Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Časopis TATRY č. 3/2020

TATRY č. 3/2020

Martina Petránová
Korona paralyzovala aj Tatry
Koronavírus paralyzoval aj Tatry. Hrozba šírenia pandémie zatvorila lyžiarske strediská, hotely, wellness centrá, reštaurácie i turistické chaty, na poľskej strane dokonca uzavreli aj doliny. Zatiaľ čo pre prírodu je to príležitosť, aby si vydýchla, podnikatelia rátajú straty. Už teraz je jasné, že po rekordnej návštevnosti v uplynulom roku príde výrazný prepad.

Juraj Kapusta
Tatranské plesá v hľadáčiku zmien
Ľadovce posledného zaľadnenia (würm) pretvárali tatranské doliny približne 60 000 rokov. Ich zvyšky sa definitívne roztopili pred 10 000 až 8 500 rokmi, po skončení poslednej doby ľadovej. A práve niekdajšie ľadovce zanechali po svojom ústupe v horských dolinách Tatier veľké množstvo plies rôznej veľkosti a hĺbky. Podobných vysokohorských jazier sú vo svete desiatky tisíc. Napriek tomu sú tatranské plesá predsa čímsi výnimočné...

Ivan Bohuš ml.
Cestovný ruch sa v Tatrách rozbehol aj vďaka Rainerovi
Úspešný podnikateľ dokáže v krátkom čase vytvoriť (a trvalo udržať) maximálny ekonomický rast. Spokojnosť klientov a vplyv na životné prostredie podliehajú „číslam“ v peňažnom denníku. Aj keď to neplatí všeobecne, denne sa presviedčame o takomto trende. Pred 220 rokmi, kedy prišiel na svet Ján Juraj Rainer, platili iné kritériá. Spomínam to preto, lebo práve on býva označovaný za prvého úspešného podnikateľa v cestovnom ruchu vo Vysokých Tatrách.

Zuzana Kyselová
Keď čiernobiela nestačí
V dnešnom digitalizovanom svete sme už pomaly zabudli na dobu čiernobielej fotografie a jej prácne spracovanie. V zbierkach Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici sa nachádza množstvo dokumentárnych aj umelecky stvárnených fotografií, ktorých autorkou je Božena Mrhová. Spolu s kolegyňou a priateľkou, botaničkou Libušou Odložilíkovou-Paclovou vystúpila na mnohé štíty a prešla nespočetné zákutia tatranských dolín. Na zachytenie farbami hýriacej flóry však čiernobiele fotografie nestačili. Farebné obrazy charakterizovali rastliny výstižnejšie...

Martina Petránová
Modernejšie Čučoriedky?
Ešte pred dvoma rokmi najväčší hráč v lyžiarskom biznise na Slovensku predstavil svoj plán oživiť už desaťročie zatvorené lyžiarske stredisko Jamy v Tatranskej Lomnici. Najnovšie ohlásil modernizáciu lanovky na Čučoriedkach.

Martina Petránová
Namiesto Dhaulágirí karanténa
Svoje tohtoročné himalájske dobrodružstvo musel predčasne ukončiť aj najúspešnejší slovenský horolezec Peter Hámor, ktorý sa chcel spoločne s Michalom Sabovčíkom opätovne pokúsiť o vrchol Dhaulágirí (8 167 m), tentokrát však úplne novou cestou. Spod najvyšších končiarov sveta ich „vyhnal“ koronavírus a po návrate na Slovensko obaja skončili v karanténe.

František Bača
Poézia Hybickej tiesňavy
Zatiaľ čo tatranské doliny a hrebene ležia ešte pod snehom a ľadom, v podhorí sa prebúdza jarná kvetena do pestrej palety tvarov a farieb. Koncom apríla a začiatkom mája doslova poeticky pôsobia tiesňavy s neporušenou prírodou, bez zásahu ľudskej ruky, ktoré vymodelovali potoky prameniace vysoko v dolinách. Nájdete tu chodníčky prechodené lesnou zverou, popretkávané vývratmi, skalnými prevismi s machmi a lišajníkmi rôznych farieb a tvarov. Svetlu dostupné plošinky vyzdobia prvé jarné druhy podhorskej kveteny Tatrami modifikovaných poddruhov. Takouto tiesňavou je aj Hybická tiesňava, ktorú pod Podbanským vymodeloval potôčik Hybica, v dolnej časti už malá dravá riečka, do treťohorných vápencov.

Juraj Majerčák
Kalamity v minulosti a dnes
V horských smrečinách našich najvyšších pohorí v národných parkoch sme dnes svedkami rozsiahlych kalamít. V širokej verejnosti sú vznikajúce holiny po spracovaní kalamít spôsobených vetrom a lykožrútom smrekovým často a predovšetkým živo diskutovanou témou. Názory v spoločnosti na príčiny vzniku týchto kalamít, ako aj na postupy, akým spôsobom a či vôbec sa s nimi vysporiadať, sa líšia. Určite rovnaké sú však pocity nostalgie za niečím strateným, frustrácie a možno až nešťastia a beznádeje. V tomto článku nie je mojím cieľom vzájomne sa obviňovať, polarizovať uvedenú situáciu. Tiež si nedovolím písať tento článok všeobecne pre horské smrečiny Slovenska. Píšem o Roháčoch, pretože si myslím, že ich za tých viac ako štyridsať rokov života aspoň trošku poznám.

Pavol Kráľ
Slepá ulička končí, sme opäť na začiatku
Každý deň sa viac a viac zamýšľam nad tokom života. Snažím sa zaradiť veci podľa dôležitosti. Čo bolo a čo je dnes. Ide to asi s pribúdajúcimi rokmi. Často sa vraciam do minulosti, porovnávam. Predstavujem si, ako asi začínal TANAP, čo všetko museli naši predchodcovia vyriešiť. Ako sa borili s problémami. Perfektným zdrojom informácií sú staré Zborníky prác o Tatranskom národnom parku, alebo staré časopisy. Tu vidím logiku, s akou sa postupovalo. A veľké nasadenie. Predchodcovia si nestavali vzdušné zámky, držali sa jednoznačne optimálnych riešení. Kompromisov, ktoré zákonite spolužitie človeka s prírodou prináša. No optimálnych pre účel, pre ktorý bol TANAP uzákonený – ochrániť prírodné vzácnosti tohto územia pre budúce generácie a popri tom dať priestor rekreácii a športu. Vytvorili najdokonalejší systém správy tohto územia, aký sa dal v tak malom a zaľudnenom prostredí vytvoriť.

Michal Jurčo
Rok horára
Koronavírus sa, samozrejme, dotkol aj horárov a nemilosrdne im bol nariadený tzv. „home office“. Našťastie pre nich „home“ znamená les. Čo všetko aj napriek prísnym opatreniam v súvislosti so šírením pandémie musia v tomto období stihnúť, sa dočítate v ďalšej časti seriálu Rok horára z pera lesníka Michala Jurča.

Andrej Janovský
Kto bol Vidor Jurán?
Spomienkový medailón venovaný Vidorovi Juránovi, rodákovi z Hniezdneho, je skromnou poctou človeku, ktorý prežil život naplnený prácou, literárnou činnosťou, bojom za ochranu prírody a poľovníctvo ako ušľachtilej činnosti v zmysle hesla „najprv dochovaj, potom môžeš aj loviť“. Veľmi pozorne sledoval aj dianie v oblasti Vysokých Tatier i priľahlých horstiev. S porozumením kvitoval všetky udalosti, ktoré svedčili o tom, že – i keď pomaly – začala sa ujímať myšlienka zriadenia národného parku, ktorý by zahŕňal územie Vysokých Tatier, zabezpečoval by ochranu prírody vrátane fauny a flóry, ale zároveň by slúžil ľuďom ako miesto, kde si dokážu nielen oddýchnuť a zotaviť sa, ale sa aj liečiť.

Martina Petránová
Z iného uhla pohľadu
Hoci nikto nepochybuje o tom, že Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach, ktoré hostilo Štrbské Pleso vo februári 1970, priniesli Vysokým Tatrám dovtedy nepoznanú slávu a rozvoj predovšetkým v oblasti cestovného ruchu, doteraz najväčší športový sviatok mal aj svoju odvrátenú stránku. Zatiaľ čo sa Tatranci tešili z nových sídlisk a zrekonštruovaných komunikácií, prírodné prostredie národného parku sa ešte roky pasovalo s následkami masívnej výstavby.

Jozef Juraško
Spomienky na Šarpanec
Moje spomienky na Šarpanec sa začínajú rokom 1956, kedy otca premiestnili z Podspádov na nové pôsobisko, kde zotrval až do odchodu do dôchodku v roku 1976, teda plných dvadsať rokov. Samotu Šarpanec v tom čase predstavovala budova hájovne, murovaná krčma, zastrešený tanečný objekt ,,Tancuľa“ a zrubová šopa, kde sa v prípade nepriaznivého počasia mohli ukryť aj štyri páry koní. V blízkosti hájenky, na okraji lesa, bola lesná škôlka slúžiaca na dopestovanie „+ 2 m odrastkov“ listnatých drevín, ktorými už v 50. rokoch minulého storočia lesníci menili druhové zloženie ihličnatých porastov na zmiešané lesy.

Martina Petránová
Herbár – farebná cesta za poznaním
Pod slovom herbár si asi väčšina z vás predstaví vysušené a vylisované rastlinky nalepené v zošite alebo na liste papiera. Presne tak, ako za starých dobrých školských čias. No herbár mal pôvodne celkom inú podobu. Možno budete prekvapení, keď zistíte, že týmto pojmom sa kedysi označovali ilustrované publikácie o liečivých rastlinách...

Róbert Javorský
Strážcovia pod himalájskymi osemtisícovkami
Keď sa povie Nepál, väčšine ľudí ako prvé napadnú Himaláje. Najväčšie veľhory sveta s legendárnym Mt. Everestom. No Nepál je aj krajina s rôznorodým etnikom a krásnymi národnými parkami, ktoré ukrývajú množstvo vzácnych, ale aj ohrozených druhov živočíchov.

Jozef Gurník
Tatry z chodníka
V čísle 3/2018 sme vám v rámci seriálu Tatry z chodníka, ktorý na stránkach časopisu odštartoval ešte v roku 2014, priniesli pohľady z Hladkého sedla, ležiaceho medzi Valentkovou a Hladkým štítom. Mnohí ste boli sklamaní, že sa obľúbený seriál skončil. Autor však už vtedy nevylúčil, že v prípade, ak sa mu podarí získať zaujímavý materiál, niečo pripraví. A tak si môžete vychutnať pohľady z Podspádov.

Štátne lesy TANAPu
059 60 Tatranská Lomnica
tel: +421 52 47803 11
sekretariat@lesytanap.sk
IČO: 31966977
DIČ: 2021202931
IČ DPH: SK2021202931

TATRY č. 3/2020

TATRY č. 3/2020

Časopis vychádza 6-krát ročne, pravidelne začiatkom nepárneho mesiaca.

predplatné | archív vydaní

TestPesLes

ŠTÚDIE O TATRANSKOM NÁRODNOM PARKU (13) 46 Zborník recenzovaných príspevkov z konferencie k 15. výročiu vetrovej kalamity z roku 2004 vo Vysokých Tatrách

Program cezhraničnej spolupráce PL-SR 2014 - 2020