Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Časopis TATRY č. 1/2019

TATRY č. 1/2019

Martina Petránová
Quo vadis, TANAP?
Tatranský národný park dostal k svojej sedemdesiatke aj darček v podobe návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, v ktorom sa okrem iného počíta aj s rozšírením bezzásahových území a výrazným obmedzením hospodárenia v lesoch. Šéf envirorezortu László Sólymos už pred časom vyhlásil, že štátne pozemky v národných parkoch by chcelo ministerstvo životného prostredia dostať pod správu štátnej ochrany prírody, posilniť jej kompetencie plánuje aj na ostatnom území, nielen v najprísnejšie chránených zónach. Odporcovia novele vyčítajú nekoncepčnosť, formálne chyby, citeľný dopad na štátny rozpočet i zamestnanosť predovšetkým v chudobnejších regiónoch. Poukazujú aj na to, že jej prijatie bude ďalšou ranou pre slovenské lesy – a nielen tie v národných parkoch. Kritika voči novele z dielne envirorezortu sa však vzniesla aj z radov ochranárov a ekologických aktivistov. Hromadnú pripomienku, ktorú podali, podpísalo vyše 30-tisíc ľudí!

Martina Petránová
Mikuláš Michelčík: Chyby sa robili v minulosti a robia sa aj dnes
Na celoslovenskom stretnutí lesníkov a priaznivcov lesa, ktorí v novembri na námestí vo Zvolene vyjadrili svoj nesúhlas s diskreditačnou protilesníckou kampaňou a zároveň vyzvali predstaviteľov štátu a verejnosť k rešpektovaniu ich práv, nechýbal ani niekdajší riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Mikuláš Michelčík. Skúsený lesník neskrýva svoj smútok nad súčasným stavom lesníctva na Slovensku a otvorene hovorí, že má obavy o budúcnosť nášho najstaršieho národného parku.

Martina Petránová
Ladislav Harvan: Dodnes vidím tie oči
Pred šesťdesiatimi rokmi spadla pod Lomnickým sedlom obrovská lavína, ktorá pochovala štyroch ľudí. Práve toto nešťastie bolo impulzom pre vybudovanie protilavínových zábran, ktoré najvyššie položenú zjazdovku na Slovensku pred pádom lavín chránia dodnes.

Ladislav Milan
S hromadným výcvikom lavínových psov začali pred polstoročím
Z pohľadu organizovanej lavínovej záchrany patrí lavínový pes k najuniverzálnejším a najrýchlejším prostriedkom, pomocníkom. V krajinách s vyspelým zimným cestovným ruchom má jeho nasadenie dlhodobú tradíciu. U nás prvými priekopníkmi výcviku psov na záchranu v lavínach boli v rokoch 1958 až 1960 pracovníci horskej služby vo Vysokých Tatrách. Ich individuálne pokusy neboli úspešné, mali len striedavé výsledky, pod ktoré sa podpísali neskúsenosť či výber menej vhodnej rasy.

Martina Petránová
Zima s novinkami
Najväčšie tatranské lyžiarske strediská vstúpili do zimnej sezóny hneď s viacerými novinkami. Vylepšené zasnežovanie, zrekonštruované hotely, nové reštaurácie či tzv. gastro pointy priamo na zjazdovkách čakajú lyžiarov v Jasnej i vo Vysokých Tatrách. Najväčšou novinkou je zmena predaja skipasov. Poľovať sa na ne bude podobne ako na letenky.

Martina Petránová
V Tatrách bude zimovať rekordný počet kamzíkov
Hoci po minulej zime, ktorá bola pre kamzíky obzvlášť krutá, to vyzeralo tak, že ani výsledky jesennej kamzičej inventúry nedopadnú príliš povzbudivo a počet kamzíkov podobne ako na jar dosiahne len okolo tisíc jedincov, stal sa presný opak. Na slovenskej aj poľskej strane Tatier padli historické rekordy.

Zuzana Kyselová
Kamzičia inventúra očami botanika
Tí, ktorí sa vyberú rátať kamzíky, obvykle hľadia na okolité svahy a bralá v prvom rade preto, aby zbadali kamzíka. Sem-tam však musia skloniť hlavu a pozrieť pod nohy. Tento rok to však neboli len skaly a suchá tráva, po ktorej kráčali. Teplé dni tohtoročnej jesene prehriali pôdu a slnečné lúče vzbudili v mnohých rastlinách dojem, že už nastala jar a treba začať nový vegetačný cyklus. Odborne sa tento jav nazýva remontácia, v priaznivých podmienkach niektoré druhy jednoducho znovu zakvitnú.

Michal Jurčo
Chodiaci les
Nedávno boli v Ekvádore objavené zvláštne druhy stromov, ktoré sa dokážu pohybovať rýchlosťou asi dva až tri centimetre za deň. Za všetko môže ich koreňový systém. Rast nových koreňov smerom do priestoru ich každodenne posúva o malý kúsok ďalej. Za rok to môže byť až okolo dvadsať metrov. Podobný unikát máme aj u nás, pod Tatrami. Tu niektoré stromy dokážu za jednu noc prejsť aj niekoľko sto metrov až kilometer. Paradoxne, koreňový systém s tým nemá nič spoločné, keďže ten, spolu aj so spodnou časťou kmeňa do výšky asi jeden a pol metra, ostáva na pôvodnom mieste ako nemý svedok činnosti, ktorá tu bola po večeroch vykonávaná.

Izabela Gass
S Orłowiczom v Rakúsko-Uhorsku
Mieczysław Orłowicz (1881 – 1959) nestor poľskej turistiky, znalec krajiny, autor početných sprievodcov, vrátane prvého poľského sprievodcu po Európe vydaného v roku 1906, vám prostredníctvom Poľky Izabely Gass priblíži svoje putovanie po Rakúsko-Uhorsku.

Marián Soják
V časoch Rimanov a našich priamych predkov
Naposledy sme čitateľom v našom archeologickom seriáli priblížili život v našich veľhorách po dobách kamenných, v časoch presadzovania sa farebných a železných kovov, teda v dobe bronzovej a železnej. Tentokrát sa zameriame na obdobie po prelome letopočtov, počnúc životom za čias starých Rimanov, Germánov a končiac našimi priamymi predkami – Slovanmi.

Stanislav Pavlarčík a red.
Aj Belianska jaskyňa má svoju eurobankovku
V septembri bola vydaná ďalšia eurobankovka s nulovou hodnotou, tentokrát pre Beliansku jaskyňu nachádzajúcu sa v Tatranskom národnom parku. Jej ústredným motívom je Palmová sieň so Zrkadlovým jazierkom, stalagmitmi a letiacim netopierom. K nej odvtedy pribudli aj bankovky s vyobrazením Štrbského plesa, Chodníka korunami stromov a najnovšie aj Lomnického štítu.

Martina Petránová
Múzeum s novinkami
Od konca novembra si návštevníci Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici môžu prezrieť jeho vynovenú expozíciu. Okrem biotopu sutí, skalných stien a vrcholov pribudla nová dioráma venovaná limbe, na osobitnom paneli sa v múzeu rozhodli predstaviť aj potoky a tatranské plesá.

Martina Petránová
Náučným chodníkom
Skvelým spôsobom, ako spojiť nenáročnú turistiku s poznaním, je prechádzka po náučnom chodníku. Na Slovensku sú ich desiatky, stačí si len vybrať. Aj Tatry majú čo ponúknuť. Štátne lesy TANAP-u ako správca územia majú v náplni aj starostlivosť o turistické chodníky, tie náučné nevynímajúc. V našom novom seriáli Náučným chodníkom vám postupne predstavíme osem lokalít, ktoré určite stojí za to navštíviť. Začneme Náučným chodníkom Hrebienok, ktorý otvorili len pred niečo vyše rokom.

Zuzana Kollárová
Obdobie vzniku Československej republiky vo Vysokých Tatrách a v blízkom okolí
Prvé správy o dianí vo Vysokých Tatrách po oficiálnom vzniku novej republiky nachádzame v novinách Karpathen – Post až 28. novembra 1918, hoci Vysoké Tatry boli ich stálou témou. Informovali, že liečebňa pre pľúcne choroby v Dolnom Smokovci má smutný údel. V prvých dňoch revolúcie boli lekári Budapešťou prepustení a samostatne z Tatier poutekali. Vojaci pred svojím odchodom budovy vyrabovali a zobrali čo sa dalo...

Martina Petránová
Počúva, čo hovorí hora
Ako prvá žena na svete vystúpila bez pomoci umelého kyslíka na všetkých štrnásť osemtisícoviek. Korunu Himalájí zavŕšila v roku 2011, keď zdolala obávanú K2 s povesťou najnebezpečnejšej hory sveta. Práve ona bola jej detským snom, ktorý po štvrťstoročí premenila na skutočnosť. Gerlinde Kaltenbrunner. Úspešná rakúska horolezkyňa, ktorá bola hosťom nedávneho Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade, sa netají tým, že počúva predovšetkým svoj vnútorný hlas.

Róbert Javorský
Potulky po národných parkoch Ruska III.
Tento sen som začal snívať už v pätnástich, keď som dostal od mamy knihu „Objavili sme Kamčatku?“. Napokon sa mi podarilo splniť si ho, ale musel som si na to počkať ďalších 34 rokov. Ak by som mal porovnať skutočnosť s knižkou, tak môžem smelo vyhlásiť, že za tie takmer štyri desaťročia sa v tomto kúte sveta ani mnoho nezmenilo – veď v prírode je štyridsať rokov veľmi málo na veľké zmeny, avšak v prípade človeka je to naopak. Za štyridsať rokov dokáže prírodu zničiť a zmeniť na nepoznanie…

Jozef Gurník
Belianske Tatry
V novom seriáli venovanom Belianskym Tatrám si postupne predstavíme jednotlivé doliny a dolinky, ktoré ukrýva tento kút Slovenska. Pred štyridsiatimi rokmi, v roku 1978, sa ho vtedajšia Správa TANAP-u rozhodla pre turistov a horolezcov uzavrieť. Dôvodom bolo značné poškodenie pôdneho krytu. Momentálne je pre návštevníkov v tejto časti Tatier prístupná len Monkova dolina, ktorou sa dostanú až do Kopského sedla (1 749 m), odkiaľ môžu pokračovať k Bielym plesám. Javorová dolina so Zadnými Meďodolmi ostáva po letných povodniach aj naďalej uzavretá.

Štátne lesy TANAPu
059 60 Tatranská Lomnica
tel: +421 52 47803 11
sekretariat@lesytanap.sk
IČO: 31966977
DIČ: 2021202931
IČ DPH: SK2021202931

TATRY č. 2/2021

TATRY č. 2/2021

Časopis vychádza šesťkrát ročne, pravidelne koncom párneho mesiaca.

predplatné | archív vydaní

ŠTÚDIE O TATRANSKOM NÁRODNOM PARKU (13) 46 Zborník recenzovaných príspevkov z konferencie k 15. výročiu vetrovej kalamity z roku 2004 vo Vysokých Tatrách

Program cezhraničnej spolupráce PL-SR 2014 - 2020