Aktuality • Tlačové správy • Upozornenia • …

Aj keď je snehu ešte málo, turistické chodníky už vytyčuje tyčové značenie

11.12.2013 11:43

Vo vysokohorskom prostredí Tatranského národného parku pracovníci Strediska terénnych služieb (STS) Štátnych lesov TANAPu každoročne vytyčujú približne 21 kilometrov značkovaných turistických chodníkov, ktorých sa sezónna uzávera netýka. Použijú na to takmer päťsto drevených tyčí. „Tyčové značenie osádzame na chodníkoch vedúcich ku všetkým vysokohorským chatám, ktoré sú v zime otvorené. Teda okrem chaty pod Rysami. A v dolinách po miesta, od ktorých platí zimný uzáver. Rovnako tyčami označujeme aj tie chodníky, ktoré prechádzajú úsekmi bez lesa,“ hovorí Dominik Michalík, vedúci Strediska terénnych služieb Štátnych lesov TANAPu.

Tyče s turistickými značkami nájdete okrem Mlynickej a Mengusovskej doliny aj na zelenom chodníku stúpajúcom z Tatranskej Polianky po Sliezsky dom a rovnako aj na žltom chodníku stúpajúcom zo Smokovca po Velickú poľanu. Tyčami vyznačená je tiež magistrála od Sliezskeho domu smerom na Hrebienok a z Hrebienka od hornej hranice lesa na Lomnickej vyhliadke, až po Skalnaté pleso. Nad hornou hranicou lesa je vytyčovaný aj žlto značený chodník vedúci z Bielej vody Kežmarskej k chate pri Zelenom plese. A samozrejme tyčami značená je Veľká Studená dolina po Zbojnícku chatu a Malá Studená dolina po Téryho chatu. Dĺžka takto vyznačených turistických chodníkov je premenná a závisí predovšetkým od snehových podmienok. Napriek tomu, najdlhšou zimnou trasou je bezo sporu Veľká a Malá Studená dolina.

V týchto dňoch v nižších polohách Tatier ešte nie je dostatok snehu. Dominika Michalíka sme sa preto opýtali, či sa nestane, že tyč, vysokú asi štyri metre, sneh zasype. „Stáva sa aj to. Práve preto chodíme po každom výdatnejšom snežení a veternom počasí do dolín na kontrolu tyčového značenia. Ak sa dá, tyč povytiahneme, ak je príliš vmrznutá do snehu, nadstavíme ju pripichnutím ďalšej tak, aby trčali nad snehom aspoň dva metre. Ak padne či nafúka snehu priveľa, často z tyče zostane trčať len dvadsať - tridsať centimetrov. Záveje na takýchto miestach sa vďaka konfigurácii terénu a prúdeniu vetra vytvárajú viac menej každoročne.“

A čo je na zimnom tyčovaní najťažšie? „Asi prešľapať stopu v čerstvom snehu, ak je zároveň nutné aj roznášať prídavné, či náhradné tyče. Treba si ale uvedomiť, že po každom snežení a silnejšom prúdení vzduchových más sa vytvára aj lavínové nebezpečenstvo. Preto treba vždy počkať na akú-takú stabilizáciu snehovej pokrývky a až potom je možná kontrola a oprava tyčového značenia. Týka sa to pochopiteľne takého značenia, ktoré prechádza lavínovými dráhami. Je dôležité, aby trasovanie zimného značenia tyčami bolo vedené čo najbezpečnejšie, podľa možnosti čo najviac mimo lavínových dráh. Ale tiež, ak je to možné, pridržiavalo sa čo najviac pôvodnej trasy chodníka. Pretože našľapanie „zlej stopy“ v snehu ponad prisneženú kosodrevinu po oteplení a po zmäknutí snehu na jar spôsobí nepríjemné prepadlisko do „kosodrevinového mora“. Vybrodiť sa z neho je potom problém často i s lyžami na nohách. O poškodení vegetácie ani nehovoriac,“ dodáva Dominik Michalík.