Tatry bez bariér – trasy

1. Lesná cesta Tichá dolina v Oraviciach

Západné Tatry sú mladým horstvom, južné svahy sú kratšie a strmšie, severné dlhšie s miernejším sklonom. Hlavný hrebeň je 37 km dlhý, prevažná väčšina vrcholov je vyššia ako 2000 m n. m., najvyšším z nich je Bystrá (2248 m n.m.). Vegetácia v tejto časti Tatier utrpela najmä vplyvom pasenia, predovšetkým vysokohorského salašníctva a pálenia dreveného uhlia. Klčovaním kosodreviny klesla horná hranica lesa o 150 m.

  • Začiatok trasy: Oravice
  • Koniec trasy: pri horárni v Tichej doline
  • Značka: červená
  • Dĺžka trasy: 3,4 km
  • Povrch: asfalt
  • Náročnosť: odporúčame so sprievodom
  • Prístup k trase: osobným autom do Oravíc na parkovisku vzdialenom 200 m od nástupu na turistický chodník
  • Zaujímavosti: termálne kúpalisko Meander park Oravice

2. Lesná cesta Bobrovecká dolina

Bobrovecká dolina nachádzajúca sa v severnej časti Západných Tatier je ľadovcovou dolinou s prirodzeným výskytom teplých prameňov, ktoré dnes z podzemia výdatne zásobujú oravické termálne kúpaliská. V minulosti sa z okolitých vápencov pálilo vápno, základy vápenných pecí sa zachovali dodnes. V súčasnosti je Bobrovecká dolina vodným zdrojom Oravského skupinového vodovodu zásobujúcim pitnou vodou takmer všetky oravské mestá a obce.

  • Začiatok trasy: Oravice
  • Koniec trasy: pod Grúnikom
  • Značka: modrá
  • Dĺžka trasy: 3,2 km
  • Povrch: asfalt
  • Náročnosť: odporúčame so sprievodom
  • Prístup k trase: osobným autom do Oravíc s možnosťou parkovania na parkovisku vzdialenom 200 m od nástupu na turistický chodník
  • Zaujímavosti: zachované základy vápenných pecí, termálne kúpalisko Meander park Oravice

3. Lesná cesta Roháčska dolina

Roháčska dolina je príkladom ľadovcom tvarovaného terénu. Jeho pozostatkom sú v jej závere Roháčske jazerá. Návštevníkovi sa už počas prechádzky po ceste vedúcej k bývalej Ťatliakovej chate naskytujú krásne pohľady na hlavný hrebeň Roháčov, skupinu Baníkova, Troch kôp či Plačlivého, Ostrého Roháča a Volovca. Pri istej dávke šťastia môže pozorný turista vybavený ďalekohľadom pozorovať už z priestoru Roháčskej doliny kamzíka, svišťa či orla skalného.

  • Začiatok trasy: Zverovka
  • Koniec trasy: bývalá Ťatliakova chata
  • Značka: červená
  • Dĺžka trasy: 3,1 km
  • Povrch: asfalt
  • Náročnosť: nevyhnutný sprievod
  • Prístup k trase: osobným autom na parkovisko v Roháčskej doline
  • Zaujímavosti: Múzeum oravskej dediny prístupné pre vozičkárov zadarmo + WC

4. Zastávka TEŽ Popradské pleso – Popradské pleso

Popradské pleso leží vo výške 1494 m n. m. v prostrednej časti Mengusovskej doliny, pred ústím Zlomísk na hornej hranici lesa, z jednej strany pod zrázmi Ostrvy, z druhej pod zalesnenými výbežkami Kôpok. V 18. storočí sa nazývalo aj Rybie pleso, pretože bolo jediné na južnej strane Tatier, v ktorom v tom čase žili ryby. Prvá primitívna turistická chata pri Popradskom plese bola postavená v roku 1879 v čase, keď sa začal rozvíjať cestovný ruch.

  • Začiatok trasy: zastávka TEŽ Popradské pleso
  • Koniec trasy: Popradské pleso
  • Značka: modrá
  • Dĺžka trasy: 4,5 km
  • Povrch: asfalt
  • Náročnosť: nevyhnutný sprievod
  • Prístup k trase: Tatranskou elektrickou železnicou z Popradu, Starého Smokovca, Tatranskej Lomnice a Štrbského Plesa, osobným autom s možnosťou parkovania pri zastávke TEŽ

5. Starý Smokovec – Hrebienok – Rainerova chata

Prvý jednoduchý jednopriestorový turistický prístrešok v ústí Veľkej Studenej doliny na Starolesnianskej poľane vznikol v roku 1863 zásluhou starosmokoveckého hoteliera Jána Juraja Rainera, ktorý ním chcel uľahčiť výlety svojich zákazníkov do Studených dolín a na Lomnický štít. Svoje poslanie plnila až do roku 1884, o sto rokov neskôr bola zrekonštruovaná a opätovne sprístupnená verejnosti.

  • Začiatok trasy: pri dolnej stanici pozemnej lanovky v Starom Smokovci
  • Koniec trasy: pri Rainerovej chate
  • Značka: červená
  • Dĺžka trasy: 4,2 km
  • Povrch: zhutnený štrkový
  • Náročnosť: potrebný sprievod
  • Prístup k trase: z Popradu Tatranskou elektrickou železnicou do Starého Smokovca

6. Tatranská Javorina – Podmuráň

Turistický chodník sa vinie Javorovou dolinou popri riečke Javorinka. Názov 10 km dlhej doliny vystihuje skutočnosť, že v okolitých lesoch mali v minulosti významné zastúpenie práve javory. Lesy niekdajšieho javorinského veľkostatku značne utrpeli exploatáciou pre potreby niekdajších javorinských železiarní a lepenkárni, pálením dreveného uhlia a veľkoplošnými holorubmi. Tak sa stalo, že v Javorovej doline je ich zastúpenie minimálne alebo chýbajú úplne.

  • Začiatok trasy: Tatranská Javorina
  • Koniec trasy: horáreň Podmuráň
  • Značka: zelená a modrá
  • Dĺžka trasy: 1,9 km
  • Povrch: zhutnený štrkový
  • Náročnosť: odporúčame so sprievodom
  • Prístup k trase: autobusom alebo osobným autom, zastávka a parkovanie pri pošte 500 m od nástupu na turistický chodník
  • Zaujímavosti: Poľovnícky zámok kniežaťa Ch. K. von Hohenlohe v Tatranskej Javorine, rímsko-katolícky kostol sv. Anny a cintorín v Tatranskej Javorine

Náučná geologická plocha Podmuráň

7. Lysá Poľana – Bielovodská dolina

Takmer 16 km dlhá dolina dostala svoj názov podľa potoka Biela voda. Jej dno vystielajú granitové biele okruhliaky. Bielovodská dolina bola už v 18. storočí pastierskym terénom piatich goralských obcí a tak sa aj v jej názvosloví uplatnili ľudové vplyvy z pastierskej terminológie. Platí to aj o dávnejšom názve Podúplazská dolina, ktorý vystihuje alpínsky charakter doliny so strmými trávnatými svahmi posiatymi skaliskami.

  • Začiatok trasy: Lysá Poľana
  • Koniec trasy: horáreň v Bielovodskej doline
  • Značka: modrá
  • Dĺžka trasy: 4 km
  • Povrch: zhutnený štrkový
  • Náročnosť: odporúčame so sprievodom
  • Prístup k trase: autobusom alebo osobným autom, zastávka a parkovanie 200 m od nástupu na turistický chodník
  • Zaujímavosti: Biela voda je hraničnou riekou medzi Slovenskom a Poľskom, možnosť prechodu cez slovensko-poľskú štátnu hranicu v Lysej Poľane

8. Prielom Dunajca (PIENAP)

Nevšedný a bohatý prírodný potenciál PIENIN využíval človek už v praveku. A hoci tu usídľujúci sa ľud prevažne choval a pásol dobytok alebo v malom ťažil kameň či tehliarsku hlinu, jeho zásahy zanechali na tunajšej prírode len minimálne stopy. V Pieninskom národnom parku je takmer 40 km turistických chodníkov. Jedným z nich je aj viac ako 8 km dlhý náučný chodník prielomom Dunajca s desiatimi zastaveniami.

  • Začiatok trasy: Červený Kláštor
  • Koniec trasy: Lesnica
  • Značka: červená
  • Dĺžka trasy: 8 km
  • Povrch: zhutnený štrkový
  • Náročnosť: odporúčame so sprievodom
  • Prístup k trase: osobným autom do Červeného Kláštora alebo Lesnice
  • Zaujímavosti: kláštor Červený Kláštor, plte na Dunajci

Informačné centrá