Časopis TATRY č. 1/2018

Martina Petránová
Kto je les?
Masovú hystériu spustila kampaň My sme les, s ktorou ešte v polovici novembra prišla občianska iniciatíva s rovnakým názvom. Ani nie po mesiaci získala aj vďaka sociálnym sieťam prívlastok najväčšia online environmentálna podpisová kampaň v histórii Slovenska. Doteraz ju podporilo vyše šesťdesiattisíc ľudí! Aj vďaka nej sa viac začalo diskutovať o stave horských lesov v národných parkoch. Hoci na to, čo je jeho príčinou, majú aktivisti a lesníci iný názor, v jednom sa zhodujú – je to téma, ktorou by sa mali zaoberať minimálne obe ministerstvá. Enviro i agrorezort medzitým už predstavili návrh memoranda o lesoch. Každý z nich však prišiel s vlastnou verziou…

Pavol Kráľ
Začudovanie obyčajného horára
Pred pár dňami som dostal od kamaráta mailom link na nejaké video. Pomyslel som si – niečo zaujímavé, nuž som si ho pustil. Niekoľko záberov na les, pohľadnú slečnu (či pani, neviem), potom pohľad na veľké rúbanisko niekde v Nízkych Tatrách a prestrih na Erika Baláža, ktorý sa pohoršuje nad tým, že pribúda bezlesie. Nakoniec sa pridávajú na jeho stranu ešte niektorí ľudia (predovšetkým zo šoubiznisu) a pritakávajú, že devastáciu treba zastaviť. Na konci odkaz na novovzniknutú občiansku iniciatívu, ktorá to má celé zachrániť. Prekonal som prvotný odpor a predsa len som si jej webstránku otvoril. Nesklamala. Bolo tam presne to, čo som očakával. Populizmus, pekné reči, odpútavanie pozornosti. A tak som sa, ako horár z praxe, rozhodol, že o tom niečo napíšem.

Martina Petránová
Uzávera už platí. Hoci s oneskorením
Síce s trinásťdňovým oneskorením v porovnaní s predošlými rokmi, ale predsa len začala v Tatrách platiť sezónna uzávera turistických chodníkov. Situáciu, ktorá nastala po zistení, že Návštevný poriadok TANAP‑u v skutočnosti neplatí už pätnásť rokov, vyriešili úrady opäť verejnou vyhláškou. Podľa nej budú mať návštevníci vysokohorského prostredia obmedzený pohyb po turistických chodníkoch v období od 1. novembra do 14. júna. Túto zimu si však na sezónnu uzáveru „počkali“ takmer dva týždne, teda dovtedy, kým rozhodnutie o nej nenadobudlo právoplatnosť.

Martina Petránová
Oto Berze: Hučalo to ako veľké lietadlo
Bilancia jedného z najväčších lavínových nešťastí, ktoré sa odohrali vo Vysokých Tatrách, bola hrozivá. Zahynul učiteľ, jeho syn a ďalších desať študentov Strednej priemyselnej školy strojníckej z Komárna, ktorí boli v Mengusovskej doline na lyžiarskom výcviku. Jediný, kto prežil, bol vtedy osemnásťročný Oto Berze. Keď v októbri na Popradskom plese uvádzal do života knižnú novinku Smrť si nevyberá šéf tatranských dobrovoľných horských záchranárov Jaroslav Švorc, bol to práve on, kto ju spolu s autorom vypravil na cestu k čitateľom. Aj po 44 rokoch, ktoré od tragédie uplynuli, si na dramatické okamihy spomína, akoby sa stali len včera. Pod snehom strávil neuveriteľných päť hodín! My sme sa s ním porozprávali nielen o tom, čo mu prebleslo hlavou, keď si uvedomil, že sa naňho valí lavína…

Martina Petránová
Tatranské scenérie v kalendári
Rovnako ako po minulé roky aj tentokrát pripravili Štátne lesy TANAP-u nástenný kalendár s tatranskými motívmi. Zatiaľ čo v tom predošlom, určenom na rok 2017, dostali priestor kresby Martina Leštinského, ten najnovší predstavuje tatranské scenérie, ktoré svojimi fotoaparátmi zachytili lesníci od Oravy až po Tatranskú Javorinu.

Peter Svätojánsky
Pátranie sa rovná beznádej
Horským záchranárom sa táto jeseň v Tatrách vryla do pamäti hlavne kvôli dvom pátracím akciám po nezvestných českých turistoch. Oba prípady majú takmer rovnaký scenár, keď sa turisti sami vybrali do hôr bez toho, aby niekomu povedali, kam idú. Pátranie v týchto prípadoch je ako hľadanie ihly v kope sena.

Martina Petránová
Lyžiarska sezóna s novinkami
Ako prvé otvorilo vo Vysokých Tatrách zimnú lyžiarsku sezónu už tradične Štrbské Pleso, horské stredisko Tatranská Lomnica sa k nemu pridalo o necelé dva týždne. Od prvého decembra sa však lyžovalo nielen pod Soliskom, ale i na nízkotatranskom Chopku, kde prírode mesiac intenzívne asistovali snežné delá.

Martina Petránová a Ivan Vodička
Poodkryté tajomstvo
Keď sme takto pred rokom v našom časopise uverejnili príspevok Jozefa Šteca o Putovnej cene Zbojníckej chaty, ktorej tvorcom by mal byť sochár a výtvarný pedagóg Rudolf Hornák (1919 – 1965), nedávali sme veľkú šancu tomu, že naň niekto zareaguje. O to príjemnejšie nás prekvapilo, keď sa stal pravý opak.

Martina Petránová
Jesenná inventúra
Zatiaľ čo jarné spočítanie kamzičej zveri je zamerané hlavne na zisťovanie prírastkov mláďat, jesenné mapuje početnosť kamzičej populácie pred zimou. Podľa výsledkov ostatnej kamzičej inventúry bude na slovenskej i poľskej strane Tatier zimovať 1 263 kamzíkov.

Marcel Tobis
Maco horolezec
Pravidelná jesenná kamzičia inventúra sa nám už neraz postarala o nevšedný zážitok. Za tie roky, čo pracujem ako lesník v Tatranskej Javorine, som videl už všeličo. Ale maca - Horolezca veru ešte nie. Až teraz.

Zuzana Homolová
Pôvod a vývoj rastlinstva Tatier
Keď sa povie tatranská flóra, každý z nás si predstaví svoje obľúbené rastlinné druhy alebo lokality, ktoré mu na potulkách Tatrami najviac utkveli v pamäti. Keby sme sa však vrátili v čase o niekoľko desiatok tisíc rokov späť a prešli sa po tých istých miestach, sotvakde by sme našli rastlinstvo v takej podobe, ako ho vidíme dnes.

Jozef Hybler
Kamzík v lese
Výskyt kamzíka vrchovského tatranského v pásme lesa je celkom výnimočný aj v zimnom období. Vďaka modernej technike sa nám dňa 10. decembra 2017 podarilo zachytiť prechod jedného samca v nadmorskej výške 1 130 m. n. m v oblasti Vyšných Hágov. Dôvodov môže byť niekoľko.

Ivan Bohuš st.
Neboli to moji predkovia, ale vážim si ich, ako keby boli
Spoločné máme len priezvisko a pozitívny vzťah k Vysokým Tatrám. Nemal som však „aj v dávnejšej minulosti významných tatranských predkov“, ako tvrdil jubilejný článok k mojim – dnes už veľmi dávnym – sedemdesiatinám. Omyl pisateľa som verejne nevyvracal. Vlastne mi aj celkom dobre padol. O mojich „tatranských“ menovcoch a dávnych predchodcoch, pedagógovi a vedcovi Jurajovi Bohušovi z prvého kvartálu 18. storočia a o priekopníkoch cestovného ruchu Baltazárovi a Jozefovi Bohušovcoch z 19. storočia sa v dejinách Tatier zachovali iba kladné zmienky. Vážim si ich teda.

Ľuba Rusnáková
Tatry na dosah
Jubilantka Viera Švenková patrí k najvýraznejším predstaviteľkám súčasnej slovenskej prózy. Prozaička, prekladateľka, publicistka. Tatier sa vo svojej tvorbe priamo dotýka len zriedkavo, ale má ich na dosah. Blízko.

Jitka Haaková
Malebná cesta v službách Ferdinanda Dobrotivého
Zápis v pamätnej knihe Starého Smokovca z roku 1838 potvrdzuje prítomnosť viedenského maliara Jakuba Alta (1789 – 1872) v Tatrách. Dôvod jeho návštevy je známy – Alt prišiel kresliť a maľovať pohľady na Tatry a ich okolie, tak ako to robil v iných kútoch habsburskej monarchie. Jeho cesta do Uhorska však nebola náhodná a nevychádzala iba z jeho vlastného záujmu a túžby po poznaní. Tvorba vedút bola jeho povolaním a predovšetkým zdrojom obživy – živil rodinu s ôsmimi deťmi. Pracoval pre vydavateľstvá, ktoré publikovali topografické veduty.

Martina Petránová
Otestujte sa
Svoje vedomosti o Tatrách si najnovšie môžete otestovať aj prostredníctvom mobilnej aplikácie Kvíz TANAP-u. Desať otázok doplnených fotografiami v priebehu pár minút preverí vaše znalosti o histórii, geologickom vývoji i prírodnom prostredí národného parku. Samozrejme, nechýbajú ani niektoré z tatranských naj.

Peter Chudý
Neobyčajné spomienkové stretnutie
Jedno sobotné novembrové popoludnie bol Hotel Patria na Štrbskom Plese dejiskom neobyčajného spomienkového stretnutia na Karola Suchánka, ktorý by sa práve v roku 2017 dožil okrúhlych sto rokov. Jeho traja synovia – Karol, Boris a Dalibor – sa rozhodli práve v tomto mesiaci, kedy sa slávila nielen pamiatka zosnulých, ale je aj výročie úmrtia ich otca, pozvať viac ako stovku ešte žijúcich bývalých spolupracovníkov, priateľov a známych svojho otca na milované Štrbské Plese, aby si spolu s rodinami pripomenuli neobyčajne bohatý a plodný život človeka, ktorý zanechal nezabudnuteľnú stopu v športovom i spoločenskom živote Vysokých Tatier v 20. storočí.

Jozef Gurník
Hrebeňom Tatier
V ďalšej časti nášho seriálu Hrebeňom Tatier pokračujeme výpočtom pokusov o prechod hlavného hrebeňa Vysokých Tatier, ktorý sa rozprestiera od Kopského až po Ľaliové sedlo. Má dĺžku približne 26 kilometrov a jeho najvyšším bodom je Zadný Gerlachovský štít (2 616 m). Keďže o jeden z najatraktívnejších prechodov prejavili záujem mnohí horolezci, neostalo nám iné, ako text rozdeliť na niekoľko dielov. V prvom sme vám priblížili neúspešné snahy o prechod hrebeňa, či už v letnom, alebo zimnom období. Teraz k nim pridávame i prvú desiatku úspešných prechodov v letnom období.

Jozef Gurník
Tatry z chodníka
Hlinská dolina je jedna z hlavných horných odnoží Kôprovej doliny, ktorá vyúsťuje od Temných Smrečín.