Časopis TATRY č. 1/2020

Martina Petránová
Tentokrát bez čísel
Jesenná kamzičia inventúra nevyšla podľa predstáv. Aj napriek tomu, že meteorológovia avizovali zlepšenie počasia, karty napokon zamiešala hmla, ktorá znemožnila presne zmonitorovať stavy kamzičej populácie v niektorých lokalitách. Na relevantné čísla si tak Tatranský národný park bude musieť počkať do najbližšieho sčítania, ktoré sa už tradične uskutoční na jar.

Martina Petránová
Kilometre noviniek
Pod takýmto sloganom predstavili Tatranci novinky na túto zimnú sezónu. Okrem posilnenia skibusov a ďalších kilometrov trás pre nadšencov bežeckého lyžovania, by návštevníkov a domácich malo potešiť napríklad i nové verejné klzisko. Lyžiarske strediská vstúpili do sezóny s flexibilnými cenami už aj v pokladniach, meniť sa budú podľa záujmu lyžiarov, počasia i ďalších faktorov.

Martina Petránová
BOJ na horách
Novinkou v horských oblastiach na Slovensku je BOJ. Bezpečnostno-operatívna jednotka, ktorá patrí pod rezort ministerstva vnútra, sa má postarať predovšetkým o to, aby sa turisti vo vysokohorskom prostredí i lyžiari na svahoch cítili bezpečnejšie. O tom, ako to chce dosiahnuť, sme sa porozprávali s riaditeľom Horskej záchrannej služby (HZS) Jozefom Janigom, ktorý nám prezradil aj to, aké sú jej ďalšie úlohy a prečo vlastne vznikla.

Martina Petránová
Korzo opäť v kurze
Zdá sa, že projekt, ktorý pripomína telenovelu, sa napokon predsa len stane realitou. Hoci v minulosti už developeri ohlásili viacero termínov, kedy mali v pláne Lomnické korzo dokončiť, projekt prepojenia železničnej a autobusovej stanice s horským strediskom pod Lomnickým štítom ostal doposiaľ len na papieri. Teraz však nový investor ohlásil, že reálne začína s výstavbou.

Viktória Čabanová, Gabriela Chovancová
Nová hrozba aj pre dravce Tatier?
Sťahovavé vtáky ročne absolvujú dlhé presuny naprieč svetom do svojho zimoviska. Rôzne klimatické podmienky a prostredie však prinášajú v týchto oblastiach mnoho nástrah. Jedným z negatívnych faktorov migrácie je aj spektrum patogénov, ktoré v novom prostredí cirkuluje. Práve sťahovavé vtáky zohrávajú značnú rolu v rozšírení týchto patogénov v rámci celého sveta.

Martina Petránová
Skvosty za sklom
Pravidelná dvojtýždňová odstávka Múzea Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici z dôvodu každoročných profylaktických a modernizačných prác tentokrát síce výraznejšie novinky v expozícii nepriniesla, avšak to nič nemení na tom, že stále sa v nej nájde dosť lákadiel, ktoré majú potenciál zaujať návštevníkov.

Gabriela Chovancová
Múzejná činnosť nie je len „oprašovanie“ preparátov
Mnohí si myslia, že práca v múzeu je len o oprašovaní exponátov a ani len netušia, že jednou z hlavných náplní múzeí je aj vedecká a akvizičná činnosť, ako im to stanovuje zákon NR SR č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty. Múzejná zbierkotvorná i výskumná činnosť má presne stanovené pravidlá a podlieha veľmi zložitému procesu získavania povolení. Napríklad na výskum, zber a držbu uhynutých chránených živočíchov je potrebné získať výnimku z podmienok ochrany vyplývajúcu zo zákona o ochrane prírody a krajiny.

Silvia Hyblerová
On či ona?
Rozdiely v pohlaví niektorých živočíchov sú rozpoznateľné ihneď, v prípade iných je jeho určenie o niečo ťažšie a ďalšie ho doslova „taja“. V prípade lykožrútov je to rôzne a bez mikroskopu sa nezaobídeme. Pri niektorých je možné určiť pohlavie pomerne jednoducho, pri iných nie je vôbec jasné.

Michal Jurčo
Rok horára
Nie každý presne vie, aká je pracovná náplň horára, čo robí, kde sa túla, aký je jeho pracovný čas. Niekto si možno myslí, že lesníci sedia v kanceláriách, celé dni pijú kávu a klebetia, lebo ich nikdy v hore nestretli. To, že sú pre ľudí skoro neviditeľní, ešte neznamená, že sa v lese nenachádzajú a nevykonávajú svoju prácu. Akurát si svoje povinnosti plnia s ohľadom a citom na okolité prostredie a nedávajú o sebe vedieť až tak, ako niektorí „kultúrni“ návštevníci lesa z miest a obcí. Aspoň takto sa vám pokúsim priblížiť, čo robia tatranskí horári počas roka, ako fungujú, čo je náplňou ich práce. A začneme pekne od Nového roka.

Rudolf Šoltés
Kalamita a machorasty
Lesy vytvárajú vhodné prostredie pre machorasty, poskytujú im ochranu a konštantnú úroveň vlhkosti. Vo všeobecnosti zastúpenie machorastov v lesnom poraste sa zvyšuje s úrovňou vlhkosti, veku porastu a ochranou pred vetrom. V lesnom podraste pod clonou stromov prevažuje difúzne svetlo. Nadmerným osvetlením spôsobeným deštrukciou stromov dochádza k narušeniu svetelného režimu. Priame osvetlenie je pre tôňomilné machorasty fatálne, spôsobuje rozklad chlorofylu v chloroplastoch. Odstrihnutie od zdroja energie potom nevyhnutne vedie k zániku machovej rastliny.

Martina Petránová
Miroslav Pomajdík: Každé pleso ma vie niečím očariť
Hneď prvý ponor pod hladinu jedného z tatranských plies bol pre neho osudový. Odvtedy ubehli takmer štyri desaťročia, no ich mystika ho neprestáva fascinovať. Potápač Miroslav Pomajdík sa s unikátnymi zábermi, ktoré zachytávajú nielen krásu, ale aj tajomstvá ukryté v hlbinách, najnovšie podelil vo svojej knihe Moje tatranské plesá. Verí, že poteší všetkých, ktorí nosia Tatry v srdci a ukáže im ich trochu inú, bežne nedostupnú tvár...

Jana Tomalová
Na skialpoch cez hory
Meteorologička Alena Zárybnická a športový redaktor Jiří Hölzel z Českej televízie brázdia už šesť rokov svahy po celej Európe, aby priniesli na obrazovky pravý závan skialpinizmu so všetkým, čo k nemu patrí – tipy na „vejlet“, krásne výhľady, ale najmä rešpektovanie pravidiel a zásad bezpečnosti. Riziko totiž pri tomto športe nemôžete vylúčiť, len eliminovať na minimum. S touto „zapeklitou“ otázkou tvorcom piatej série seriálu Na skialpoch cez hory, v ktorej sa objavia aj Vysoké a Západné Tatry, pomáhali členovia Horskej záchrannej služby, pre ktorých to bola tiež veľká škola. Zatiaľ čo ich úlohou je pohybovať sa vo vysokohorskom teréne čo najrýchlejšie, v tomto prípade museli testovať svoju trpezlivosť s filmármi, ktorí potrebujú na každý záber čas.

Oto Jalčovik
Artur Csatádi
Artur Csatádi bol najdlhšie slúžiacim lekárnikom vo vile Hygiea. Do Starého Smokovca prišiel v roku 1895. Zo začiatku pracoval ako praktikant a pomocný lekárnik. V roku 1905 získal právo k lekárni vo vile Hygiea a ako lekárnik tam ostal až do roku 1938. V Starom Smokovci teda žil a pracoval plných 43 rokov a bol v poradí štvrtým lekárnikom, ktorý tam pôsobil.

Pavol Svetoň
Časy, ktoré zavial prach
Dolný Smokovec bol v roku 1883 malou kúpeľnou osadou, ktorá ponúkala liečebné procedúry rašelinovým bahnom a minerálnu vodu. Lekári hosťom ordinovali pitné kúry, kosodrevinové a teplé uhličité kúpele. Po roku 1919 sa z nej kúpeľní hostia vytratili a do starých hrazdených budov sa nasťahovali detskí pacienti trpiaci chorobami horných dýchacích ciest a tuberkulózou.

Ivan Mátray
Ihla alebo príbeh jedného výstupu
Jej silueta určite lákala nejedného lezca. Mnohí k nej vzhliadali s túžbou dotknúť sa vrcholu. Keď naň koncom mája 2018 liezla trojica Igor Pap, Michal Sabovčík a Rasťo Hatiar, ani jeden z nich netušil, že ich už niekto predbehol. Pár metrov pod vrcholom však objavili starú slučku, ktorá čo-to naznačila, no jasnú odpoveď na to, či neznámy naň skutočne aj vyliezol, nedala. Nepoznal ju ani dlhoročný horský vodca a znalec Tatier Pavel Rajtar a keďže sa blížilo sté výročie založenia Československa, skalný útvar práve na jeho podnet pomenovali Ihla republiky. Neboli však jediní, koho jej tvar zaujal. A to už podstatne skôr...

Martina Petránová
Dôchodok himalájistu môže byť vzrušujúci
Otvorene priznám, že titulok k tomuto článku som nevymyslela ja. Pod takýmto názvom sa „svoju cestu ťahania“ rozhodol na Medzinárodnom festivale horských filmov v Poprade predstaviť známy poľský himalájista Piotr Pustelnik, ktorý po skončení aktívnej kariéry výškového horolezca presedlal na iný typ expedícií. Na nudu sa sťažovať ozaj nemôže, jeho dôchodok má od pokojnej staroby na míle ďaleko.

Róbert Javorský
Expedícia Sibír
Celý tento príbeh sa začal „náhodne“ pred dvoma rokmi. Bolo to počas stáže, na ktorej som sprevádzal skupinu kolegov z Ruska po národných parkoch Česka, Slovenska a Poľska. Zoznámil som sa tam s riaditeľom zapovednika krasnojarské Stolby, Vjačeslavom Ščerbakovom. Tento zapovednik patrí medzi prvé chránené územia Ruska, vznikol už v roku 1925. Impulzom na bližšie zoznámenie sa bolo pre Vjačeslava práve moje priezvisko Javorský. Prvým riaditeľom ich zapovednika bol totiž môj menovec, Alexander Leopoldovič Javorský. Vjačeslav sa zamyslel, či nie som náhodou príbuzný, alebo dokonca potomok tohto významného buditeľa ruskej ochrany prírody. Aj fotky môjho starého otca sa s jeho podobizňou veľmi podobali. Samotného ma tým uviedol do rozpakov. Práve táto spojitosť nás doviedla až k myšlienke usporiadať do tejto časti Ruska mini expedíciu.

Jozef Gurník
Belianske Tatry
Náš seriál, v ktorom vám postupne predstavujeme doliny Belianskych Tatier, pokračuje ďalšou časťou. Na rade je tentokrát Tristárska dolina a okrem nej nazrieme i do doliny Čierneho potoka.