Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Časopis TATRY č. 1/2022

TATRY č. 1/2022

Jana Tomalová
Tatry na Messnerovej mape zrejme nepribudnú
Po tom, čo sa múzeum vo vyhliadkovej veži na Štrbskom Plese scvrklo zo štyridsiatich štvorcových metrov na gastro prevádzku s prvkami edukatívneho charakteru, dvihol verejnosti tlak aj legendárny horolezec Reinhold Messner. Expozícia vo veži mala byť totiž súčasťou siete Messner Mountain Heritage. V rozhovore pre Aktuality.sk však dobrodruh uviedol, že o spoluprácu už stratil záujem, lebo investor sa mu mal prestať ozývať. Podľa majiteľa Veže snov riešenie konceptu múzea pribrzdila koronapandémia.

Martina Petránová
Dostali zelenú
Vďaka neustále sa meniacim protipandemickým opatreniam visel nad zimnou lyžiarskou sezónou až do poslednej chvíle otáznik. Napokon predsa len odštartovala. Hoci s týždňovým meškaním oproti pôvodným plánom. Podnikatelia v cestovnom ruchu však intenzívne bijú na poplach, prevádzky – a nielen tie tatranské – už podľa nich naozaj melú z posledného.

Alexandra Bachledová
Po stopách Jána Olejníka: Za Vianocami a Džafkulinou
Kresťanské a slovanské tradície ťahali za jeden koniec a premiešavali sa na Vianoce, ale tiež v období, keď majú v kalendároch svoje meno Kataríny, Ondrejovia, Barbory, Mikulášovia či Lucie. O mnohých zvykoch sa dozvedáme už len z literatúry a od pamätníkov, v tomto vydaní časopisu TATRY si však prečítate i o vzácnom a stále „živom“ klenote z Lendaku, zachovanej bábkovej hre Džafkulina. Udržať až do dnešných čias sa ju podarilo aj vďaka trom rodinám – Fudalyovcom, Majerčákovcom a Neupauerovcom.

Martina Petránová
Jaroslav Švorc: Svoj život by som určite opäť spojil s horami
Mal dvadsať, keď po prvý raz v živote videl za popruhmi záchrannej deky zasunutú vetvičku kosodreviny. Vtedy však ani len netušil, že takýto obraz nemá pred očami poslednýkrát. Medzitým prešlo päť desaťročí, počas ktorých ako horský záchranár nemal o podobné výjavy núdzu. Na čele dobrovoľníkov stál skoro štvrťstoročie, no nedávno sa rozhodol, že nadišiel čas, aby pomyselné žezlo odovzdal svojim nástupcom. Jaroslav Švorc si v rozhovore zaspomínal nielen na nezvyčajné okolnosti, ktoré ho posadili na šéfovskú stoličku Tatranskej horskej služby – dobrovoľného zboru, ale prezradil nám aj to, s akými ťažkosťami sa za tie roky museli popasovať jeho členovia.

Tri otázky pre...
Na stoličku šéfa Tatranskej horskej služby – dobrovoľného zboru po jej októbrovom valnom zhromaždení zasadol František Mrázik. Rady dobrovoľníkov rozšíril pred dvomi desaťročiami ako čakateľ, od roku 2009 bol podpredsedom. Jednou z troch otázok, ktoré sme mu položili, bola aj tá, akým najväčším výzvam čelí momentálne Tatranská horská služba – dobrovoľný zbor.

Jana Tomalová
Kaplnka dostala retro strechu
Mohlo by sa zdať, že ide o nepodstatný detail. No práve zašpicatený koniec šindľa prinavrátil kaplnke na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese pôvodný ráz zo štyridsiatych rokov minulého storočia.

Ľuba Rusnáková
O starej ceste spod Tatier cez Branisko
Po tejto ceste – z Kežmarku do Sabinova – putovala v deň svojej svadby románová fiktívna dcéra kežmarského učenca Dávida Frölicha. Uberala sa do rodičovského domu manžela, ktorého nemilovala, ale akceptovala otcovo rozhodnutie. Bol to jej prvý kontakt s krásou a rozľahlosťou sveta, aj s ľudskou brutalitou a temnými stránkami doby. Práve sa definitívne zriekla svojej jedinej lásky a prijala údel manželky s odhodlaním stáť po boku svojho muža v dobrom aj v zlom. Na konci cesty sa ocitne v bezvýchodiskovej situácii, ťažšej ako smrť, navždy poznačená osudovým znamením. Ona, múdra, čistá a ušľachtilá, bude proti svojej vôli vtiahnutá do spleti temných síl na hranici medzi zemou a peklom. Tak to vyfabuloval maďarský spisovateľ Mór Jókai v roku 1876, inšpirovaný knihou Uhorský Simplicissimus z roku 1683.

Peter Bitušík a Ladislav Hamerlík
O tatranských plesách, rybách a zdravom rozume
Mohlo by sa zdať, že v súčasnej dobe si väčšina tohto národa uvedomuje hodnoty, ktoré na malej ploche Tatier máme. Tiež by sme boli ochotní uveriť tomu, že väčšine návštevníkov ani len nenapadne natrhať si kyticu poniklecov, rýľom vykopať korene horcov, alebo zahodiť zvyšky obeda aj s obalmi do najbližšieho plesa – aj keď ani tieto činnosti nie sú úplne vylúčené. Radi by sme verili, že prevažná väčšina ľudí nejako v podvedomí cíti, že sa k prírode Tatier, ako najväčšiemu monumentu glaciálnej činnosti v strednej Európe, treba správať ohľaduplne a citlivo.

Jana Tomalová
Ďalšie ekodukty? Zatiaľ science fiction
Podľa smutných štatistík Štátnych lesov TANAP-u hynie pod kolesami áut a vlakov takmer trojnásobne viac zveri než pred desiatimi rokmi. Správa TANAP-u v polovici novembra upozornila, že len v jej kompetenčnom území prišlo za ostatných päť rokov pri strete s dopravnými prostriedkami o život 33 medveďov. Niektoré riešenia sa zasekli v rovine nápadu, iné – ako železničný ekodukt pri obci Lučivná – „žijú“ zatiaľ iba papieri. Ich realizácia je však v nedohľadne a dôvod prozaický. Peniaze.

Milan Lučanský
Vodopády Tatier VII.
Oblasť Štrbského Plesa, nachádzajúca sa v západnej časti Vysokých Tatier na ich južnom úbočí, patrí medzi najnavštevovanejšie lokality Tatier. Najväčším lákadlom je síce rovnomenné jazero, avšak aj v tejto oblasti nájdeme viacero vodopádov, ktoré pritiahnu oko nejedného turistu.

Jana Tomalová
40 rokov po: Chodníkom k Zelenému Krivánskemu plesu
Toľko ospievaný a vybásnený Kriváň sa dostane do itineráru snáď každého turistu a inak tomu nebolo ani na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia. Modroznačený chodník na ikonický vrch, „nakúkajúci“ do Hlinskej a Temnosmrečinskej doliny, bol v tom čase silným konkurentom „žltej značke“ k Zelenému Krivánskemu plesu. Na vtedajšej Správe TANAP-u sa pre neveľký záujem turistov rozhodli uzavrieť tento zhruba kilometrový úsek vo Važeckej doline a ponechať ho pre prírodu ako areál s celoročným maximálnym pokojom.

Martina Petránová
Očakávania sa nenaplnili
Tatry majú za sebou už aj jesennú kamzičiu inventúru. Podľa jej výsledkov bude na slovenskej a poľskej strane Tatranského národného parku zimovať prinajmenšom 1 095 kamzíkov. Je to menej, než očakávali zoológovia.

Martina Petránová
Na love za ranného svitu
Po vynovenej dioráme alpínskeho stupňa, ktorú oživila simulácia útoku rysa na kamzicu s maľbou Mengusovskej doliny v pozadí, prichádza Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici s ďalšou novinkou.

Martina Petránová
V Tatrách rastie Strom roka!
Donedávna bol známy ako zelený tatranský dáždnik, od ostatného leta aj ako Strom zaľúbencov. Buk lesný – previsnutý, ktorý rastie v centre Starého Smokovca, sa najnovšie môže pochváliť už i titulom Strom roka 2021. Stal sa totiž víťazom rovnomennej ankety, ktorú vyhlásila Nadácia Ekopolis. Slovensko tak bude na jar reprezentovať v súťaži Európsky strom roka.

Róbert Javorský
Potulky po národných parkoch Ruska IV.
Po dvoch rokoch sa nám konečne podarilo zase vycestovať do Ruska. Bránil nám v tom ošiaľ, ktorý prepukol okolo korony a na dlhé mesiace nás odstavil od akýchkoľvek návštev tejto inšpiratívnej krajiny. Naším cieľom boli Národný park Zemľa leoparda a Zapovednik Sichote-Aliň.

Štátne lesy TANAPu
Tatranská Lomnica 66
059 60 VYSOKÉ TATRY

sekretariat@lesytanap.sk
tel.: +421 52 47803 11

IČO: 31966977
DIČ: 2021202931
IČ DPH: SK2021202931
IBAN: SK6981800000007000086192

TATRY č. 1/2022

TATRY č. 1/2022

Časopis vychádza šesťkrát ročne, pravidelne koncom párneho mesiaca.

predplatné | archív vydaní

ŠTÚDIE O TATRANSKOM NÁRODNOM PARKU (13) 46 Zborník recenzovaných príspevkov z konferencie k 15. výročiu vetrovej kalamity z roku 2004 vo Vysokých Tatrách

Program cezhraničnej spolupráce PL-SR 2014 - 2020