Aktuality • Tlačové správy • Upozornenia • …

Kalamitné drevo v rezerváciách zostáva v lese

24.07.2006 07:59

kalmitná plocha (autor: J.Slivinský) Od začiatku tohto roku spracovali Štátne lesy Tatranského národného parku už viac ako 25 tisíc stojacích stromov napadnutých podkôrnym hmyzom - lykožrútom smrekovým a lykožrútom lesklým. „Po ukončení spracovania vetrovej kalamity v máji t.r. nezostala v území národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu ani jedna nespracovaná lokalita. V niektorých územiach sme však zámerne nechávali ležať neodkôrnené kmene padnutých stromov (tzv. lapáky) na odchyt lykožrúta, čo je jeden z účinných nástrojov v boji proti podkôrnemu hmyzu. V súčasnosti spracúvame kôrovcovú kalamitu priebežne. Pritom denne sa v lese asanuje 200 až 250 stromov napadnutých týmto hmyzom,“ vysvetľuje Ing. Peter Líška, riaditeľ Štátnych lesov TANAPu.

Viac ako 250 tisíc stromov však naďalej zostáva v územiach s 5. stupňom ochrany prírody v národných prírodných rezerváciách TANAPu. Štátna správa ochrany prírody v nich nepovolila spracovať vetrovú kalamitu alebo do dnešného dňa nerozhodla o udelení výnimky na jej spracovanie. V týchto dňoch sa tak už nezvládnuteľnou stala situácia v ochranných pásmach najmä okolo rezervácií Velická dolina, Studené doliny, Skalnatá dolina, Pramenište, Javorová dolina, Bielovodská dolina a Belianske Tatry. „V súčasnosti už nemá zmysel, aby sme trvali na udelení výnimky na spracovanie kalamitného dreva v týchto územiach. Rýchle odstránenie poškodeného dreva malo zmysel dovtedy, kým bol lykožrút pod kôrou. Teraz, keď podkôrnik zo stromov už vyletel, nemá význam, aby sme toto drevo z lesa vyťahovali von,“ dodal P. Líška.

Tohtoročná populácia podkôrneho hmyzu sa v horúcich a suchých letných dňoch rozmnožila natoľko, že nalietava už aj do stojacich zelených stromov. Podkôrniková kalamita sa tak stáva vážnou hrozbou pre súčasný lesný ekosystém Tatranského národného parku. Prípadný prudký veľkoplošný rozpad tatranských lesov by však mal finančne nevyčísliteľné následky najmä vo vodohospodárskej oblasti. Spolu s lesom by pritom vážne narušené aj všetky jeho ostatné celospoločenské funkcie – pôdoochranná, protilavínová, klimatická, rekreačná, zdravotno-hygienická i estetická.