Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Časopis TATRY č. 6/2016

TATRY č. 6/2016

Miroslav Kudla: Brána do podzemia Západných Tatier otvorená
Zuberecká dolina je unikátnym miestom, kde sa v stáročnej symbióze prelínajú fascinujúce krásy prírody Západných Tatier s oravským folklórom a tradíciou. Návštevníkom, ktorých sem ako magnet priťahujú mohutné štíty Roháčov, lyžiarske svahy, či Múzeum oravskej dediny, môžu poodhaliť ďalšie, donedávna pred zrakmi verejnosti ukryté tajomstvá podtatranskej prírody. Prvého septembra bola pre širokú verejnosť sprístupnená Brestovská jaskyňa. Stala sa tak prvou a zároveň jedinou sprístupnenou jaskyňou Oravy.
Str. 6 – 9

Ján Andráš, Ján Marhefka: Desať rokov ubehlo, opäť prišli taxátori
Desať rokov v živote človeka je veľa času, ale desať rokov v živote lesa je iba krátky okamih. Les žije nepretržite a len postupne, avšak sústavne, mení svoju podobu z dôvodu rôznych vplyvov. Rok 2016 je určitým medzníkom pre našu organizáciu, a to najmä pre obnovu programov starostlivosti o lesy (PSL) na území Tatranského národného parku a Pieninského národného parku.
Str.10 – 11

Táňa Hoholíková: Nebezpečné kamenné lavíny
Slovo lavína sa nám zväčša spája so zimou a snehom. Ale aj v lete padajú lavíny, sú rovnako nebezpečné ako tie snehové. Pozorovania lesníkov, ochranárov a štatistiky Horskej záchrannej služby to potvrdzujú. Počet kamenných lavín a zosunov narastá aj v Alpách. Mnohí za tým vidia globálne otepľovanie. Je potrebné však pripomenúť, že skaly padali aj v minulých storočiach. Deje sa to však v súlade s prírodnými zákonmi.
Str.14 – 16

Zuzana Turočeková: Život zasvätil lietaniu
Vo Vysokých Tatrách strávil detstvo a práca ho k nim v dospelom veku vari ešte viac pripútala. Obdivoval ich z perspektívy, z ktorej ich len málokto má možnosť vidieť v plnej kráse. Svoje povolanie miloval. Lietanie bolo pre neho viac ako práca. Vášeň, sloboda, ale aj obrovská zodpovednosť a maximálna sústredenosť na každý detail. S takýmito pocitmi lietal Ján Rušin, plnil si svoje poslanie a pritom pomáhal iným.
Str. 17-19

Katarína Žlkovanová: Farby jesene – Prečo je to tak
Každé ročné obdobie je niečím charakteristické. Keď sa povie jeseň, väčšinou mnohých napadne pestrofarebné lístie a vietor, ktorý ho rozfúkava po krajine. Príroda sa pripravuje na zimný spánok. Rozmýšľali ste nad tým, prečo stromy na zimu zhadzujú listy, aké procesy v nich prebiehajú a čo spôsobuje ich zafarbenie? Poďme na to spolu hľadať odpovede.
Str.20 – 21

Zuzana Homolová, Zuzana Kyselová: Čo dnes rastie na spálenisku
Rastlinné spoločenstvá vytvárajú spätnú väzbu smerom k prostrediu, v ktorom rastú. Aktívne ho menia, napríklad čerpajú dusík a uhlík z pôdy, vytvárajú humus, zadržiavajú vlhkosť v pôde a zmenené prostredie následne vyvoláva zmenu zloženia druhov, ktoré sa v ňom vyskytujú. Pri pohľade na mladinu medzi Tatranskou Polianku a Starým Smokovcom by málokto povedal, že v roku 2005 tu bol požiar.
Str. 22 – 23

Gustáv Luczy: Trzy Korony
S Tromi Korunami v Pieninách je to ako s tromi mušketiermi. Alexander Dumas nazval síce svoj román Traja mušketieri, v skutočnosti však boli štyria. A čo sa týka Troch Korún, pri pohľade na ne od Červeného Kláštora sa dá napočítať až päť vrcholov a to aj bez videnia dvojmo, po niekoľkých dúškoch nejakej domácej goralskej pálenky. Vreckový turistický sprievodca z roku 1967 píše dokonca o piatich štítoch (!) v Troch Korunách. Prečo teda Trzy Korony a nie Pięciu Koron?
Str.24 – 25

Pavol Kráľ: Čisté vody 2016
Akcia Čisté vody je súčasťou Medzinárodného festivalu potápačských filmov (predtým festival Hippocampus). Vždy pred akciou Čisté vody pripomíname, že budeme veľmi radi, ak potápači už konečne nevynesú z tatranských jazier žiadne odpadky. No zatiaľ sa nám toto želanie nesplnilo. Tohoročný 23. ročník opäť zdvihol štatistické údaje o hodnotu 194,5 kilogramu a tým celková hmotnosť vyzbieraných odpadkov počas trvania akcie Čisté vody narástla na 5 686 kilogramov.
Str. 26 – 27

Lucia Bieľaková, Eleonóra Olšavská: Jozef Maximilián Petzval a jeho začiatky v Spišskej Belej
Petzvalovo meno v spojení s fotografickým objektívom sa azda najdlhšie zachovalo v astrofotografii. Zdokonalil aj Galileiho tzv. holandský ďalekohľad tým, že zostavil objektív i okuláre troch navzájom achromatických šošoviek. Komory s objektívmi Petzvalovho typu sa uplatnili v astronómii a astrofyzike. Veľké duševné traumy zo sklamaní, ktoré zažil v konfliktoch s Voigtländerom a zničenie jeho celoživotného diela krádežou v jeho byte v neskoršom veku poznačili Petzvala. Vtedy vyslovil známu vetu: „Podmanil som svetlo, mám ho v hrsti, lebo na svete je ešte príliš veľa tmy“.

Ivan Bohuš: František Jozef I. a Vysoké Tatry
Dňa 21. novembra 1916, práve pred 100 rokmi, zomrel vo Viedni – Schönbrunne František Jozef I. z rodu Habsburgovcov. Rakúsko-Uhorsko, teda aj my, v ňom stratilo svojho posledného doživotne vládnuceho panovníka, rakúskeho cisára a uhorského kráľa. Osobný vzťah Františka Jozefa I. k Vysokým Tatrám je dosť problematické charakterizovať. Určité nepriame väzby nemožno však poprieť a storočnica smrti núka príležitosť pripomenúť si ich.

V čísle sú, okrem ďalších článkov aj pravidelné rubriky Tatry z chodníka, krížovka a fotohádanka.

Štátne lesy TANAPu
Tatranská Lomnica 66
059 60 VYSOKÉ TATRY

sekretariat@lesytanap.sk
tel.: +421 52 47803 11

IČO: 31966977
DIČ: 2021202931
IČ DPH: SK2021202931
IBAN: SK6981800000007000086192

TATRY č. 2/2022

TATRY č. 2/2022

Časopis vychádza šesťkrát ročne, pravidelne koncom párneho mesiaca.

predplatné | archív vydaní

ŠTÚDIE O TATRANSKOM NÁRODNOM PARKU (13) 46 Zborník recenzovaných príspevkov z konferencie k 15. výročiu vetrovej kalamity z roku 2004 vo Vysokých Tatrách

Program cezhraničnej spolupráce PL-SR 2014 - 2020