Časopis TATRY č. 2/2014

TATRY č. 2/2014 Ponáhľali sa za slnkom....
Tohtoročná zima prekvapila mnohých ľudí svojimi nezvyčajne vysokými teplotami, ktoré pripomínajú skôr nástup jari ako „pravú“ tatranskú zimu. Absencia snehovej pokrývky, vysoké teploty a vo vysokohorskom prostredí aj nadpriemerný počet slnečných dní spôsobili niečo, na čo sme si už síce za posledné roky v nižších polohách celkom privykli, no v Tatrách predsa len ide o nezvyčajný úkaz.
Text: Zuzana Homolová

Lesníci na lyžiach po päťdesiaty krát
Známy športový areál na Štrbskom Plese privíta 9. až 11. marca tohto roku desiatky lesníkov a priateľov lesa a prírody na jubilejnom, 50. ročníku Majstrovstiev lesníkov Slovenska v lyžovaní s medzinárodnou účasťou pod názvom Venerovského memoriál.
Text: Marián Šturcel

Záchranná akcia v ľadopáde
Posádky Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby ATE zasahujú v horách najmä pri úrazoch turistov a lyžiarov. Časté sú tiež úrazy horolezcov, ktoré si zväčša vyžadujú spoluprácu s Horskou záchrannou službou a nasadenie techniky. Ak sú však leteckí záchranári ATE privolaní k úrazu lezca ľadopádu, ide o ojedinelý zásah. A presne taký sa posádke Air - Transport Europe a Horskej záchrannej službe úspešne podaril 17. februára 2013 v Bielovodskej doline vo Vysokých Tatrách
Text: Zuzana Turočeková

Sadenice zo záhonov putujú najskôr do snehových jám
Sú drevené, zo všetkých štyroch strán zapustené do zeme až takmer po kraj prečnievajúcich striech. Nemajú okná, ani iné otvory, vstupuje sa do nich jedinými malými dvierkami. To všetko preto, aby z nich chlad neunikal, teplo jarného slnka dnu nepreniklo a aby sa v nich zľadovatený sneh udržal čo najdlhšie. Snehové jamy.
Text: Lenka Burdová

Záchranári prišli z neba
Neviem, či sa to dá tak vysvetliť, ale občas si myslím, akoby ponad naše hory putovala negatívna energia. Skúsenejším skomplikuje pohyb a menej skúsení na to doplatia. V lete pravidelne vplýva na ľudí, ktorí chcú ušetriť za služby horského vodcu a vyberú sa na Gerlach bez neho. V zime je síce v Tatranskom národnom parku uzávera turistických chodníkov, no nájdu sa turisti, horolezci a skialpinisti, ktorí Návštevný poriadok TANAPU nedodržia.
Text: Peter Svätojánsky

Cudzinka?
V západo- a severoeurópskych krajinách je čemerica čierna obľúbenou vianočnou dekoráciou. Preto ju nazývajú aj vianočná ruža.
Text: Zuzana Kyselová

Sympatická šelmička
Dám vám hádanku: zvrchu je hnedá, zospodu belavá, žije pri vode, pláva vo vode, patrí medzi vybrané slová a nájdeme ju aj na dopravných značkách. Neuhádli ste? Čítajte ďalej a spoznávajte našu vydru riečnu (Lutra lutra).
Text: Jozef Hybler

Kalamitu spôsobil vietor zvaný fén
Cesta zarúbaná od Zuberca hore Roháčskou dolinou zostala po tom, čo sa západnou časťou Tatier prehnal počas vianočných sviatkov vietor zvaný „fén“. Jeho náporu neodolalo približne štyridsaťtisíc stromov. A keďže vetru je jedno, kde fúka, poškodené zostali aj lesy v bezzásahovom území. Kalamitné drevo ponechané v nich bez spracovania či aspoň odkôrnenia je výdatnou potravnou bázou pre nenásytného lykožrúta. A tak nie je vylúčené, že dnes zelená Orava v budúcnosti farbu zmení.
Text: Lenka Burdová

Nezištná pomoc dobrovoľných strážcov
V roku 1948 bol uzákonený Tatranský národný park. Následne, v roku 1952, vznikla v Tatranskej Lomnici Správa TANAPu. Bola poverená starostlivosťou o lesy a ochranou prírody tohto územia. Praktickú starostlivosť o územie zabezpečovala prostredníctvom stredísk a polesí, dnešných ochranných obvodov. Tie mali, a dodnes majú, nasledovné odborné personálne obsadenie: vedúci, technik (dnes ekológ) a traja alebo štyria lesníci. Do roku 1996 do tejto štruktúry patrili aj strážcovia TANAPu.
Text: Pavol Kráľ

Fotograf Robo Kočan: To, že s fotografiou ešte stále fungujem, považujem za úspech
Predstavuje sa ako umelecký fotograf. Pri fotení sa hrá s fantáziou a rozprávkami. Jeho tvorba presahuje ďaleko za hranicu fotografie, je plná fiktívnej fauny a flóry, tieňov a svetiel, paralelných svetov, poézie. Hoci vystavuje po celom svete, po výstavách vždy rozmýšľa, aké to malo celé zmysel.
Text: Dominika Braná

Začiatky (a zánik?) klimatickej liečby
Prvým prírodným liečivým faktorom Vysokých Tatier, ktorý objavili a poznali ľudia, boli minerálne vody na južných úbočiach Slavkovského štítu, v Mlynickom chotári. Pri nich vyrastali od roku 1793 aj prvé budovy Starého Smokovca, vtedajšieho Šmeksu, najstaršej tatranskej osady s jej vodoliečbou. Sezónnym kúpeľným lekárom sa tam stal od roku 1873 dolnokubínsky rodák a absolvent viedenskej univerzity Mikuláš Szontagh (1843 – 1899), ktorý už predtým pracoval v Korytnici.
Text: Ivan Bohuš st.

Deň, keď masa snehu usmrtila štrnásť ľudí
„Dnes, t.j. 20. ledna, uplynulo již 40 let, kdy ze Sedla nad Skokem do Mengusovské doliny spadla jedna z největších lavin v Tatrách. Byl jsem, po oznámení pádu laviny do chaty u Popradského plesa, jedním z prvních na laviništi a s kamarády z oddílu VHT Loko Pardubice účasten hledání obětí lavinového neštěstí,“ napísal nám do redakcie Lubomír Macháček z Chocne. Bol jedným z 1 250 záchranárov, ktorí pomáhali tridsať jeden zasypaným. Žiaľ, štrnástim z nich už pomôcť nedokázali....
Text: Milan Lizuch, Jozef Richnavský, Filip Kyzek

Nájsť pokoj nedotknutý civilizáciou je dnes vzácne
Rôzne horské oblasti ponúkajú rôzne možnosti. Žiadna však neprežije, ak sa izoluje a nespolupracuje s ostatnými, napríklad aj formou vzájomnej propagácie a výmeny návštevníkov.
Text: Petra Vargová