Časopis TATRY č. 6/2014

TATRY č. 6/2014 Bobor už aj pri Zbojníckom plese
Text: Barbara Chovancová
Ešte nie tak dávno sme zvykli hovoriť, že najväčším hlodavcom Tatier je svišť vrchovský tatranský. Od roku 2009 jeho prvenstvo prebral iný zástupca tohto radu živočíchov, najväčší európsky hlodavec bobor euroázijský, nazývaný tiež európsky alebo vodný (Castor fiber).

Predmet ochrany ničí premnožený lykožrút
Text: Lenka Burdová
Lykožrút už stihol zničiť nielen centrálnu časť Vysokých Tatier, ale likviduje i lesy v Tatranskej Javorine, ktoré vetrová kalamita pred desiatimi rokmi obišla. Len za posledné desaťročie mu tam za obeť padlo vyše dvestotisíc kubíkov dreva, z toho v bezzásahovej zóne ostali ležať viac ako dve tretiny.

Na Tatry nedám dopustiť!
Text: Marián Galajda
Martin Bendik, 21-ročný Popradčan, ktorý je v Tatrách ako doma. Tohto slovenského reprezentanta v zjazdovom lyžovaní môžete stretnúť na tatranských svahoch, turistických chodníkoch, aj na najvyšších vrcholoch.

Objasnené tajomstvo
Text: Pavol Kráľ
Asi pred pätnástimi rokmi som na brehu Nižného Terianskeho plesa našiel pozostatky po vybuchnutej leteckej bombe. Črepiny ležali len niekoľko metrov od hladiny jazera. Vtedy som ich nechal ležať na mieste, no okamžite som vedel, že sa k nim ešte určite vrátim.

Nájdený stratený sa domov už nevráti
Text: Peter Svätojánsky
Augustové počasie pripomínalo skôr apríl. Množstvom zrážok i teplotou. Z pohľadu horských záchranárov sa tento mesiac zapíše ako mesiac pátraní. Stratených hubárov, najmä v staršom veku, bolo „ako húb po daždi“. Ale hľadali sa aj takí, čo si prišli do hôr oddýchnuť. A tak záchranári mali o robotu postarané vo dne i v noci. Na jednu pátraciu akciu určite tak skoro nezabudnú.

Vývoj vegetácie v poľadových dobách
Text: Zuzana Homolová
Pozorný návštevník prírody si všimne rozdiely v zastúpení rastlinných druhov podľa nadmorskej výšky, vlhkosti pôdy, množstva slnečného žiarenia alebo sklonu svahu. Málokto sa však zamyslí, kde sa tu rastliny vzali a odkiaľ na svoje stanovištia prišli. Častokrát sú to veľmi pozoruhodné a tisícročia trvajúce príbehy.

Ušatí rekordéri
Text: Barbara Chovancová
V čase, keď sa v Tatrách svište chúlia v podzemných brlohoch pokrytých hrubou vrstvou snehu, biele pláne hôr sem - tam križujú iba stopy kamzíkov a zajaca poľného.

Smrekovec a májová víchrica v Tatrách
Text: Peter Michelčík
Veterná smršť Žofia, ktorá sa v tomto roku prehnala Tatrami, značne poškodila nielen dospelé lesné porasty, ale aj odrastajúce mladiny a v nich predovšetkým smrekovec opadavý. Pracovníci Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAPu hľadali odpoveď na otázku, prečo?

Tatranské známky, na ktorých Tatry nie sú
Text: Rastislav Ovšonka
O tretej časti venovanej Vysokým Tatrám na poštových známkach možno hneď v úvode povedať, že Tatry na tejto skupine známok určite nenájdeme. Ide o známky, ktoré tematicky s Tatrami súvisia, hoci na nich žiadne Tatry nie sú.

Prvá svetová vojna a Vysoké Tatry (II. časť)
Text: Ivan Bohuš st.
Frontové línie sa k Vysokým Tatrám priblížili najviac na prelome rokov 1914/1915. Priame boje sa im síce po celý čas vojny šťastne vyhýbali, ale teritoriálne vzdialené vojnové udalosti pripravili pre ne štyri ťažké roky.

Ja som sa neodmlčal, mňa umlčali
Text: Mária Benčatová
Šestnásteho mája 2014 uplynulo tridsať rokov od úmrtia kňaza, básnika a prozaika Janka Silana. V novembri si kultúrna verejnosť pripomenie sto rokov od jeho narodenia. Vo Važci slávia Kultúrny rok Janka Silana. V pravidelných mesačných intervaloch si spoločne spomínajú na túto jedinečnú osobnosť. Kto vlastne bol Janko Silan a ako písal?

Kniha plná spomienok
Text: Lenka Burdová
Pri základoch bývalej Kežmarskej chaty pri Bielych plesách sa jej priaznivci stretli už sedemkrát, aby tu spomínali na časy v nej strávené. Po ôsmykrát bolo miestom ich stretnutia Biela voda, pretože mnohí z tých, ktorí si chatu pamätajú ešte ako šarvanci, by už k plesám nevyšli.

Bez nároku na odmenu
Text: Lenka Burdová
V prírodnom prostredí Tatranského národného parku každoročne odpracujú stovky hodín. Bez nároku na odmenu tak vykonajú službu prospešnú verejnosti za takmer päťtisíc eur. Členovia základnej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Vysoké Tatry a občianskeho združenia Zachráňme tatranského kamzíka.