnosti, že suchý les nedokáže plnohodnotne plniť svoje verejnoprospešné funkcie, sú v súčasnosti pre Tatranský národný park hrozbou požiare a riziko úrazov spôsobených pádom častí suchárov v okolí turistických chodníkov. Hoci snahou Štátnych lesov TANAPu v nimi spravovanom území TANAPu bolo zachovať a zlepšiť stav tunajších vzácnych lesných biotopov, postupom štátnej správy ochrany prírody za podpory zástancov bezzásahovosti a sledovania prírodných procesov spoločnosť pripustila zhoršenie ich stavu. A to vrátane vzácnych pralesovitých lesných spoločenstiev v prírodných lesoch.
Lykožrútová kalamita v Tatranskom národnom parku postupuje ďalej. Len v roku 2011 pribudlo v území TANAPu spravovanom Štátnymi lesmi TANAPu na ploche približne 650 hektárov viac ako 200 000 suchých stromov. Lykožrútom sú tak poškodzované už aj lesné porasty na hornej hranici lesa v nadmorskej výške nad 1 500 metrov. Pritom najväčšie počty suchých stromov zaznamenali Štátne lesy TANAPu v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry, Národnej prírodnej rezervácii Javorová dolina a Národnej prírodnej rezervácii Bielovodská dolina. V centrálnej časti Tatier, v území od Vyšných Hágov až po Kežmarské Žľaby, zostávajú už len malé ostrovčeky zeleného lesa, ktoré z väčšej časti tvoria iba smrekovce a listnaté dreviny. Lesné porasty smreka, ktorý má v tejto nadmorskej výške prirodzený areál svojho rozšírenia, sa vplyvom podkôrneho hmyzu už takmer rozpadli. V týchto nadmorských výškach je málo prirodzeného zmladenia, preto obnova vzácnych pralesovitých porastov bude náročná a návratnosť do pôvodného stavu prirodzeným vývinom bude trvať stáročia.
Lykožrútová kalamita za posledných päť rokov zničila v území TANAPu v správe Štátnych lesov TANAPu viac ako 2 254 000 dovtedy zelených stromov na ploche takmer 7 300 hektárov. Pritom vetrová smršť 19. novembra 2004 poškodila približne tri milióny stromov na ploche 8 737 hektárov. Kalamitná plocha sa tak rozrástla už takmer dvojnásobne.
Primárnou príčinou rozpadu horských smrečín v TANAPe je lykožrútová kalamita, ktorá sa v tomto chránenom území šíri od roku 2005 aj vďaka nečinnosti orgánov štátnej správy ochrany prírody za výdatnej podpory úzkej skupiny zelených aktivistov presadzujúcich bezzásahovosť bez ohľadu na prírodno-ochranné hodnoty tohto územia. Štátne lesy TANAPu tak už dnes môžu konštatovať, že TANAP prichádza o najvzácnejší predmet ochrany a to o pralesovité spoločenstvá, hlavne limbové smrečiny pod masívom Kriváňa, ktoré tu generácie lesníkov chránili ako jedinečný klenot Karpatského oblúka.
