Časopis TATRY č. 2/2017

Redakcia: Múzeum si pripomína šesťdesiat rokov od svojho založenia
Múzeum TANAPu v Tatranskej Lomnici bolo založené 1. apríla 1957 ako jedna z organizačných zložiek Správy TANAPu (od r. 1995 Štátne lesy TANAPu). Od roku 2005 je vedúcim Výskumnej stanice a Múzea TANAPu Doc. Ing. Peter Fleischer, PhD. – a tak sme mu položili zopár otázok. Múzeum spravuje rozsiahle zbierky dokumentujúce nielen stav prírody, ale aj pôsobenie človeka v regióne Tatier.

Pavol Kráľ: Smrek je v tom nevinne
Počas minulého storočia sme boli zvyknutí, že smrek v tatranskej oblasti dominoval a odborníci boli s týmto stavom v podstate spokojní. Dnes je vhodnosť smreka témou, o ktorej sa veľa polemizuje. Najviac kritiky sa mu dostalo po veľkej vetrovej kalamite z 19. novembra 2004, pretože má plytký koreňový systém a jeho odolnosť voči vetru je teda menšia ako u hlboko zakoreňujúcich drevín. Celá averzia pramení iba z nepochopenia širších súvislostí. Je to len začarovaný kruh, ktorý možno vysvetliť.

Táňa Hoholíková: Sté výročie narodenia profesora Michala Lukniša
V novembri bola v Expozícii tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici odhalená pamätná doska prof. RNDr. Michalovi Luknišovi, DrSc. pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia. S jeho menom sa spája rozvoj modernej geomorfológie, geomorfologického mapovania a regionálnej geografie. Vypracoval unikátne dielo Reliéf Vysokých Tatier a ich predpolia a podrobnú geomorfologickú mapu Vysokých Tatier.

Michal Lukniš: Čo rozprávajú kamene
Osudy obyčajného kameňa bývajú často pestré a čo je zaujímavé, bývajú do neho vyryté záhadným písmom. Môžeme sa ich naučiť z neho čítať. Geomorfológ z tvaru štrku vyčíta spôsob, akým sa dostal z jedného miesta na druhé, či riekou, ľadovcom, pôdotokom a či ho prenášal príboj mora pozdĺž pobrežia. Každý prírodný transportér zanecháva v tvare štrku svoje vlastné stopy. No úlomky kameňa, balvany, štrk nám ukážu pri pozornej prehliadke ich povrchu, prípadne až po pozornom laboratórnom preskúmaní zmien na ich povrchu a v ich vnútri, a po preskúmaní zloženia celej „asociácie“ štrku aj ďalšie ich osudy.

Marek Biskupič: Experimentálna meteostanica Príslop v prevádzke
Dno Žiarskej doliny zasypal 25. marca 2009 obrovský lavínový nános, ktorý dosial výšku cez 20 metrov a topil sa nasledujúce dva roky. Od tejto katastrofickej lavíny už ubehlo takmer osem rokov. Za ten čas niekoľko lavín prebehlo cez cestu a dolina bola párkrát uzatvorená. Lavínové svahy Príslopu je nutné permanentne monitorovať. Po viacerých pokusoch sa SLP podarilo postaviť automatickú meteorologickú stanicu tesne pod vrcholom Príslopu, v nadmorskej výške 2 142 metrov.

Zuzana Kyselová: Otužilé paprade
Papraďorasty prežili dodnes. Len ich rozmery sa zmenšili a zvykli si na vlhké a tienisté miesta lesa. Doteraz zostali nekvitnúcimi rastlinami, ktoré sa rozmnožujú ako ich predchodcovia – výtrusmi. Dnešné paprade sú tak nepatrnými zvyškami dávnych a značne rozšírených predkov.

Gabriela Chovancová: Nové lokality ryšavky tmavopásej
Tento hlodavec je popri ryšavkách – žltohrdlej, krovinnej a malookej štvrtým druhom vyskytujúcim sa na Slovensku. Vo svete jeho areál siaha od strednej časti Európy až po Japonsko. Prítomnosť ryšavky tmavopásej na území Vysokých Tatier sme po prvýkrát zistili v  roku 2014 v rámci výskumu drobných zemných cicavcov.

Jozef Gurník: Píšova mapa Vysokých Tatier
J. Gregor je autorom viacerých máp, ktoré vydalo nakladateľstvo A. Píšu. Jednou z nich je aj mapa Vysokých Tatier v mierke 1:50 000 (vyd. 1923, 1925 a šieste opravené a doplnené vydanie v roku 1932), osemfarebná mapa so stručným sprievodcom a cestovnými pokynmi. Plošne je ohraničená Tichou dolinou na západe, Tatranskou Kotlinou na východe a obcou Štrba na juhu po Spišskú Maguru na severe. Mapa obsahuje všetky vtedy existujúce turistické chodníky s farebným rozlíšením.

Táňa Hoholíková: Vlado Krajňák: Najviac mi sedel slalom
Bol šesťnásobným majstrom Československa. Zúčastnil sa dvoch olympijských hier – prvej povojnovej olympiády vo Švajčiarsku v roku 1948 v St. Moritzi a v roku 1956 v talianskej Cortine d´Ampezzo. Tiež bol na majstrovstvách sveta 1954 v Aare. Celý svoj život zasvätil lyžovaniu, a tak aj odišiel, práve v yžiarskom stredisku v Bachledovej doline, ktoré sám pomáhal budovať, v januári 2014 vo veku 86 rokov.

Ernest Rusnák: Mikuláš Fischer – zabudnutá osobnosť Vysokých Tatier
Na čele Uhorského karpatského spolku (UKS) stál takmer tridsať rokov. Boli to roky úspešnej a poctivej práce, počas ktorej sa vybudoval vo Vysokých Tatrách Sliezsky dom, Fridrichova chata pri Zelenom plese, Szilágyiho pomník na Hrebienku, rozšírilo sa Karpatské múzeum v Poprade, vydávali sa ročenky UKS, vzrástol počet sekcií a členov UKS a rozšírila sa sieť turisticky značkovaných chodníkov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

Jitka Haaková: Najvyšší vrchol Karpát a plávajúci kamzík
V jednom z publikovaných referátov z onferencie Ikonografia Tatier, usporiadanej v roku 2011, sa píše: „Vysoké Tatry nemajú svoj landmark, svoje poznávacie znamenie... Žiaden tatranský štít nemá jedinečnú, iba pre seba príznačnú podobu a modeláciu“. Náš príspevok sa pokúsi s týmto tvrdením polemizovať. Takýto „landmark“ už na prelome 18. a 19. storočia objavil, nakreslil a do kovovej platne vyryl viedenský umelec Josef Fischer.

Ivan Bohuš: Zakladateľ Starého Smokovca
Dejiny Starého Smokovca predstavujú častú a významnú tému tatranskej historickej literatúry. Ako zakladateľ najstaršej tatranskej osady a fakticky prvej bázy cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách sa v nich jednoznačne a správne spomína gróf Štefan (István) Csáky, veľkostatkár z Iliašoviec, obce blízko Spišskej Novej Vsi. Ale jeho podrobnejší životopis nenájdete ani v ednej z doterajších smokoveckých historických prác.

Ľuba Rusnáková: Tatry v národnom vedomí Slovákov (1. asť)
Národné vedomie ako základná zložka identity národa bolo vždy predovšetkým vedomím spoločného osudu. Úzko súviselo s jazykom, kultúrou, tradíciou a spoločnou dejinnou skúsenosťou príslušníkov národa. Úvahy na tému, ktorá Slovensko viac rozdeľuje ako spája, nezačneme od začiatku ani od konca, ale niekde uprostred. Aby sme lepšie porozumeli príčinám, ktoré o pár storočí neskôr vtiahli Tatry do národného osudu Slovákov.