Časopis TATRY č. 1/2015

Opraví ho vraj cudzinec
Písal sa rok 1893, keď v Tátra-Lomnicz postavili hotel Tátra-Lomnicz-szálloda. Mal tri podlažia a dvadsaťosem izieb, reštauráciu a kaviareň. Jeho projektantom bol architekt a staviteľ Gedeon Majunke. Celé desaťročia bol najreprezentatívnejším zo všetkých stavieb vo Vysokých Tatrách. Po sto dvadsiatich rokoch je z neho „tatranská haraburda“. Nový majiteľ vzácneho historického objektu a zároveň investor sľubuje, že nie nadlho.
Text: Lenka Burdová

S fortieľom starých otcov
Aby voda v potokoch brehy nevymývala, zhotovujú sa popri nich izbice. Oporné stavby z mohutných kmeňov stromov. Zmajstrovať ich nie je vôbec jednoduché. Chce to fortieľ, ktorý po starých otcoch má dnes v rukách už iba v niekoľko majstrov tesárov. Jedným z nich je Valent Kotarba zo Ždiaru, ktorého celý život živí okolitý les.
Text: Lenka Burdová

Lavína bez obetí
Terén bol silne zľadovatený a pokrytý šesťdesiat- až osemdesiatcentimetrovou vrstvou nového sypkého snehu. Po silnej, niekoľkohodinovej víchrici bol slnečný a jasný mrazivý deň. Asi tridsať metrov pod vrcholom Českého (Ťažkého) štítu sa odtrhla veľká snehová doska a strhla trojku naviazanú na lane do hĺbky približne päťsto metrov.
Text: Marko Rajčan

Festivalové dozvuky
Stretli sa s nami už po dvadsiaty druhýkrát, aby nám prostredníctvom filmových obrázkov vyrozprávali príbehy svoje vlastné i príbehy tých, ktorí sa vracajú do hôr s vášňou a úctou, no najmä pokorou.
Text: Mira Kováčiková

Tatry lákali turistov krásnymi hotelmi
Podľa slov spisovateľa Vojtecha Zamarovského je architektúra ukazovateľom kultúry či civilizácie vypovedajúcim o materiálnej, ale i ideovej stránke života svojej doby. Je pravdou, že domy tu zostanú ešte dlho po nás. Nielen o architektúre pod Tatrami hovorí rodený Popradčan, architekt Samuel Netočný.
Text : Dominika Braná

Na Rainerke všetko po starom
Rainerova útulňa na Starolesnianskej poľane zostáva aj naďalej v rukách jeho doterajšieho nájomcu Petra Petrasa mladšieho. Minister pôdohospodárstva dodržal sľub, inicioval zmenu zákona a nájomnú zmluvu na nasledujúcich desať rokov nájomcovi v polovici decembra osobne odovzdal.
Text: Lenka Burdová

Čo kvitne aj nekvitne na Altiplane koncom zimy
Vek niektorých obrovských rastlín yareta alebo llareta (Azorella compacta) bol určený na viac ako tritisíc rokov, čím sa radia medzi najdlhšie žijúce organizmy.
Text: Zuzana Kyselová

V parku má vlk životný priestor zabezpečený
„V období uzákonenia národných parkov sa vlk v Tatrách nevyskytoval. Prvýkrát bola jeho prítomnosť zistená v slovenskej časti v roku 1955,“ dočítame sa v encyklopédii TATRY vydavateľstva Baset. V poľskej časti sa tak stalo dokonca až v osemdesiatych rokoch minulého storočia. V súčasnosti patrí vlk dravý (Canis lupus Linnaeus, 1758) na území celých Tatier medzi chránené druhy živočíchov.
Text: Lenka Burdová

Trikrát a dosť? Kiežby!
Po prvýkrát fúkalo na Božie narodenie v 2013 roku. Po druhýkrát v máji roku nasledujúceho. Po tretíkrát zaduli na Habovke ešte v tom istom roku dušičkové vetry. Dokopy vyvrátili viac ako stotisíc stromov. Lesníci sa obávajú, že do zvyšku sa zahryzne lykožrút.
Text: Lenka Burdová

Prekvapila sila prírody
I tak by mohol znieť podtitul Medzinárodnej konferencie venovanej stavu tatranského lesa desať rokov po veľkej vetrovej kalamite z 19. novembra 2004. Konala sa 20. a 21. novembra 2014 na Štrbskom Plese a hlavné témy príspevkov sa týkali spracovania kalamít a výnimkových konaní, revitalizácie lesných ekosystémov na území Tatier a ochrane lesa na území spravovanom Štátnymi lesmi TANAPu.
Text: Lenka Burdová

Nepáči sa im suchý les, ani povrch chodníkov
Hlavným lákadlom pre návštevníkov Tatranského národného parku sú nesporne vysoké prírodné hodnoty Tatier. Najatraktívnejšie a zároveň najzraniteľnejšie sú najvyššie polohy tejto časti celých Karpát. Po prudkom vzostupe návštevnosti TANAPu po Majstrovstvách sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970 stav niektorých častí tatranskej prírody začal upozorňovať na to, že niečo nie je v poriadku.
Text: Marián Šturcel

Vývoj erárneho (štátneho) majetku na území TANAPu do roku 1918
Prvých desať storočí nášho letopočtu boli Tatry zemou nikoho (res nulius). Ich predchádzajúce využívanie bolo veľmi sporadické, nikým neriadené, spontánne a právne nenormované. Až v polovici 11. storočia, kedy expanzia maďarských jazdeckých družín zasiahla aj tatranskú oblasť, sa Tatry stali súčasťou ranofeudálneho uhorského štátu a dedičným vlastníctvom uhorského kráľa.
Text: Peter Spitzkopf st.

Život je viac ako prvovýstup
„Najprv musíme zistiť, kde tá cesta vlastne je, kadiaľ vedie. Vraj Paryszki hovoril Arnovi Puškášovi, že nástup je niekde tam, kde sa začína stará cesta na Galérii. Viac nevie nikto nič,“ šepocú si medzi sebou (úryvok z knihy Vrcholy Ivana Gálfyho).
Text: Lenka Burdová

Prvý tatranský zimný turista
V lete ľudia dokázateľne a neanonymne chodievali na tatranské štíty už od roku 1615. V zime bola situácia iná. V štyridsiatych rokoch 19. storočia sa do snehom zavalených dolín odvažoval dokázateľne chodiť len Eduard Blasy. Trvalo ešte ďalšie tri desaťročia, počas ktorých ovládali ľudí, aj z najbližších dedín a miest, desivé predstavy a fámy o tajuplných hrozbách krutej horskej zimy.
Text: Ivan Bohuš, st.

Hokej pod Tatrami má osemdesiatpäť rokov
V závere roka 2014 uplynuli hneď tri významné výročia v histórii slovenského ľadového hokeja a všetky tri sú späté s Vysokými Tatrami.
Text: Rastislav Ovšonka

Najväčším najvyššie
Ďalekohľad v observatóriu na Skalnatom plese vymenili za nový. Je najväčší na Slovensku.
Text: Adriana Antošková