Časopis TATRY - Mimoriadne vydanie 2014 - KALAMITA

TATRY - Mimoriadne vydanie 2014 - KALAMITA Vietor a lesy
Text: Milan Koreň
Prúdenie vzduchu je jedným z dôležitých, v niektorých prípadoch kľúčových faktorov vývoja lesov. Slabé prúdenie vplýva pozitívne na mikroklímu porastov, sprostredkováva opelenie kvetov, podporuje rozširovanie semien. Prudké zosilnenia prúdenia, veterné smršte s rýchlosťou víchrice presahujúce 75 km/h majú opačné, deštrukčné účinky na lesy. V ekológii sa nazývajú veterné disturbancie, narušenia, v lesníckej praxi veterné kalamity, živelné veľkoplošné poškodenia či pohromy.

Veľká kalamita
Text: Miroslav Jurčo
Od piatku 19. novembra 2004, keď južné svahy Vysokých Tatier výrazným spôsobom zasiahla veterná smršť „Alžbeta“, prešlo už desať rokov.

Väčšinu kalamity spracovali v roku 2005
Text: Miroslav Jurčo
Od začiatku roka sa intenzívne pracovalo na štyroch zásadných projektoch, pričom priorita sa kládla na Projekt spracovania kalamitného dreva.

Zver po kalamite
Text: Jozef Hybler
Lesná zver sa pred kalamitou inštinktívne z tatranského lesa vytratila. V tú zimu sa na svoje pôvodné zimoviská nevrátila. Len postupne si nachádzala nové migračné trasy, zimoviská i rujoviská. Kalamitné územie sa stalo miestom, ktoré v tomto štádiu umožňuje prežiť väčšiemu počtu lesnej zveri.

Stotisíce kubíkov pre lykožrúta
Text: Miroslav Jurčo
V prvých mesiacoch roka 2006 sa v spracúvaní kalamity pokračovalo a k polroku tohto roku doslova finišovalo v dokončovaní spracovania posledných zvyškov vetrovej kalamity tam, kde to orgány štátnej správy životného prostredia udelením výnimky povolili. Do konca mája sa spracovalo ešte 132 012 m³ kalamitného dreva.

Kalamity pribúdajú, výnimky nepovoľujú
Text: Miroslav Jurčo
Nebola to len asanácia rozsiahlej lykožrútovej kalamity, ktorá lesníkov Štátnych lesov TANAPu v uplynulom desaťročí zamestnávala. Zvyšky zelených lesných porastov ničili aj ďalšie vetrové kalamity menšieho rozsahu.

Stratia sa turistické chodníky v divočine?
Text: Lenka Burdová
Pod pováľanými stromami sa nedali nájsť ani turistické chodníky. Keďže turistické značky boli maľované na ich kmeňoch, zmizli i tie. V niektorých úsekoch poškodili povrch chodníkov vývraty koreňov. Nebolo radno tadiaľ prechádzať. Trvalo však iba necelého pol roka, pokým bola turistická sieť priechodná opätovne v celom rozsahu.

Pridlhé rozhodovanie o výnimkách
Text: Miroslav Jurčo
Už pred „Alžbetou“ doba trvania legislatívneho procesu správnych konaní udeľovania výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny úplne potláča podstatu žiadostí, a to vykonať ozdravné opatrenia proti podkôrnemu hmyzu a zabrániť jeho šíreniu na zdravé a žijúce stromy, pretože nezohľadňovala bionómiu škodcov.

Najväčšie je požiarne riziko
Text: Lenka Burdová
Oheň je jeden z najvážnejších škodlivých činiteľov v lese. Viac ako sedemtisíchektárové kalamitné územie Tatranského národného parku vrátane rozsiahlej plochy suchých lesných porastov v bezzásahovom stupni ochrany prírody je v súčasnosti z hľadiska možnosti vzniku požiaru najrizikovejším.

Kalamita pod kôrou
Text: Ján Ferenčík
Plošné hynutie tatranského lesa nepoškodeného vetrom v novembri 2004 spôsobil lykožrút smrekový. Vyplynulo to z jeho životnej stratégie prežiť.

Kalamita ako objekt výskumu
Text: Peter Fleischer
Rozsah a intenzita škôd, ktoré spôsobila vetrová kalamita v novembri 2004 na južných svahoch a podhorí Vysokých Tatier, mnohonásobne prekročila doteraz známe čísla o objeme a ploche vyvrátených a polámaných porastov nielen v Tatrách, ale i na Slovensku. Dokonca aj v európskej mierke bola táto udalosť zaradená medzi desať najvýznamnejších vetrových kalamít za posledných tridsať rokov.

Pestovanie sadeníc
Text: Ján Marhefka
V období pred devätnástym novembrom 2004 obhospodarovali Štátne lesy TANAPu štyridsaťštyri malých lesných škôlok a Stredisko genofondu drevín Rakúske lúky s celkovou produkčnou plochou necelých dvadsať hektárov. Odvtedy prešlo pestovanie sadeníc lesných drevín, tzv. lesné škôlkarstvo, výraznou modernizáciou.

Obnova kalamitného územia
Text: Ján Marhefka
Vietor zasiahol predovšetkým súvislú plochu lesných porastov na ochranných obvodoch Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Dolný Smokovec, Tatranská Lomnica a Kežmarské Žľaby vo výškach od 800 do 1 200 metrov nad morom.

Premeny tatranského lesa spoza kamery
Text: Lenka Burdová
Päť filmov, jeden pohľad. A rozhovor s ich autorom, Pavlom Kráľom, ktorý chcel obrazom i slovom poukázať na dôležitosť lesa, na jeho význam a nesmiernu hodnotu. Avšak, samozrejme, lesa zeleného, ktorý človek chránil, ošetroval a rozumne využíval dlhé obdobie.

Škody, ktoré spôsobujú myši, nie sú citeľné
Text: Barbara Chovancová a Ladislav Hlôška
Uplynulo desať rokov nášho faunistického výskumu na stacionárnych plochách medzi Tatranskou Lomnicou a Vyšnými Hágami v lesných ekosystémoch postihnutých veternou katastrofou v novembri 2004 a deväť rokov po požiari v roku 2005.

Zdravotný stav lesov je ohrozovaný
Text: Ján Andráš
Podkôrny hmyz, vietor, povodne, sucho a zver tvoria komplex najdôležitejších škodlivých činiteľov, ktoré ovplyvňujú zdravotný stav ostávajúcich lesných porastov v TANAPe na území zasiahnutom vetrovou kalamitou pred desiatimi rokmi.

Vývoj vegetácie na kalamitných plochách
Text: Zuzana Homolová
Vegetácia je neobyčajne premenlivá v čase i priestore. Príčiny, ktoré tieto zmeny spôsobujú, sú rôzneho pôvodu. Prebiehajú v odlišných časových intervaloch a môžu sa rozdielnym spôsobom kombinovať a dopĺňať.

Chránili procesy, zničili lesy
Text: Milan Koreň
V rokoch 2005 až 2013 zničil lykožrút v Tatranskom národnom parku približne tretinu výmery lesných a kosodrevinových porastov Pozemkového spoločenstva Bývalí urbarialisti obce Východná (PSBU). V značnej miere k tomu prispeli neuvážené rozhodnutia a nariadenia štátnej správy ochrany prírody za výraznej podpory občianskych ochranárskych zoskupení v prvých dvoch rokoch po veternej kalamite v novembri 2014. Jej zástupcovia vtedy podcenili fakt, že v tejto krajine, neustále pretváranej prírodnými procesmi, žijú aj ľudia, odkázaní na to, čo im tieto procesy prinesú.

Tatry objavujú mladí ľudia
Text: Zuzana Šedivá
Naši starí rodičia hovorievali, že si človek na všetko zvykne. Zvykli sme si. Na výhľady na štíty, ktoré sme predtým z Cesty slobody nikdy nevideli, na množstvo pekných i menej pekných budov, ktoré boli dobre ukryté v lese, na stratu stromov, našich oporných bodov, pri odbočovaní z ciest. Zvykli sme si na častejšie hmly, na vietor, ktorý zas a znovu vyvracia stromy.