Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Časopis TATRY č. 3/2021

TATRY č. 3/2021

Jana Tomalová
Po desaťročiach privíta Skalnatá chata aj nocľažníkov
Jeseň a zimu pod Lomnickým štítom sprevádzal čulý pracovný ruch. Po prvej vlne rekonštrukcie nám chatár Pavol Kulanga porozprával o novinkách spod Lomnického štítu. Turisti zrejme najviac ocenia možnosť prenocovať a pri raňajkách nabrať sily na túru. Spálňa bývalého chatára Laca Kulangu sa zmenila na osemlôžkovú, tatranským profilom voňajúcu izbu a pre turistov budú k dispozícii aj štyri postele v izbe s výhľadom na podhorie. Pavol Kulanga sa rozrozprával i o svojom nevšednom detstve na Zamkovského chate, túlavých bratislavských topánkach a budúcnosti Skalnatej chaty.

Martina Petránová
Vycestovala na rekondičný pobyt
Na trať Tatranských elektrických železníc by sa už tento rok mohlo vrátiť ďalšie z legendárnych „trojčiat“. Po električke EMU 89.0009, ktorú sa nadšencom historických mašiniek podarilo dostať späť na koľaje na jeseň 2018, sa Veterán klub železníc Poprad pustil aj do opravy jej súputníčky s koncovým číslom tri.

Peter Svätojánsky
Zima v znamení skialpinizmu
Od januára zostali všetky lyžiarske strediská zatvorené. Jedinou možnosťou, ako sa dostať do hôr na lyže, bol skialpinizmus. Tento šport zaznamenal v uplynulých rokoch obrovský rozmach a pandémia ešte viac prispela k jeho masovému rozvoju. Jednoducho túžba ísť lyžovať prevýšila lenivosť aj u ľudí zvyknutých dostať sa na kopec lanovkou. A tak väčšina z tých, ktorých od začiatku tohto roku ratovali horskí záchranári, boli práve skialpinisti.

Martina Petránová
Reštart sezóny
Uvoľňovanie protipandemických opatrení so sebou prinieslo aj opätovné otvorenie lyžiarskych stredísk. Tie nižšie položené snahy o reštart zimnej sezóny už spravidla definitívne vzdali, vleky a lanovky sa po vyše stodňovej nútenej prestávke rozhodli ako prví spustiť na Zverovke v Západných Tatrách, o tri dni neskôr ich nasledovala nízkotatranská Jasná a Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách.

Andrej Novák
Mätúce názvy v Belianskych Tatrách
Pre slovenské názvoslovie Belianskych Tatier je charakteristické, že vznikalo až koncom 19. storočia, ale hlavne po vzniku Československej republiky. Všetky topografické názvy po roku 1920 museli byť v úradnom slovenskom jazyku. Originálne názvy Belianskych Tatier, ktorých väčšia časť od 13. storočia majetkovo patrila mestu Spišská Belá, boli historicky tvorené v spišsko-nemeckom dialekte. Názvy mali nielen orientačný význam, ale pri reambuláciách chotárnych hraníc aj dôležitú právnu hodnotu. Ich tvorcami boli väčšinou pastieri, baníci, drevorubači, poľovníci. Dokonale poznali terén, ich pomenovania boli preto výstižné...

František Bača
Medvedisko – nie však o medveďoch
Nevýrazný kopček medzi Spišskou Belou a Tatranskou Kotlinou pri obci Rakúsy bol – a možno aj je – vhodným miestom pre medvede. Lokalita s prevahou lúk a ostrovčekom dominantnej jelše lepkavej, bohatým podrastom a viacerými potôčikmi zaiste poskytovala pre tieto šelmy dostatok potravy a bezpečia. S týmto vedomím vkročil autor tohto príspevku na územie Medvediska a hoci tam žiadneho chlpáča nestretol, objavil iné vzácne poklady.

Jozef Joppa
Profesor Alfréd Grosz a jeho žiaci
Známy poľský horolezec a historik Boleslaw Chwascinski v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vniesol do názvoslovia histórie tatranského horolezectva nový termín. Skupinu mladých horolezcov zo slovenskej strany Tatier, aktívnych v rokoch 1923 až 1943, nazval „Školou Grosza“. Jedným zo žiakov známeho kežmarského profesora bol aj Georg Friedrich Lingsch, ktorý sa neskôr stal nielen Groszovým najčastejším partnerom na horolezeckom lane, ale aj jeho priateľom.

Milan Lučanský
Vodopády Tatier III.
Tak trochu zabudnutá rozsiahla Jalovecká dolina je najzápadnejšie položenou turisticky prístupnou dolinou Tatier a zároveň hraničnou medzi Liptovskými Tatrami a Sivým vrchom. Charakterizuje ju výnimočne veľká biodiverzita rastlinných a živočíšnych druhov, no čo sa týka návštevnosti, je v úplnom protiklade so susednou, turistami vyhľadávanou Žiarskou dolinou. Obe však ukrývajú množstvo zaujímavostí, vrátane vodopádov ukrytých očiam bežného návštevníka.

Pavol Kráľ
Ako rastie les
„Les“ je zložitá no nádherná téma, ktorú väčšina z nás, lesníkov, povýšila na svoje celoživotné poslanie. Každá drevina uprednostňuje iné stanovištné podmienky. Podľa zemepisnej polohy, nadmorskej výšky, geologického podložia, pôdy, dostatku vody, sklonu terénu, expozície... Niektorá potrebuje veľa vody, iná znáša sucho, niektorá má rada slnko, iná zvládne i tieň. Alebo dlhodobý mráz. A každá drevina má svoje optimum rozšírenia. V ňom dokáže dobre odolávať škodcom i konkurencii. Na menej vhodných stanovištiach je aj jej zastúpenie v lese obyčajne menšie. Tak je to aj v tatranskom lese, ktorý je na malom území veľmi pestrý.

Zuzana Hurníková, Gabriela Chovancová, Martina Miterpáková
Čo skrýva líška Eliška?
V ostatnom čase môžeme na sociálnych sieťach čoraz častejšie sledovať rôzne príspevky a fotografie od návštevníkov tatranskej prírody, ktorým sa podarilo zblízka zachytiť divo žijúce zviera. Mediálnou hviezdou je napríklad líška Eliška, ktorá sa k ľudom nebojácne priblíži na minimálnu vzdialenosť, nechá sa kŕmiť, ba aj hladkať. Fotografia je výnimočnou spomienkou, ale častokrát si človek neuvedomí, že taká líška v nás môže zanechať aj iné než príjemné spomienky. Práve líšky, ako najrozšírenejšie a najprispôsobivejšie predátory na Slovensku, sú totiž najväčším voľne žijúcim rezervoárom rôznych parazitov, z ktorých niektoré sú prenosné i na človeka a vyvolávajú závažné ochorenia.

Stanislav Pavlarčík a Ľudovít Marfiak
Baníctvo vo východnej časti Spišskej Magury
Stopy verejnosti pomerne málo známej starej baníckej činnosti na Spišskej Magure sa zachovali v jej juhovýchodnej časti, v katastri mesta Podolínec a obce Vyšné Ružbachy v okrese Stará Ľubovňa. Vie o nej skôr len úzky okruh miestnych obyvateľov. Teraz sa k nim môžete pridať aj vy, stačí, ak sa začítate do nasledujúcich riadkov.

Juraj Bublík a redakcia
Viete, kde hľadať Malé Tatry?
Pojem Malé Tatry môže dnes čitateľov zaskočiť. Avšak pred dvesto a viac rokmi sa tak bežne nazývalo horstvo, pre ktoré sa až neskôr udomácnil názov, ktorý sa používa dodnes. Čo myslíte, kde leží? Ak netušíte, začítajte sa do článku o živote huncokárov.

Gustáv Luczy
Pani Kallivodová
V predchádzajúcom čísle časopisu TATRY boli z pera Andreja Janovského uverejnené zaujímavé informácie o živote a osudoch výbornej horolezkyne Gertrúdy Scholtz. Gustáv Luczy k nim pridáva ďalšie, ktoré objavil v denníku túr svojho otca.

Martina Petránová
Nový fenomén
Bez povšimnutia ochranárov neostal nový fenomén, ktorý sa rozmohol na sociálnych sieťach. Objavilo sa hneď niekoľko prípadov, keď ich užívatelia zverejnili fotografie či videá medvedích mláďat. Takýto „úlovok“ však môže byť drahý špás. Ide o život.

Jozef Gurník
Tatry z chodníka
V rámci seriálu Tatry z chodníka tentokrát nazrieme do Slavkovskej doliny, ktorá je príkladom jedinečne vyvinutej morénovej oblasti.

Štátne lesy TANAPu
Tatranská Lomnica 66
059 60 VYSOKÉ TATRY

sekretariat@lesytanap.sk
tel.: +421 52 47803 11

IČO: 31966977
DIČ: 2021202931
IČ DPH: SK2021202931
IBAN: SK6981800000007000086192

TATRY č. 5/2021

TATRY č. 5/2021

Časopis vychádza šesťkrát ročne, pravidelne koncom párneho mesiaca.

predplatné | archív vydaní

ŠTÚDIE O TATRANSKOM NÁRODNOM PARKU (13) 46 Zborník recenzovaných príspevkov z konferencie k 15. výročiu vetrovej kalamity z roku 2004 vo Vysokých Tatrách

Program cezhraničnej spolupráce PL-SR 2014 - 2020