Časopis TATRY č. 6/2015

Pod hladinu plies
Text a snímka: Lenka Burdová
sa potápajú priaznivci vysokohorského potápania od skorej jari do neskorej jesene. Zväčša len preto, aby z vôd vytiahli odpadky, ktoré sa v nich nahromadili. Alebo opravili prasknuté potrubie, ako v Zelenom plese. Chceli sme spoznať najzaujímavejší príbeh, ktorý pri ponáraní sa do chladných vôd prežili. No ako vraví Pavol Kráľ, lesník, potápač a filmár, každá akcia je vlastne samostatný príbeh...
Str. 5

Oheň les nespálil
Text: Lenka Burdová
Snímka: Martin Leštinský, archív redakcie
Uplynulé leto bolo podľa pracovníkov Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAPu najteplejšie od roku 1987. Aj zrážok v podobe dažďa spadlo podľa nich až o štyridsať percent menej ako normál. Napriek horúčavám a suchu máme i dobrú správu: v Tatranskom národnom parku oheň les nespálil!
Str. 6 – 7

Vzácnosť pod Lomnickým štítom
Text: Marián Šturcel
Snímka: Peter Šaling
Keď bežný človek počuje slovo Tatry, prípadne Tatranský národný park, tak možno deviati z desiatich si predstavia nádheru štítov, dolín, kamzíka či svišťa. Podmienečne môžem s nimi súhlasiť. Veď také unikátne ľadovcové formy reliéfu, také endemické a reliktné rastlinné a živočíšne druhy a ich spoločenstvá, ktoré ukrývajú naše končiare, sú výnimočné v Karpatoch, Európe či kdekoľvek inde na Zemi. Avšak.... len tam vo výškach je všetko najvzácnejšie?
Str. 8

Najlepšie filmy utkveli v pamäti
Text: Lenka Burdová
Snímka: archív MFHF 2015 Poprad
„A čo by som doma sedel,“ odpovedal na otázku reportéra Jerzy Kukuczka pred odletom pod jemu osudnú horu Lhotse. Veta, ktorá o výnimočnom poľskom horolezcovi vypovedá takmer všetko. Zvyšok dopovie film Jurek režiséra Pawla Wysoczanskieho, ktorý na XXIII. Medzinárodnom festivale horských filmov Poprad získal cenu Grand Prix.
Str. 9

...potrebujem sa vrátiť domov, do Tatier
Text: Ingrid Janigová
Snímky: Štúdio K2
Pavol Barabáš bol jednou z osobností, ktoré reprezentovali Vysoké Tatry na Dni Vysokých Tatier v Prahe. Hoci nie je Tatranec miestom narodenia či trvalým bydliskom zaznamenaným v občianskom preukaze, určite patrí k tým, ktorí majú nielen k tomuto prírodnému skvostu blízko, ale mu aj robia dobrú reklamu.
Str. 10 – 11

Čo sa stalo, zostane navždy nezodpovedané
Text a snímka: Peter Svätojánsky
Už tradične sa prelom októbra s novembrom nesie v znamení spomienok na zosnulých. Spomíname aj na kamarátov a známych, ktorých životná púť skončila v horách. A tak sviečku zapaľujeme aj na skalách v Tatrách v mysli sa nám vynárajú príbehy, ktoré sme spolu zažili.
Str. 12

Leto plné úrazov
Text: Peter Svätojánsky
Snímky: archív HZS
Na uplynulé leto budeme smutne spomínať pre haváriu vrtuľníka v Slovenskom raji a smrť štyroch našich kolegov v ňom. Spomínať budeme aj na to, že najmä vďaka peknému počasiu boli Tatry plné ľudí. Prípadov, kedy sa záchranári v horách zapotili, bolo mnoho. Boli medzi nimi aj také, ktoré by nemali padnúť do zabudnutia. Nie sú časté, no jedno majú spoločné: žiaden autor by ich nedokázal vymyslieť. Situácie, v ktorých sa ľudia v horách ocitajú, píše sám osud. Spomenúť by som mohol viacero, no pozornosť upriamim len na dve. Jednu so zlým, druhú s dobrým koncom.
Str. 13

Odmena za námahu
Text a snímky: Janka Černická
Opäť je tu 15. september, kedy sa zvyčajne končí sezóna v Expozícií tatranskej prírody. Kvietky v záhrade odkvitli, listy na stromoch sa sfarbujú do teplých jesenných farieb a vo vzduchu cítiť prichádzajúcu jeseň. Toto obdobie mám v záhrade osobne veľmi rada. Je však pracovne rovnako náročné, ako prichádzajúca jar.
Str. 14

Kam putujú semienka?
Text: Zuzana Homolová, Katarína Konečná
Snímka: Janka Černická
Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici je miestom, kde sa pestujú, a tak pre ďalšie generácie uchovávajú, vzácne a ohrozené druhy tatranskej flóry. Od začiatku mája do polovice septembra v nej návštevníci môžu vidieť vysokotatranské rastliny dopestované zo semien vyskytujúcich sa vo voľnej prírode.
Str. 15

Hostina pod Voliou vežou
Text a snímka: Radoslav Žlkovan
Aj to sa stáva. Človek si naplánuje krásne nedeľné poobedie. Spomenie si na krásne zážitky z už končiacej jelenej ruje a do toho telefonát od kolegu. „Volal mi kamarát, ktorý bol liezť na Voliu vežu, že v suťovisku oproti meteostanici horskej služby videl nalietavať krkavce. Máte tam spadnutého jeleňa“. Rovnako ako on myslel som si, že si robí srandu. Čo by tam jeleň robil. Veď je to vysoko, dookola už nie je takmer žiadna kosodrevina a nejaká tá lúčka ho tam hádam držať nebude...
Str. 16

Priveľa zveri na cestách zrazenej
Text: Lenka Burdová
Snímka: Pavol Spitzkopf
Možno to poznáte. Je tma, v nej svietia len dve malé svetielka, oči zvieraťa na okraji cesty. Zle je, ak ich v rýchlosti prehliadnete. Tak ako desiatky šoférov na tatranských cestách. Kým plechy auta sa opraviť dajú, pre zver má takéto stretnutie s človekom zväčša fatálne následky.
Str. 17

Les po jedenástich rokoch
Text: Lenka Burdová
Snímky: Ivan Bohuš ml., Ladislav Janiga, Ján Slivinský
od ničivej víchrice z devätnásteho novembra zmenil svoju podobu takmer na nepoznanie. V mnohých prípadoch dospelé porasty nahradili holiny a mladiny. To, čo zostalo stáť, bolo prelámané a poškodené. V prvých rokoch bolo územie po spracovaní kalamitného dreva plné koreňových koláčov, kôp preschýnajúcej haluziny, zvyškov kmeňov stromov a výstavkov. Mnohí si pamätajú kyprinu úzkolistú, ktorá plochy pod tatranskými končiarmi zafarbila do ružova. Dnes je situácia iná.
Str.18 – 21

Lykožrútová kalamita nekončí
Text: Ján Ferenčík
Snímka: Ján Slivinský
V oblasti Vysokých Tatier pretrváva podkôrniková kalamita od roku 1993 a vo veľmi intenzívnej podobe od roku 2007. Príčiny a dôsledky boli mnohokrát uvádzané z pohľadu odborného i laického. Pre stanovenie prognózy vývoja podkôrneho hmyzu pre nasledujúci rok je dôležité poznať dlhodobý trend rastu podkôrnikovej kalamity a priebeh vývoja populácie lykožrútov v roku 2015.
Str. 22

Čisté hory po tridsiaty siedmy raz
Text: Lenka Burdová
Snímky: Lenka Burdová, Martin Repeľ
Sotva by niekto uveril, že je možné vianočné ozdoby zo stromčeka zvešiavať koncom septembra. Lesníkom v Tatranskom národnom parku sa však také niečo pritrafilo. V poslednú septembrovú sobotu počas akcie Čisté hory. Pri lesnej ceste medzi Veľkou a Tatranskou Lomnicou medzi stromami mladiny objavili ozdobený smrek.
Str. 23

Štyria chatári a jedna chatárka
Text: Igor Ľudma
Snímky: Lenka Burdová, Igor Ľudma
Päť tatranských vysokohorských chát má vo vlastníctve Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES. Podľa stanov a nájomných zmlúv sa každých päť rokov koná výberové konanie na ich prenájom. Miroslav Jílek, dlhoročný chatár z Téryho chaty, sa chatárčenia vzdal pred rokom, a preto do tohtoročného výberového konania boli zaradené len štyri chaty. Chata pod Rysmi, Chata pri Zelenom Plese, Zbojnícka chata a Štefániková chata v Nízkych Tatrách. Uzávierka prihlášok bola v piatok 11. septembra a v termíne prišlo dvadsaťpäť ponúk. Výberová komisia z nich vybrala tie najlepšie.
Str. 24 – 25

Vila Marína
Text: Maroš Semančík
Snímky: archív Múzea TANAPu, spoločnosť Desať, s.r.o.
V tomto roku dokončili rekonštrukciu historickej vily Marína na Štrbskom Plese. Atraktívny objekt situovaný v ešte atraktívnejšej lokalite, tak získal svoju vynovenú podobu.
Str. 26 – 27

Keď Javorina Poľsku prináležala
Text: Ivan Bohuš st.
Snímky: archív Múzea TANAPu
Javorina, dnes Tatranská Javorina, bola na základe „godesberských dohôd“, s Hitlerovým prefíkaným požehnaním, od 27. novembra 1938 do 1. septembra 1939 jednou z Poľsku odstúpených obcí a chotárov severného Spiša. Život v Javorine počas jedenásťmesačnej poľskej anexie som opísal v časopise Tatry č. 5 a č. 6 vydaných v roku 1990. Nebudem sa opakovať. Vraciam sa však k faktu, ktorý som v tom článku len letmo spomenul.
Str. 30 – 32

Príbehy tatranských športov
Text a snímky: Ingrid Janigová
Súkromné lyžiarske múzeum, kde je možné obzrieť sa za históriou tatranského športu, patrí stále k najnavštevovanejším atrakciám Vysokých Tatier. Vo vynovenej expozícii pripravili jeho majitelia pre návštevníkov niekoľko noviniek, doplnili zbierky a pokúsili sa príbeh tatranského športového života ešte viac zdynamizovať ako doposiaľ.
Str. 33

A u r o r a v T a t r á ch - poviedka
Text: Ladislav Milan
Kresba: Eva Burdová
Všeobecne v povedomí ľudí spočíva predstava, že lavínový pes je mohutný, dobrácky bernardín so súdkom rumu uviazaným na krku. Uvedený imidž získal v dávnej minulosti, keď mnísi v alpskom priesmyku svätého Bernarda (2 500 m n. m.) začali využívať domácich psov na vyhľadávanie a záchranu chodcov, ktorým počas prechodu cez priesmyk vyčerpaním a zamrznutím hrozila smrť.
Str. 34 – 35

Vlakom do Tatranskej Lomnice
Text: Lenka Burdová
Snímky: Ivan Bohuš ml.
Červený vlak pospájaný zo štyroch vozňov z päťdesiatych rokov minulého storočia stál trinástu septembrovú nedeľu na koľajniciach tretieho nástupištia popradskej železničnej stanice. Kráčajúc po peróne sme nakúkali do otvorených okien. Hľadali sme miesto na sedenie. Žiaľ, neušlo sa nám. Hoci do odchodu vlaku zostávalo ešte asi desať minút, prišli sme neskoro.
Str. 38

Milí čitatelia, ďakujeme vám za vašu celoročnú priazeň. Dovoľte nám, aby sme vás za ňu odmenili. Predplatiteľom časopisu TATRY na rok 2016 ponúkame cenu 1,10 eura za jeden výtlačok. Tí, ktorí si budú časopis kupovať jednotlivo, zaplatia u predajcu za jeden výtlačok 1,50 eura. Ak sa teda rozhodnete časopis si na budúci rok predplatiť, uhraďte, prosím, celoročné predplatné vo výške 6,60 eura na číslo účtu SK6981800000007000086192 čo najskôr, aby ste prvé budúcoročné číslo mohli dostať do poštovej schránky ešte pred Vianocami. Ďakujeme.